Signalizácia v ochrane rastlín – 33/2019
Roztočce a iní škodcovia na repe
Repa dostáva zabrať. Sucho sa strieda s lokálnymi búrkami až krúpami, hraboš sa presťahoval do porastov repy a lokálne nájdeme aj iných živočíšnych škodcov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo výnimku pri mimoriadnych situáciách na použitie prípravku Ortus 5 SC s účinnou látkou fenpyroximate na ochranu cukrovej repy proti roztočcom v termíne od 29. júla do 20. novembra 2019. Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je druh ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe a škodí aj na cukrovej repe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žlto zelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4-0,5 mm. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela 0,28 - 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle žlto červenej farby, s priemerom 0,12-0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavo zelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27°C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny a živia sa vyciciavaním štiav na listoch. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóji a v suchých rokoch aj fazuľa menia farbu na červeno medenú. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodní režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a ksantofylu čo vplýva na zníženie fotosyntézy. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25°C, a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70%, ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 % po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20°C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní, ak sú teploty nižšie ako 12°C vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 - 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota ale aj vietor a dažde. Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú.
Mora gama (Autographa gamma) škodí požerom na repe od júna do konca augusta až septembra. Škodia húsenice mory, ktoré vidieť na listoch. V mieste napadnutia je viditeľný aj ich trus. Škodia ohniskovo. Na Slovensku sa vyvíjajú 2-3 generácie. Prezimovať však môže vo všetkých vývojových štádiách od vajíčka až po motýľa. Podľa toho môže na jar začať škodiť veľmi skoro v máji. Ak prezimuje v štádiu kukly, vyliahnuté motýle sa živia najskôr sladkými šťavami, potom kladú samičky vajíčka jednotlivo alebo v skupinkách na hostiteľské rastliny: repa cukrová, šalát siaty, hlúboviny, rajčiak, zemiaky, slnečnicu, strukoviny a iné kultúrne rastliny alebo buriny. Jedna samička nakladie až 300 – 1 000 vajíčok, z ktorých sa po týždni až dvoch liahnu larvy. Mladé larvy skeletujú listy, staršie ich vyžierajú až po hlavné žilky. Vývoj lariev trvá dva-tri týždne, pričom sa sťahujú z rastliny na rastlinu. Vývoj kukly trvá ďalší týždeň-dva, imága 2. generácie sa teda objavujú koncom júna, začiatkom júla. Motýľ je dlhý asi 18 mm s rozpätím krídiel 40-48 mm. Predné krídla má fialovosivé, so striebristou škvrnou v strede. Škvrna má tvar gréckeho písmena gama, podľa čoho je mora pomenovaná. Zadné krídla má hnedosivé s tmavým lemom a bielymi riasami. Vnútorná časť zadných krídiel je sivožltá. Vajíčka sú biele so zelenkastým odtieňom, guľovité a na spodu zrezané. Dorastené larvy sú asi 30 mm dlhé, zelenkastej alebo zelenožltej farby s bielymi pozdĺžnymi čiarami a bradavičkami na chrbte, na bokoch majú žltkasté pásy. Celé sú jemne ochlpené. Hlavu má larva pomerne malú, tmavú a celé telo je vpredu zúžené a rozširuje sa smerom k posledným článkom. Výrazné sú tri páry panôžok. Kukla je tmavohnedá až čierna, 15-20 mm dlhá, obalená v priehľadnom bielom zámotku. Ak sú priaznivé podmienky – sucho a teplo, v septembri môže škodiť aj tretia generácia. Dospelý motýľ lieta na veľké vzdialenosti. Základná likvidácia škodcu je v agrotechnike – medziriadková kultivácia, ničenie burín, hlboká orba na zvýšenie úmrtnosti prezimujúcich štádii škodcu. Biologická ochrana je vhodná použitím prípravkov s obsahom baktérie Bacillus thuringiensis. Proti more v repe je autorizovaný prípravok na báze beta-cypfuthrinu+chlorpyrifosu Pyrinex Supreme.
Psota repová (Scrobipalpa ocellatella) je tiež motýľ. Prejavy napadnutia sú ojedinele viditeľné na porastoch ako sčerneté, vyžraté srdiečka repy. Toto poškodenie spôsobujú húsenice psoty repovej. Prvá generácia motýľov sa vyliahla z prezimujúcih kukiel v priebehu mája. Motýle majú rozpätie krídiel 11-13 mm hnedej až žltkastej farby s drobnými škvrnkami, pária sa pri západe slnka pri teplotách nad 10°C, cez deň sa ukrývajú v tieni. Samičky kladú vajíčka okolo krčku buľvy, do srdiečka alebo pod stočený okraj mladých listov v počte 10-60 ks. Ak je teplo, vývoj 1. generácie trvá 35-65 dní a vývoj 2. generácie 35-52 dní. V našich podmienkach môže mať psota repová ešte 3. generáciu. Húsenice sú najskôr šedobiele, po prvom zvliekaní žltozelené a nakoniec šedoružové s pozdĺžnymi červenkastými pruhmi. Hlava je svetlohnedá. Dospelá húsenica je dlhá 12-15 mm. Sú veľmi pohyblivé a pri otrasoch rýchlo padajú na zem. Kukly sú 5-8 mm veľké, tmavohnedé. Najškodlivejšie je napadnutie mladej repy v štádiu 4-5 listov, ktorá po zničení srdiečka hynie. Po napadnutí 2. a 3. generáciou môžeme očakávať hnilobu repy od srdiečka a jej výpadok. Kritické číslo pre ekonomický prah škodlivosti nie je stanovené, môžeme však vychádzať z kritických čísiel pre víjačku repovú (Laxostege sticticalis): 10-20 húseníc na 1 m² v letnom období. Autorizované proti psote repovej nie sú žiadne prípravky, ale prípravky povolené proti kvetárke repovej, môžu byť účinné. Z agrotechnických opatrení je dôležité striedanie plodín, zaorávanie skrojkov, ničenie burín, hlboká orba. Odrody s veľkými listami sú odolnejšie. Psota má aj množstvo prirodzených nepriateľov. Vyvíja sa na repe a na mrlíku a lobode.
Rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris) je chrobák vo veľkosti 10-16 mm. Imágo poškodzuje mladé rastliny, larvy sa živia korienkami alebo vyhlodávajú buľvu. Prezimuje ako imágo v pôde, vylieza v apríli a najskôr prežíva na mrlíkovitých burinách alebo hladuje. Úživný žer potrebný na dospievanie, prebehne vždy na repe. Dospieva v polovici mája, kladie vajíčka a vývoj lariev trvá 45-90 dní podľa počasia. Vyhovuje im teplé slnečné počasie, ľahké, piesočnaté pôdy. Škodlivosť lariev v pôde končí ich kuklením koncom júla a v auguste. V októbri sa liahnu imága, ktoré prezimujú aj vo veľmi silných mrazoch.
Medzi príležitostných škodcov patrí bzdocha sietnatka repová (Piesma quadratum). Jej význam je v prenose vírusových chorôb repy, cicanie na listoch spôsobuje kučeravenie listov. Zdochlináre (Aclypea) sa živia listami repy za slnečného počasia, v noci sa ukrývajú v pôde. Asi v polovici leta sa sťahujú do zimných úkrytov na okraj lesov a medzí. Štítnatec škvrnitý a pásikavý (Casida nebulosa, nobilis) sú škodcami zaburinených porastov repy. Veľkosť imág je 4-7 mm, zelnožlté až zelené larvy podobnej veľkosti žerú na spodnej starne listov, pričom vrchná pokožka zostáva nepoškodená, listy pôsobia dojmom vybielenia, pri silnom žere zostáva len žilnatina, poškodzujú aj buľvy. Vyskytujú sa ohniskovo, do zimných úkrytov sa sťahujú imága v septembri. Mnohonôžka slepá poškodzuje žerom buľvy a listy spadnuté k zemi najmä v chladnom a vlhkom počasí.
Z motýlích škodcov sú na repe v tomto období mory (Agrotis segetum, brassicae, oleracea). Ich larvy poškodzujú listy vyžieraním otvorov nepravidelného tvaru a veľkosti, pričom hrubšia žilnatina zostáva nepoškodená. V lete škodí hlavne mora kapustová, druhá generácia mory gama len v najteplejších oblastiach. Pri silnom premnožení spôsobujú holožery. Buľvy poškodzujú drôtovce. Nie sú proti nim povolené žiadne prípravky.
Pripomínam, že do konca augusta je po odsúhlasení fytoinšpektorom povolená plošná aplikácia Stutoxu-I proti hrabošom.