Signalizácia v ochrane rastlín – 34/2020
Choroby tekvicovitých plodín
Najbežnejšie ochorenie tekvíc je múčnatka uhorková (Sphaerotheca fuliginea). Prejavuje sa belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a prinášajú podstatne nižšiu úrodu. Ak je teplé a suché počasie, spôsobuje zvlášť citeľné škody. Okrem uhoriek, melónov a tekvíc, huba napáda aj begónie, georgíny, cyklámeny, chryzantémy.
Biologický fungicídny prípravok vo forme kvapalného suspenzného koncentrátu Serenade Aso obsahuje Bacillus subtilis. Prípravok účinkuje proti bakteriálnym a hubovým patogénom na základe konkurencie k týmto patogénom, kedy pokryje povrch rastlín (listov, plodov) a konkuruje týmto patogénom odberom živín priestorovou konkurenciou, produkuje lipoproteíny, ktoré majú fungicídny a antibakteriálny účinok a ďalej indukuje biochemickú odolnosť ošetrených rastlín proti hubovým a bakteriálnym patogénom. Prípravok je vhodný pre použitie v integrovaných systémoch ochrany rastlín. Proti plesni sivej (Botrytis cinerea) a múčnatke uhorkovej (Sphaerotheca fuliginea) ošetrujte od štádia vyvinutých 2 pravých listov do zberovej zrelosti (BBCH 12 - 89). Maximálny počet aplikácií za vegetačné obdobie 6x.
Postrekový systémový fungicíd vo forme vodnej emulzie typu olej : voda určený na ochranu proti hubovitým chorobám Talent s účinnou látkou myclobutanil zo skupiny triazolov, ktorého spôsob účinku je inhibícia biosyntézy sterolov v hubách. Pôsobí preventívne, kuratívne a eradikatívne. Používa sa samostatne alebo v TM kombinácií s kontaktným fungicídom. Plodovú zeleninu ošetrujte maximálne 3x počas vegetácie v rastovej fáze od fázy 3. listu až po zberovú zrelosť (BBCH 13-88) v závislosti od podmienok výskytu choroby. Dávka vody 400 – 1000 litrov na heltár. Dávka vody závisí od vývojovej fázy plodiny. Nižšiu dávku vody 400 l/ha voľte v skorších rastových fázach. Koncentrácia prípravku v postrekovej kvapaline nesmie prekročiť 0,0375% (t.j. 37,5ml prípravku na 100 l vody). Minimálny interval medzi ošetreniami je 8 dní.
Na menej významné použitie je povolený Askon s účinnými látkami azoxystrobin+difenoconazole na ochranu melóna, melóna vodného a tekvice. Účinná látka azoxystrobin patrí do chemickej skupiny B-methoxyakrylátov (strobilurinové deriváty). Mechanizmus účinku spočíva v inhibícii transportu elektrónov pri dýchaní mitochondrií. Účinná látka preniká do pletív (translaminárny a systémový účinok). Preventívny účinok vyžaduje, aby bol prípravok aplikovaný pred alebo na začiatku infekcie. Účinná látka difenoconazole zo skupiny triazolov zastavuje vývoj húb inhibíciou biosyntézy ergosterolu v bunkových membránach - pôsobí ako demetylačný inhibítor (DMI). Difenoconazole pôsobí systémovo a má preventívny a kuratívny účinok.Do rastliny preniká asimilačnými časťami, odkiaľ sa šíri do ostatných pletív akropetálne a translaminárne v priebehu jednej hodiny. Prípravok je účinný proti hubám Alternaria brassicae, Alternaria brassicicola, Albugo candida,Mycosphaerella brassicicola, Erysiphe cruciferarum, Erysiphe heraclei, Alternaria dauci, Alternaria radicina, Alternaria porri, Puccinia alli.
V roku 2018 sme na Slovensku prvýkrát zaznamenali výskyt baktériovej škvrnitosti plodov tekvicovitých Acidovorax citrulli na tekvici obyčajnej. Primárnymi hostiteľskými rastlinami Acidovorax citrulli sú dyňa červená (Citrullus lanatus) a melón cukrový (Cucumis melo), ale vyskytovať sa môže aj u tekvice muškátovej (Cucurbita moschata), uhorky siatej (Cucumis sativus), tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) a divo rastúcich tekvicovitých. V Európe sa vyskytuje hlavne v Grécku, niekoľko výskytov bolo hlásených z Maďarska a Srbska. V Amerike sa dá nájsť hlavne v Brazílii a USA, v Ázii je patogén prítomný v Číne, Japonsku a Thajsku.
Príznaky baktériovej škvrnitosti plodov tekvicovitých
K prvotným príznakom napadnutia mladých rastliniek dyne červenej patria vodou nasiaknuté oblasti na spodnej strane klíčnych listov a listov – prvotné lézie. Tieto časom nekrotizujú a ak sa rozšíria na vodivé pletivá, nastane časom aj ich nekróza a mladá rastlinka hynie.
Na plodoch dyne červenej začínajú príznaky ako malé, nepravidelné, vodou nasiaknuté lézie, ktoré sa neskôr rozširujú na tmavé, olivovo zelené škvrny s nepravidelnými okrajmi. Počas niekoľkých dní môžu lézie pokryť celý povrch dyne. V tomto štádiu ešte lézie nezasahujú do dužiny dyne. V ďalšom štádiu sa pôvodné miesta infekcie môžu stať nekrotickými a prechod baktérie do vnútra dyne zapríčiňuje hnilobu plodu. Z hnijúcej dyne často vyteká lepkavý, jasný oranžový výtok alebo šumivý bakteriálny exsudát.
Biológia
Cyklus ochorenia u tohto škodcu sa pravdepodobne začína kontaminovanými semenami. Patogén môže niekoľko rokov prežívať na semenách, ktoré boli dôkladne vysušené a uskladnené. Väčšina produkcie dyne červenej je stále z rastlín sadených zo semien, ale začínajú sa používať aj transgénne rastliny (GMO). Pre rýchly rozvoj choroby je ideálne teplé, vlhké počasie. Baktéria z infikovaného semena infikuje klíčiacu rastlinku. Ak sa v množiarni používa povrchové zavlažovanie, je vysoká šanca že striekajúca voda prenesie baktérie aj na susedné rastliny. Týmto spôsobom sa môže infikovať vysoký počet sadeníc. Na vyvíjajúce sa plody na poli sa patogén prenáša tak isto závlahovou vodou, alebo dažďom. Plody sú na infekciu najviac citlivé cca 2-3 týždne po odkvitnutí. Baktéria napadne plody cez prieduchy na povrchu plodu. Malé, vodou nasiaknuté lézie sa vyvíjajú o 3-7 dní neskôr. Zrelé plody sú pokryté voskovou vrstvičkou, ktorá ich chráni pred vniknutím patogénu. Takéto plody môžu byť infikované iba následkom fyzického poranenia. Listové lézie nemajú za následok stratu listov, ale sú významným rezervoárom patogénu. Baktéria okrem semien môže prežívať aj na rastlinných zvyškoch, divo rastúcich hostiteľoch alebo na náhodne vysemenených a vyrastených rastlinách. Patogén sa prenáša najmä infikovaným osivom, infikovanými GMO rastlinami a divo rastúcimi zástupcami tekvicovitých.
Ochrana
Pretože doteraz nemáme odrody, ktoré by boli odolné voči tomuto patogénu, používa sa chemická ochrana na základe meďnatých fungicídov. Ďalej je veľmi dôležité používanie neinfikovaného osiva a sadeníc, dodržiavanie základných pestovateľských a hygienických zásad. Semená treba pred vysievaním ošetriť vhodným prípravkom, aby sa minimalizovalo riziko prenosu patogénu (tepelné ošetrenie, fermentácia, aplikácia NaOCl atď.).