Signalizácia v ochrane rastlín - 38/2018 - Hrbáč obilný
Chcem týmto upozorniť agronómov, aby nezabudli na pôdneho škodcu v pšenici, ktorý sa vyskytuje lokálne. Prejavuje sa rozžuvanými listami, ktoré vidieť zo začiatku len zblízka, neskôr však zďaleka prekvapia veľké plochy bez rastlín. Vtedy býva už na zásah neskoro, lebo larvy hrbáča obilného (Zabrus tenebrioides) sú už vyvinuté a ťažko ničiteľné insekticídmi. Dospelé larvy sú dlhé 30-35 mm s čiernou hlavou a tmavými priečnymi škvrnami na jednotlivých článkoch. Na hrudi majú tri páry končatín. Škodia v noci, keď vyliezajú z pôdy a rozžúvajú listy a stonky ozimnej pšenice alebo ozimného jačmeňa. V pôde majú kolmé chodbičky až do hĺbky 30 cm s priemerom asi stebla slamy. V štádiu lariev aj prezimujú a na jar pokračujú v žere. Neskôr na jar znovu zalezú na dno chodbičiek a zakuklia sa. V čase, keď obilniny tvoria klasy sa vyliahnu chrobáky a tí škodia najskôr tým, že sa živia kvietkami obilnín a neskôr mladými obilkami. Chrobáky sa tiež cez deň ukrývajú v pôde a večer lozia po pôde a vyliezajú po steble do klasov, prípadne vzlietnu. Na konci leta samičky kladú vajíčka do pôdy v skupinkách po 20 až 100 kusov do vyhrabaných chodbičiek do hĺbky asi 6 cm. Larvy sa z vajíčok liahnu po 2-3 týždňoch a vyhrabávajú sa kolmo hore. Na povrch pôdy však vyliezajú až v noci a živia sa listami až do príchodu mrazov. Sú len bylinožravé aj keď tvarom tela a pohybom pripomínajú dravé larvy. Dospelé chrobáky hrbáča obilného sú dlhé 12 – 16 mm, sú smolovo čiernej farby, tykadlá, holene a chodidlá majú hnedočervené. Štít a krovky sú rovnakej šírky, krovky sú veľmi klenuté s ôsmimi pozdĺžnymi ryhami. Štít je na okrajoch zhrubnutý v podobe obruby, vzadu rovný. Vajíčko je biele, pripomína semienko prosa. Hrbáč obilný má jednu generáciu do roka. Škodí najmä na pšenici, raži, jačmeni, menej na ovsi a prežíva aj na niektorých trávach. Je rozšírený v celej Európe, z hospodárskeho hľadiska sú najvýznamnejšie požerky lariev, ktoré môžu celkom zničiť celé rastliny. Preventívne sa odporúča dodržiavať vhodný osevný postup a striedať obilniny so strukovinami a cukrovou repou. Chemická ochrana proti hrbáčovi je nutná na jeseň pri výskyte 5-7 poškodených rastlín na 1 m² na ozimnej pšenici a 7-10 na 1 m² poškodených rastlín na ozimnom jačmeni. Treba ošetriť ohniská výskytu, nie je potrebné ošetrovať celý porast na ktorom nie je poškodenie a výskyt škodcu. Ošetrovať možno až do príchodu mrazov. Autorizované sú prípravky na báze organofosforových zlúčenín s účinnou látkou chlorpyrifos Nurelle D v dávke až 1 l na ha alebo Dursban 480 EC tiež v dávke 1 l na ha. Treba si uvedomiť, že organofosfáty sú kontaktné a požerové jedy s reziduálnym účinkom. Fumigačný efekt pôsobí aj na tých jedincov, ktorí zostávajú ukrytí pred priamym zásahom. Účinná látka sa fumigáciou dostáva do okolia rastlína a pôsobí ako dýchací jed. Tiež preniká do ošetrovaných rastlín, kde však nie je rozvádzaná cievnymi zväzkami. Je dôležité dodržať aplikačnú dávku najmä v prípade hrbáča, kde je stanovené horná hranica dávky pre dosiahnutie dostatočného účinku. Dôkladne si prečítajte etiketu prípravku, dodržte vzdialenosť aplikácie minimálne 5 m od hladín tečúcich a stojatých vôd. Prípravky na báze organofosfátov sú jedovaté nielen pre včely ale sú jedovaté alebo škodlivé aj pre dažďovky, užitočné článkonožce a vodné živočíchy, nebezpečné pre voľne žijúce zvieratá a škodlivé pre vtáky. Pre človeka sú zaradené ako škodlivé. Reziduálna aktivita prípravkov trvá 14 dní, znamená to že v tom čase nie je potrebné ďalšie ošetrenie. Organofosfátmi je možné ošetrovať maximálne 2x na počas vegetačného obdobia. Proti hrbáčovi odporúčajú výrobcovia ošetrovať do štádia steblovania obilnín, v žiadnom prípade neošetrovať kvitnúce porasty, pričom sa za kvitnúci porast považujú aj buriny navštevované včelami.
Na jar je kritické číslo vyššie a za prahovú hodnotu sa považuje 7-12 poškodených rastlín na 1 m² v oziminách a 5-7 poškodených rastlín na 1 m² v jarných obilninách. Larvy sa dajú veľmi ľahko zistiť v pôde, preto je určené aj kritické číslo na ošetrovanie na základe zisteného počtu lariev. V čase odnožovania je kritický počet lariev 1-3 a viac na 1 m² v oziminách a 3-5 a viac lariev na 1 m² na jar. Všeobecne však platí, čím skôr škodcu zistíte a čím sú larvy menšie, tým je zásah účinnejší s menším ohrozením okolitého prostredia.