WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pamätajme na úpravu pôdnej reakcie vápnením

Pôda predstavuje prostredie, ktoré primárne ovplyvňuje stabilitu ostatných zložiek prírodného prostredia, a to prostredníctvom zabezpečovania celého radu funkcií, vrátane produkčnej funkcie. Tendencia okysľovania najmä nekarbonátových pôd je stále aktuálna a to v dôsledku pôsobenia atmosferických zrážok, výlučkov koreňového systému plodín a fyziologicky kyslých hnojív. Stabilizácia priaznivých hodnôt pôdnej reakcie je jedným z predpokladov stability pôdy a následne produkčnej funkcie pôdy - úrod poľných plodín.

Pôdna kyslosť sa spravidla vyskytuje v pôdach s nedostatkom vápnika a horčíka. Spôsobujú ju katióny vodíka a hliníka v sorpčnom komplexe pôdy. Tie nepriaznivo ovplyvňujú rast koreňového systému, čo má za následok zmenšenie objemu pôdy, z ktorého rastlina prijíma vodu a živiny. Kyslá pôdna reakcia pôsobí na rast rastlín aj nepriamo znižovaním prístupnosti a príjmu najmä fosforu, horčíka a molybdénu. Vo veľmi kyslých pôdach pozorujeme nadbytočný príjem toxicky pôsobiacich iónov hliníka, ako aj ťažkých kovov, medzi ktoré sa zaraďujú aj niektoré mikroživiny v nadbytku.

Vápnením pôdy možno eliminovať negatívne pôsobenie pôdnej kyslosti na kvalitu pôdy, na formovanie výšky a kvality úrody vrátane hygienických aspektov. Podstatou vápnenia pôdy je nasýtenie sorpčného komplexu pôdy bázickými katiónmi vápnika a horčíka, ktorých optimálny obsah predstavuje 60-80% vápnika a 10-15% horčíka z katiónovej výmennej kapacity pôdy. Na zabezpečenie uvedeného cieľa je potrebné dodať do pôdy vápnik prípadne horčík v množstve, ktoré mnohonásobne prevyšuje potrebu rastlín na tieto živiny.

Aplikáciu vápenatých hnojív vykonávame buï v rámci tzv. melioračného alebo udržiavacieho vápnenia. Cieľom melioračného vápnenia je úprava nepriaznivých hodnôt pôdnej reakcie, spravidla vyššími dávkami vápenatých hnojív, na hodnoty blízke optimálnym - cieľovým hodnotám. Dosiahnutú optimálnu pôdnu reakciu v ďalšom období udržujeme v určitých časových intervaloch udržiavacím vápnením. Ročná dávka pre udržiavacie vápnenie, vyjadrená v CaO, predstavuje približne 200-350 kg.ha^-1. Z praktického hľadiska sa dávka udržiavacieho vápnenia aplikuje raz za určitý časový cyklus v násobku, ktorý zodpovedá počtu rokov cyklu (spravidla 3-4 roky). Dávky vápenatých hnojív pre potreby melioračného vápnenia uvádza tabuľka 1.

Melioračné vápnenie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov) sa uskutočňuje v obmedzenej miere spravidla v rámci obnovy pôvodného porastu, pretože bežné vápnenie je málo účinné. Z uvedeného dôvodu normatívy potreby vápenatých hnojív (vyjadrených v CaO) pre trvalé trávne porasty v príspevku neuvádzame. Do výpočtu potreby (melioračného) vápnenia zaraďujeme v prvom rade hony s najnižšími hodnotami pH a hony dôležité z hľadiska pestovateľa. Na uvedených honoch sa snažíme zaraďovať plodiny tolerantné k priamemu vápneniu. Najvhodnejším obdobím aplikácie vápenatých hnojív je letno-jesenné obdobie, najlepšie pred orbou. Maximálny účinok vápnenia sa prejavuje po 2-4 rokoch.

Úprava kyslej pôdnej reakcie vápnením je v záujme Ministerstva pôdohospodárstva SR. Z uvedeného dôvodu je aj v roku 2003 melioračné vápnenie pôdy zahrnuté do dotačnej politiky (Výnosu MP SR č. 148/2/2003-100, § 25). V zmysle Metodického usmernenia k tomuto paragrafu podmienkou poskytnutia podpory je aplikácia melioračných dávok vápenatých hnojív, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľových hodnôt pôdnej reakcie.

Tabuľka 1. Dávky vápenatých hnojív (CaO v t.ha^-1) pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice a ovocné sady na dosiahnutie cieľového pH vo vrstve 0-0,2 m

Podľa platných zásad, aplikácii vápenatých hnojív predchádza vypracovanie projektu zúrodnenia pôdy melioračným vápnením. Projekt musí vychádzať z výsledkov agrochemického skúšania pôdy, ktoré v 5-ročnom cykle zabezpečuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) Bratislava, pričom výsledky agrochemického rozboru pôdy (ASP) nesmú byť staršie než 2 roky. V prípade, že výsledky ASP sú staršie než 2 roky, žiadateľ si musí zabezpečiť nový agrochemický rozbor pôdy na ÚKSÚP Bratislava, prípadne inom akreditovanom laboratóriu.

Projekt musí obsahovať údaje o jednotlivých honoch (názov, výmera, parcelné čísla, hodnota pôdnej reakcie a zrnitosť pôdy (ľahká, stredná, ťažká). Projektované resp. aplikované vápenaté hnojivá, musia byť schválené štátnou skúšobňou SKTC-107, ktorá sídli na ÚKSÚP v Bratislave. Dávky vápenatých hnojív, vyjadrené v oxidovej forme, musia byť vyššie než 1,2 t CaO.ha^-1. Aplikáciu dávok vápenatých hnojív je potrebné projektovať s prihliadnutím na odporúčané jednorázové množstvá v CaO.ha^-1.

Neoddeliteľnou súčasťou projektu zúrodnenia, vo forme prílohy, sú kópie výsledkov agrochemického rozboru pôd pre vybrané hony, s uvedením dátumu vyhotovenia, platných certifikátov projektovaných vápenatých hnojív a ich technických parametrov.

V zmysle vyššie uvedeného výnosu Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava na požiadanie poľnohospodárskeho subjektu vypracuje buď projekt zúrodnenia pôdy melioračným vápnením, alebo odborný posudok (atest) na projekt zúrodnenia vypracovaný inou inštitúciou. Predmetom podpory zo strany štátu sú náklady na nákup vápenatých hnojív. Podmienkou vyplatenia podpory je technicko-technologické vyhodnotenie realizácie zúrodnenia pôdy melioračným vápnením, ktoré na požiadanie poľnohospodárskeho subjektu vypracuje VÚPOP Bratislava.

Pokiaľ poľnohospodársky subjekt nežiada o finančné prostriedky na melioračné vápnenie, vypracovanie projektu vápnenia s uvedenými náležitosťami, nie je bezprostredne potrebné.