Signalizácia v ochrane rastlín – 36/2019
Ochrana vzchádzajúcej repky ozimnej
Tento rok by mala byť ochrana vzchádzajúcej repky jednoduchšia, lebo osivo mohlo byť namorené insekticídnym moridlom, ktoré ochraňuje vzchádzajúcu repku pred kvetárkou kapustovou, skočkami a piliarkou repkovou. Fungicídne morenie proti chorobám vzchádzajúcej repky nie je povolené žiadne.
Daždivé počasie po sejbe repky môže spôsobiť padanie klíčiacich rastlín. Toto ochorenie je vyvolané množstvom pôdnych patogénov, z nich sú najrozšírenejšie Olpidium brassicae, Pythium debaryanum a Rizoctonia solani. Vhodným prostredím pre ich rozvoj je chlad a dážď, vyššia hustota porastu a nedostatok svetla. Vzchádzajúce rastlinky sú zaškrcované a hynú. Ďalším nebezpečenstvom je hnedá bakterióza (Xantomonas campestris), ktorá prežíva tiež v pôde na napadnutých odumretých zvyškoch repky alebo hlúbovín. Choroba sa prejavuje na klíčiacich rastlinkách ich presvetlením, neskôr hnednutím až černaním žilnatiny listov a cievnych zväzkov stonky a vylučovaním slizovitej tekutiny na ich priereze. Najvýznamnejším spôsobom prevencie výskytu tejto bakteriózy teda zostáva striedanie plodín. Obávanou bakteriózou je aj nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Šíri sa z pôdy, z napadnutých zvyškov repky alebo hlúbovín a prejavuje sa zaostávaním v raste, žltnutím a deformáciou rastlín. Dá sa ľahko diagnostikovať po vytrhnutí rastlín z pôdy, ak sú na koreňoch nádory rôznej veľkosti a tvaru, na priereze biele. Neskôr stmavnú, zvráskavejú a rozpadnú sa. Tieto nádory sú príčinou nedostatočného zásobovania rastliny výživou. Baktérie prežívajú v kyslej pôde, preto je dôležité vápniť pôdy a na pozemkoch s výskytom baktérií nepestovať rastliny z čeľade kapustovitých najmenej 6 rokov.
Treba ešte spomenúť ďalšiu významnú chorobu, ktorá prežíva v pôde v podobe sklerócií a spôsobuje najväčšie straty pri pestovaní repky a slnečnice. Je to biela hniloba repky (Sclerotinia sclerotiorum). Neprejavuje sa na vzchádzajúcej repke, ani ju bezprostredne pri vzchádzaní neohrozuje, treba si však uvedomiť, že ak chceme obmedziť výskyt tejto choroby, je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu Contans, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Aby boli úspešne zlikvidované sklerócia bielej hniloby je potrebné aplikovať prípravok do pôdy v predstihu 3-4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na bielu hnilobu. Znamená to, že teraz na jeseň aplikujte prípravok na pozemky zamorené skleróciami, na ktoré pôjde na jar slnečnica, fazuľa alebo jarná repka. Najlepšie je nepestovať na takýchto pozemkoch náchylné plodiny najmenej 3 roky.
Od štádia klíčnych listov môže napádať repku aj pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Na listoch sa prejavuje svetlými škvrnami nepravidelného tvaru, ktoré sú na spodnej strane pokryté sivobielym povlakom mycélia. Pri silnom napadnutí môžu rastlinky odumrieť. Najnebezpečnejšie je však až napadnutie šešúľ v období dozrievania. Šíri sa tiež z napadnutých zvyškov rastlín, ktoré nie sú dostatočne hlboko zaorané. K infekcii je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá býva v prehustených porastoch a tiež nedostatočná výživa rastlín. Rozvoju choroby sa dá zabrániť len správnou agrotechnikou. Nie sú proti nej autorizované žiadne fungicídy na foliárnu aplikáciu.
Vzchádzajúcu repku napáda niekoľko druhov škodcov. Najznámejší je krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma). Imágo je podobné všetkým krytonosom, veľké 2-3 mm, popolavej farby bez lesku. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do koreňového krčku, aj niekoľko na jednu rastlinu. Vyliahnuté larvy si vytvárajú tzv. hálky podobné nádorovitosti kapustovitých rastlín. V týchto hálkach prezimujú, na jar sa zakuklia a imága vylezú von v máji-júni. Po období morenia repky insekticídmi, ktoré potlačilo výskyt tohto škodcu, sa začína znovu objavovať. Jeho škodlivosť však nie je významná a aj silné napadnutie repka dobre znáša. V prípade potreby zásahu proti tomuto škodcovi, je potrebné odsledovať nálet imág krytonosov do porastov vzchádzajúcej repky pomocou žltých lepových doštičiek alebo misiek a zasiahnúť autorizovaným postrekovým insekticídom s kombináciou účinných látok deltamethrin+thiacloprid Proteus 110 OD na list.
Oveľa vážnejšie poškodenie porastov môže spôsobiť skočka repková (Psylliodes chrysocephala). Pomerne veľké imága 3-3,5 mm modrozelenej alebo modročiernej farby s kovovým leskom najskôr vyžierajú oválne otvory na klíčnych a pravých listoch repky. Otvory nie sú prederavené a jedna pokožka, obyčajne spodná, zostáva zachovaná. Samičky kladú vajíčka do stopiek listov a bylí, prípadne do vegetačného vrcholu, vyliahnuté larvy žerom poškodzujú napadnuté časti rastlín, listy opadávajú a porast je oslabený. Skočka repková môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu vývoja ako vajíčko, larva alebo imágo. Jedna samička nakladie až 70-150 vajíčok. Nebezpečenstvo poškodenia porastu je pri premnožení skočky tým, že cez poranené listy a stonky prenikajú do rastliny patogény. Zatiaľ boli na Slovensku významné poškodenia zaznamenané len lokálne. Kritické čísla pre ošetrenie proti skočke repkovej sú v štádiu od vzchádzania do štyroch pravých listov repky 10 % a viac zničenej listovej plochy a od štádia štyroch listov a viac 1 imágo na m² alebo 3-5 lariev na rastlinu.
Úplne bežné je však poškodenie skočkami rodu Phyllotreta ako je skočka kapustová, čierna, čiernonohá a ďalšie. Vyžierajú otvory na klíčnych a pravých listoch repky a pri premnožení spôsobujú holožer. Niekedy treba postrek opakovať aj každý deň. Na foliárnu aplikáciu sú autorizované pyretroidy Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Decis Forte, Nexide, Rapid, Scatto, Karate Zeon 5 CS, Markate 50, Sparviero, Poleci, Desha 2,5 EC, Decision, Gunner, Lambada, Cythrin Max, Cyperkill Max, Rafan Max, Supersect Max, Bulldock 25 EC a pyretroid+organofosfát Pyrinex Supreme alebo pyretroid+thiacloprid Proteus 110 OD. Nový je postrekový insekticíd na báze deltamethrinu Dinastia Forte, na báze cypermethrinu Sweep. Uvedené insekticídy pôsobia aj na vošky. Na jeseň napáda repku voška broskyňová, jej škodlivosť je zanedbateľná.
Nezanedbateľná je však škodlivosť piliarky repkovej (Athalia rosae). Larvy tohto blanokrídlovca sa liahnu z vajíčok nakladených v malých zárezoch na okrajoch listov repky. Vyžierajú malé otvory na listoch a neskôr, keď dorastú do svojej veľkosti 16-18 mm vyžierajú listy medzi žilnatinou až po najhrubšie žilky. Pri silnom premnožení dokážu spôsobiť holožer. Vyskytujú sa v porastoch okrajovo alebo lokálne, preto je veľmi dôležité prehliadať celé parcely. Larvy dokážu skonzumovať za 24 hodín pri teplote 20°C dvakrát toľko ako vážia. Ich žer trvá asi 4 týždne počas ktorých sa trikrát zvlečú, potom zalezú do pôdy a zakuklia sa. Piliarka má na Slovensku tri generácie do roka, na repke škodí posledná z nich. Vyhovuje jej teplé a suché počasie. Ošetriť na list môžete autorizovanými pyretroidmi Vaztak 10 EC, Eribea, Vaztak Active, Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Nexide, Rapid, Bulldock 25 EC, Cyperkill Max a pyretroid+organofosfát Pyrinex Supreme alebo pyretroid+thiacloprid Proteus 110 OD. Postrek ničí len mladé larvy, dospelé larvy sú odolné. Kritické číslo je 1-2 larvy na 1 rastlinu.
Ďalšou húsenicou, ktorá sa sporadicky vyskytuje vo všetkých oziminách je siatica oziminová (Agrotis segetum). Tieto zavalité sivobiele húsenice, veľkosti 15-40 mm, v noci poškodzujú nadzemné a cez deň podzemné časti rastlín. Žijú v pôde, denné svetlo neznášajú a počas noci sa dokážu presunúť aj 20 m. Na jeseň škodia húsenice 2.generácie, ktoré je nutné ošetrovať ešte mladé, pokiaľ sú citlivé na insekticídy a postrekovať v nočných hodinách alebo systémovými prípravkami. V repke je autorizovaný prípravok s účinnou látkou cypermethrin+chlorpyrifos Nurelle D.