Signalizácia v ochrane rastlín – 34/2019
Choroby tekvicovitých plodín
Medzi významné karanténne choroby ohrozujúce tekvicovité je zaradený vírus kučeravosti listov rajčiaka New Delhi Tomato leaf curl New Delhi virus.
Vírus bol prvýkrát opísaný na paradajkách v Indii v roku 1995 (pôvodne ako ToLCV-India). Tento vírus bol pôvodne uvádzaný na plodinách solanaceae, ale bolo hlásených aj veľa poškodení plodov tekvicovitých. Po zistení v Indii ďalšie ázijské krajiny hlásili výskyt na pomerne širokom spektre plodín. V septembri 2012 sa prvé príznaky spôsobené vírusom prvýkrát pozorovali na cukete (Cucurbita pepo var. Giromontiina) v španielskej Murcii. V máji 2013 boli podobné príznaky zaznamenané v provincii Almería a do jesene 2013 bola táto choroba rozšírená v oboch španielskych regiónoch. V januári 2015 bol vírus odhalený prvýkrát v Tunisku a napadol melón, uhorky a cukety pestované v plastových tuneloch v regióne Kébili (Juhovýchodné Tunisko). Následne bol v Maroku nájdené v roku 2017 v cukrárni neďaleko Agadiru a Taroudantu av roku 2018 v Grécku. Keďže Tomato leaf curl New Delhi virus je objavujúcim sa vírusom v európsko-stredomorskom regióne, sekretariát EPPO sa rozhodol pridať ho do zoznamu varovaní EPPO.
Vírus sa pôvodne nachádzal na Solanum lycopersicum (paradajka) a potom na ďalších Solanaceae, ako napríklad Solanum melongena (baklažán), chilli paprička (Capsicum spp.) A Solanum tuberosum (zemiaky). Zistilo sa tiež, že ToLCNDV infikuje mnoho Cucurbitaceae, ako napríklad: Benincasa hispida (vosková tekvica), Citrullus lanatus (vodný melón), Cucumis melo (melón), Cucumis melo var. flexuosus (hadí melón), Cucumis sativus (uhorka), Cucurbita moschata (pižmová tekvica), Cucurbita pepo (tekvica), Cucurbita pepo var. giromontiina (cuketa), Lagenaria siceraria (tekvica tekvica), Luffa cylindrica (tekvica špongia), Momordica charantia (tekvica tekvica). V Španielsku bol vírus detegovaný v plodinách melónu (Cucurbita melo, C. melo var. Flexuosus), tekvicovitých (C. pepo) a uhoriek (Cucumis sativus), ale zjavne nie v rajčiakoch. V Tunisku sa ToLCNDV nachádzal iba v plodinách tekvicovitých. V literatúre je niekoľko záznamov o burinách (napr. Eclipta prostrata - Asteraceae) a ďalších plodinách, ako je Hibiscus cannabinus (kenaf - Malvaceae) a Carica papaya (papaya - Caricaceae).
Príznaky vírusu kučeravosti listov rajčiaka New Delhi
Choroby spôsobené ToLCNDV na rôznych hostiteľských rastlinách všeobecne zahŕňajú žltú mozaiku, zvinovanie listov, opuch žíl a zakrpatenie rastlín. Na tekvicových plodoch sa pozorovala drsnosť kože a pozdĺžne praskanie. Keď sa vírusová infekcia vyskytuje v skorom štádiu, sú postihnuté rastliny vážne zakrpatené a produkcia plodov je významne ovplyvnená, ak nie je potlačená. Uvádza sa, že na indickom subkontinente spôsobujú ToLCNDV vážne symptómy a ekonomické straty.
Spôsob prenosu a šírenia
ToLCNDV sa prenáša pomocou molice tabakovej Bemisia tabaci v perzistentnom režime. Nie je známe, či sa vírus môže prenášať kontaktom alebo semenami. Aj keď sú potrebné ďalšie štúdie na lepšie pochopenie biológie a epidemiológie tohto vírusu, zdá sa byť žiaduce vyhnúť sa jeho ďalšiemu šíreniu.
V roku 2018 sme na Slovensku prvýkrát zaznamenali výskyt baktériovej škvrnitosti plodov tekvicovitých Acidovorax citrulli na tekvici obyčajnej. Primárnymi hostiteľskými rastlinami Acidovorax citrulli sú dyňa červená (Citrullus lanatus) a melón cukrový (Cucumis melo), ale vyskytovať sa môže aj u tekvice muškátovej (Cucurbita moschata), uhorky siatej (Cucumis sativus), tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) a divo rastúcich tekvicovitých. V Európe sa vyskytuje hlavne v Grécku, niekoľko výskytov bolo hlásených z Maďarska a Srbska. V Amerike sa dá nájsť hlavne v Brazílii a USA, v Ázii je patogén prítomný v Číne, Japonsku a Thajsku.
Príznaky baktériovej škvrnitosti plodov tekvicovitých
K prvotným príznakom napadnutia mladých rastliniek dyne červenej patria vodou nasiaknuté oblasti na spodnej strane klíčnych listov a listov – prvotné lézie. Tieto časom nekrotizujú a ak sa rozšíria na vodivé pletivá, nastane časom aj ich nekróza a mladá rastlinka hynie.
Na plodoch dyne červenej začínajú príznaky ako malé, nepravidelné, vodou nasiaknuté lézie, ktoré sa neskôr rozširujú na tmavé, olivovo zelené škvrny s nepravidelnými okrajmi. Počas niekoľkých dní môžu lézie pokryť celý povrch dyne. V tomto štádiu ešte lézie nezasahujú do dužiny dyne. V ďalšom štádiu sa pôvodné miesta infekcie môžu stať nekrotickými a prechod baktérie do vnútra dyne zapríčiňuje hnilobu plodu. Z hnijúcej dyne často vyteká lepkavý, jasný oranžový výtok alebo šumivý bakteriálny exsudát.
Biológia
Cyklus ochorenia u tohto škodcu sa pravdepodobne začína kontaminovanými semenami. Patogén môže niekoľko rokov prežívať na semenách, ktoré boli dôkladne vysušené a uskladnené. Väčšina produkcie dyne červenej je stále z rastlín sadených zo semien, ale začínajú sa používať aj transgénne rastliny (GMO). Pre rýchly rozvoj choroby je ideálne teplé, vlhké počasie. Baktéria z infikovaného semena infikuje klíčiacu rastlinku. Ak sa v množiarni používa povrchové zavlažovanie, je vysoká šanca že striekajúca voda prenesie baktérie aj na susedné rastliny. Týmto spôsobom sa môže infikovať vysoký počet sadeníc. Na vyvíjajúce sa plody na poli sa patogén prenáša tak isto závlahovou vodou, alebo dažďom. Plody sú na infekciu najviac citlivé cca 2-3 týždne po odkvitnutí. Baktéria napadne plody cez prieduchy na povrchu plodu. Malé, vodou nasiaknuté lézie sa vyvíjajú o 3-7 dní neskôr. Zrelé plody sú pokryté voskovou vrstvičkou, ktorá ich chráni pred vniknutím patogénu. Takéto plody môžu byť infikované iba následkom fyzického poranenia. Listové lézie nemajú za následok stratu listov, ale sú významným rezervoárom patogénu. Baktéria okrem semien môže prežívať aj na rastlinných zvyškoch, divo rastúcich hostiteľoch alebo na náhodne vysemenených a vyrastených rastlinách. Patogén sa prenáša najmä infikovaným osivom, infikovanými GMO rastlinami a divo rastúcimi zástupcami tekvicovitých.
Ochrana
Pretože doteraz nemáme odrody, ktoré by boli odolné voči tomuto patogénu, používa sa chemická ochrana na základe meďnatých fungicídov. Ďalej je veľmi dôležité používanie neinfikovaného osiva a sadeníc, dodržiavanie základných pestovateľských a hygienických zásad. Semená treba pred vysievaním ošetriť vhodným prípravkom, aby sa minimalizovalo riziko prenosu patogénu (tepelné ošetrenie, fermentácia, aplikácia NaOCl atď.).