WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pôdy Slovenska
PODZOL (PZ)

Podzoly sú štvorhorizontové A-E-B-C pôdy, vyvinuté prevažne z ľahších zvetralín kyslých hornín v podmienkach chladnej a vlhkej klímy vysokohorských polôh. Lokálne sa však vyvinuli aj v stredných a nízkych polohách, ak pôdotvorným substrátom sú extrémne kyslé horniny – napríklad výstupy kremencov, kremité viate piesky a pod. Dominantným pôdotvorným procesom pri vývoji týchto pôd je proces podzolizácie, t.j. vnútropôdneho zvetrávania, s následnou translokáciou seskvioxidov (oxidy hliníka a železa) a nízkomolekulárnych organických látok perkolujúcimi vodami a ich akumuláciou v podloží. Sú to pôdy extrémne kyslé vo všetkých horizontoch.

Typický pôdny profil púta svojou pestrofarebnosťou a veľkým počtom horizontov, prípadne aj subhorizontov. Pod ochrickým (rôznej, spravidla svetlejšej farby, hrúbky do 10 cm), alebo umbrickým (tmavý, kyslý, s hrúbkou nad 10 cm) Aop, resp. Aup-horizontom s vybielenými zrnami ochudobnenými o translokované Fe₂O₃ sa nachádza eluviálny podzolový Ep-horizont mliečno-popoľavej farby, ktorý vznikol ochudobnením pôdnej hmoty o seskvioxidy a organické látky. Tie sa akumulujú v iluviálnom podzolovom Bs-horizonte, ktorý má prevažne dva zreteľné subhorizonty: tmavý, hrdzavočierny humuso-seskvioxidový Bsh-subhorizont – nachádza sa vo vršku Bs-horizontu, kde sa akumulujú organické látky a seskvioxidy a pod ním ležiaci seskvioxidový Bsv-subhorizont – bez organických látok. Akumulácia translokovaných Fe₂O₃ sa prejavuje jeho výrazne hrdzavočervenou farbou. V spodnej časti tohoto subhorizontu sa akumulujú oxidy hliníka, ktoré sa však farebne neprejavujú. Subhorizont difúzne prechádza do C-horizontu – pôdotvorného substrátu. Pri vývoji na piesoč-natých substrátoch sa oxidy železa často akumulujú vo forme zvlnených lamiel (viď. schéma).

Subtypy

Podzol modálny – PZm:

podzol v typickom vývoji, ale bez Bsh-subhorizontu. Prevažne ide o plytšie podzoly nižších polôh s málo extrémnou klímou a o podzoly zo silne kremitých substrátov, so slabou tvorbou humusu. Typická sekvencia pôdnych horizontov: Aop-Ep-Bsv-B/C-C.

Podzol kultizemný – PZa:

ako PZm, ale s ornicovým Akp-horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m. Typická sekvencia: Akp-(Ep)-Bsv-B/C-C.

Podzol kambizemný – PZk:

s podzolovým Bs-horizontom, ale iba s náznakmi eluviálneho Ep-horizontu. Ten nemá svetlopopoľavú farbu, ale hnedú, prípadne nie je vyvinutý vôbec a vybielené zrná sú iba v A-horizonte. Typická sekvencia: Aup-(Ep)-Bs-B/C-C.

Podzol glejový – PZ_G:

ako iné podzoly, ale s náznakmi glejového G-horizontu v Bs-horizonte a v C-horizonte (hrdzavé až sivé škvrny vplyvom pôsobenia podzemnej alebo bočnej vrstevnej vody). V našich podmienkach často ide len o reliktné znaky. Typická sekvencia: Aup-Ep-Bs-BsGo-B/CGro-CGro.

Podzol organozemný – PZt:

ako iné podzoly, ale s náznakmi nadložného rašelinového Ot-horizontu (hrúbka za vlhka max. 0,3 m). Typická sekvencia: (Ot)-Aup-Ep-Bs-B/C-C.

Podzol humusovo-železitý – PZz:

ako PZm, ale má aj humusovo-seskvioxidový Bsh-subhorizont. Typická sekvencia: Aup-Ep-Bsh-Bsv-B/C-C.

Základné charakteristiky

Charakteristika územia výskytu

Podzoly sú najviac rozšírené vo Vysokých a Nízkych Tatrách na ľahších zvetralinách kyslých, prevažne granitoidných hornín a tiež vo vrcholových partiách iných kryštalických pohorí Slovenska, v nadmorských výškach (800) 1 400 – 2000 m, v oblasti alpínskych lúk, kosodreviny a smrekových lesov. Ak sú pôdotvorným substrátom zvetraliny kremencov a príbuzných kyslých hornín, vyvinuli sa ostrovkovite aj v nízkych pohoriach. Menšie komplexy plytkých podzolov sa vyvinuli pod borovicovými lesmi na viatych pieskoch Borskej nížiny v nadmorských výškach 200 – 235 m.

Ekologická charakteristika

Podzoly sú významným stabilizátorom vegetácie vo vysokohorskom prostredí. Sú dôležité ako producent biomasy. Vzhľadom na svoju polohu vo vrcholových partiách Karpatského oblúka ich mimoriadne dôležitou funkciou pri ochrane životného prostredia je zachytávanie a filtrácia emisných látok, transportovaných ovzduším k nášmu územiu.

Agronomická charakteristika

Obhospodarovanie a poľnohospodárske využívanie podzolov je vzhľadom na ich vlastnosti dosť nákladné a nerentabilné. Sú to pôdy kyslé, s nenasýteným sorpčným komplexom v celom profile (pH/H₂O < 5, V = < 30 %), s nedostatkom vápnika a ostatných živín, prevažne sú textúrne ľahké a silne kamenité, často sú vyvinuté na strmších svahoch. Pri ich zúrodňovaní vo vhodnejších podmienkach sa odporúča opa-trné a postupné prehlbovanie ornice a podrývanie podorničných vrstiev pre zvýšenie mikrobiálnej činnosti a uvoľňovanie živín z vyplavených nerozpustných zlúčenín. Podzoly sú vhodné na pestovanie raže, zemiakov, lupiny a iných menej náročných plodín. Celkove sú to málo produktívne pôdy zemiakárskej a krmovinárskej výrobnej oblasti. Odporúča sa ich zalesňovanie, alebo ich využitie ako dočasné lúky a pasienky. Len podzoly s minimom uvedených negatív možno po príslušných agromelioračných opatreniach použiť aj ako ornú pôdu.

Rozšírenie podzolov na území SR

Vystavené: 10.3. 2004