|
Rankre sú dvojhorizontové A-C pôdy s vývojom zo silne skeletnatých
plytkých zvetralín pevných a spevnených prevažne kyslých silikátových
hornín. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku je akumulácia
organických látok v podmienkach extrémnych svahov horskej až
vysokohorskej klímy. V podmienkach priaznivejšieho reliefu
s menším eróznym vplyvom sa rankre pri ďalšom vývoji menia
na kambizeme, v podmienkach vysokohorskej klímy až na podzoly.
Ak sú vyvinuté z vulkanických hornín s dostatočným zastúpením
vitrických zložiek, vyvíjajú sa smerom k andozemiam. Ich A-horizont
má rôzne sfarbenie a hrúbku. Jeho tmavosť, hrúbka a kyslosť
narastajú s nadmorskou výškou. Najčastejšie je u tohoto
typu vyvinutý tzv. umbrický Au-horizont (tmavý, sorpčne nenasýtený,
s hrúbkou 0,1 – 0,3 m). V typickom vývoji A-horizont prechádza
cez úzky prechodný A/C-horizont priamo do pôdotvorného substrátu,
C-horizontu. Tým sú najčastejšie zvetraliny granitov, kremitých
dioritov, ryolitov, dacitov, rúl, migmatitov, granulitov a pod.
Skeletovitosť horizontov narastá s hĺbkou, až prechádza do
súvislej pevnej horniny, R-horizontu.
Subtypy
Ranker modálny – RNm:
ranker v typickom vývoji, bez ďalších diagnostických horizontov,
alebo ich náznakov Typická sekvencia pôdnych horizontov: Au-A/C-C-R
(v nižších polohách lokálne svetlý ochrický Ao-horizont).
Ranker kultizemný – RNa:
Ako RNm, ale s ornicovým Akp-horizontom nepresahujúcim
hĺbku 0,35 m.
Ranker organogénny – RNo:
ako RNm, ale s mačinovým organogénnym horizontom. Typická
sekvencia pôdnych horizontov: Om(Au)-C-R.
Ranker kambizemný – RNk:
ako RNm, ale s náznakmi kambického Bv-horizontu pod A-horizontom
(s odlišnou farbou a/alebo štruktúrou). Typická sekvencia pôdnych
horizontov: Au-(Bvu)-C-R.
Ranker andozemný – RNn:
ako RNm, ale s náznakmi melanického Aa-horizontu (veľmi
tmavý a extrémne kyprý humusový horizont zo zvetralín sopečných
hornín s vysokým obsahom organického C), bez ďalších diagnostických
horizontov, alebo len s ich náznakmi. Typická sekvencia pôdnych
horizontov: A(a)-C-R.
Ranker podzolový – RNp:
ako RNm, ale s náznakmi podzolového Bs-horizontu (znaky
čiastočného obohatenia železom), alebo s náznakmi eluviácie
v A-horizonte (vybielené pieskové zrná v jemnozemi, zbavené
povlakov železa). Typické sekvencie pôdnych horizontov: Au(Ep)-(Bs)-C-R,
Au(Ep)-(Bsv)-C-R, Au(Ep)-C-R.
Základné charakteristiky
|
Typická sekvencia horizontov |
Au-A/C-C-R |
|
Výmera v poľnohospodárskych
pôdach |
1 660 ha (0,06 %) |
|
Typologicko-produkčná kategória |
N – pre agroekosystémy nevhodné
územia |
|
Produkčný potenciál |
maximum 5 bodov v 100 bodovej
stupnici |
|
Zisk z poľnohospodárskeho
využívania |
-400 Sk (strata) z 1 ha
ročne |
|
Úradná cena podľa Vyhlášky MF
SR č. 465/1995 Z.z. |
maximálne 5 000 Sk za 1
ha |
|
Charakteristika územia výskytu
Rankre patria k iniciálnym pôdam, ktoré sa vyvinuli z litozemí
silikátových. Ostrovkovite sa nachádzajú vo všetkých horských ,
ale najmä vysokohorských oblastiach Slovenska. Tu sú vyvinuté na
exponovaných partách reliefu, najmä na strmých a konvexných častiach
svahov. Ako asociácia litozem – ranker tvoria väčšie súvislejšie
plochy v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier nad hranicou
lesa, v nadmorských výškach 1 300 až 1 800 m. Klimaticky
ide o oblasť chladnú až veľmi chladnú. Tu sú pôdami pod kosodrevinou
a alpínskymi lúkami. Extrémne podmienky reliéfu často znemožňujú
ich ďalší prirodzený vývoj smerom ku kambizemiam, podzolom, alebo
andozemiam.
Ekologická charakteristika
Pôdy sú pomerne slabým producentom biomasy. Ich erózna ohrozenosť
je významná. Napriek tomu ich viazanosť na prevažne lúčne spoločenstvá
má veľký protierózny význam a zabraňuje spätnému vývoju na
litozeme. Pôda ako priestorová základňa má len malý význam v oblasti
poľnohospodárstva. V tejto oblasti je však jej funkcia významnejšia
v lesníckom, ale najmä v turistickom priemysle. Nezanedbateľný
je aj ekologický a genetický potenciál týchto pôd.
Agronomická charakteristika
Rankre sú extrémne skeletovité pôdy, vyvinuté často na strmých
svahoch, s mnohými ďalšími nepriaznivými vlastnosťami. Z poľnohospodárskeho
hľadiska sú vhodné len pre trvalé trávne porasty. Aj keď v nižších
polohách sú často sorpčne nasýtené (V >50 %), dominuje ich kyslá
varieta. Ich charakteristickým rysom je výrazná akumulácia organických
látok najmä v podmienkach vysokohorskej klímy, kde humusový
horizont s mocnosťou prevažne do 0,3 m má obsah organických
látok až 10 % i viac. Ide však o nekvalitný surový humus.
Rankre nižších polôh (cca do 500 m.n.m.), majú v letných mesiacoch
nedostatok vody, čo sa negatívne prejavuje na ich pokryvnej bylinnej
vegetácii.

Geografické rozšírenie na území SR
Vystavené: 22.3. 2004 |