|
Podzoly sú štvorhorizontové A-E-B-C pôdy, vyvinuté prevažne z ľahších
zvetralín kyslých hornín v podmienkach chladnej a vlhkej
klímy vysokohorských polôh. Lokálne sa však vyvinuli aj v stredných
a nízkych polohách, ak pôdotvorným substrátom sú extrémne kyslé
horniny – napríklad výstupy kremencov, kremité viate piesky a pod.
Dominantným pôdotvorným procesom pri vývoji týchto pôd je proces
podzolizácie, t.j. vnútropôdneho zvetrávania, s následnou translokáciou
seskvioxidov (oxidy hliníka a železa) a nízkomolekulárnych
organických látok perkolujúcimi vodami a ich akumuláciou v podloží.
Sú to pôdy extrémne kyslé vo všetkých horizontoch.
Typický pôdny profil púta svojou pestrofarebnosťou a veľkým
počtom horizontov, prípadne aj subhorizontov. Pod ochrickým (rôznej,
spravidla svetlejšej farby, hrúbky do 10 cm), alebo umbrickým (tmavý,
kyslý, s hrúbkou nad 10 cm) Aop, resp. Aup-horizontom s vybielenými
zrnami ochudobnenými o translokované Fe2O3
sa nachádza eluviálny podzolový Ep-horizont mliečno-popoľavej farby,
ktorý vznikol ochudobnením pôdnej hmoty o seskvioxidy a organické
látky. Tie sa akumulujú v iluviálnom podzolovom Bs-horizonte,
ktorý má prevažne dva zreteľné subhorizonty: tmavý, hrdzavočierny
humuso-seskvioxidový Bsh-subhorizont – nachádza sa vo vršku Bs-horizontu,
kde sa akumulujú organické látky a seskvioxidy a pod ním
ležiaci seskvioxidový Bsv-subhorizont – bez organických látok. Akumulácia
translokovaných Fe2O3 sa prejavuje jeho výrazne
hrdzavočervenou farbou. V spodnej časti tohoto subhorizontu
sa akumulujú oxidy hliníka, ktoré sa však farebne neprejavujú. Subhorizont
difúzne prechádza do C-horizontu – pôdotvorného substrátu. Pri vývoji
na piesoč-natých substrátoch sa oxidy železa často akumulujú vo
forme zvlnených lamiel (viď. schéma).
Subtypy
Podzol modálny – PZm:
podzol v typickom vývoji, ale bez Bsh-subhorizontu. Prevažne
ide o plytšie podzoly nižších polôh s málo extrémnou klímou
a o podzoly zo silne kremitých substrátov, so slabou tvorbou
humusu. Typická sekvencia pôdnych horizontov: Aop-Ep-Bsv-B/C-C.
Podzol kultizemný – PZa:
ako PZm, ale s ornicovým Akp-horizontom nepresahujúcim hĺbku
0,35 m. Typická sekvencia: Akp-(Ep)-Bsv-B/C-C.
Podzol kambizemný – PZk:
s podzolovým Bs-horizontom, ale iba s náznakmi eluviálneho
Ep-horizontu. Ten nemá svetlopopoľavú farbu, ale hnedú, prípadne
nie je vyvinutý vôbec a vybielené zrná sú iba v A-horizonte.
Typická sekvencia: Aup-(Ep)-Bs-B/C-C.
Podzol glejový – PZG:
ako iné podzoly, ale s náznakmi glejového G-horizontu v Bs-horizonte
a v C-horizonte (hrdzavé až sivé škvrny vplyvom pôsobenia
podzemnej alebo bočnej vrstevnej vody). V našich podmienkach
často ide len o reliktné znaky. Typická sekvencia: Aup-Ep-Bs-BsGo-B/CGro-CGro.
Podzol organozemný – PZt:
ako iné podzoly, ale s náznakmi nadložného rašelinového Ot-horizontu
(hrúbka za vlhka max. 0,3 m). Typická sekvencia: (Ot)-Aup-Ep-Bs-B/C-C.
Podzol humusovo-železitý – PZz:
ako PZm, ale má aj humusovo-seskvioxidový Bsh-subhorizont. Typická
sekvencia: Aup-Ep-Bsh-Bsv-B/C-C.
Základné charakteristiky
| Typická sekvencia
horizontov |
Aop (resp.
Aup)-Ep-Bs-B/C-C |
| Výmera v poľnohospodárskych
pôdach |
3 000
ha (0,12%) |
| Typologicko-produkčná
kategória |
N – pre agroekosystémy
nevhodné územia |
| Produkčný
potenciál |
3 – 10 bodov
v 100 bodovej stupnici |
| Zisk z poľnohospodárskeho
využitia |
-330 Sk z 1
ha ročne (strata) |
| Úradná cena
podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z. |
maximálne
5 000 Sk za 1 ha |
|
Charakteristika územia výskytu
Podzoly sú najviac rozšírené vo Vysokých a Nízkych Tatrách
na ľahších zvetralinách kyslých, prevažne granitoidných hornín a tiež
vo vrcholových partiách iných kryštalických pohorí Slovenska, v nadmorských
výškach (800) 1 400 – 2000 m, v oblasti alpínskych lúk,
kosodreviny a smrekových lesov. Ak sú pôdotvorným substrátom
zvetraliny kremencov a príbuzných kyslých hornín, vyvinuli
sa ostrovkovite aj v nízkych pohoriach. Menšie komplexy plytkých
podzolov sa vyvinuli pod borovicovými lesmi na viatych pieskoch
Borskej nížiny v nadmorských výškach 200 – 235 m.
Ekologická charakteristika
Podzoly sú významným stabilizátorom vegetácie vo vysokohorskom
prostredí. Sú dôležité ako producent biomasy. Vzhľadom na svoju
polohu vo vrcholových partiách Karpatského oblúka ich mimoriadne
dôležitou funkciou pri ochrane životného prostredia je zachytávanie
a filtrácia emisných látok, transportovaných ovzduším k nášmu
územiu.
Agronomická charakteristika
Obhospodarovanie a poľnohospodárske využívanie podzolov je
vzhľadom na ich vlastnosti dosť nákladné a nerentabilné. Sú
to pôdy kyslé, s nenasýteným sorpčným komplexom v celom
profile (pH/H2O < 5, V = < 30 %), s nedostatkom
vápnika a ostatných živín, prevažne sú textúrne ľahké a silne
kamenité, často sú vyvinuté na strmších svahoch. Pri ich zúrodňovaní
vo vhodnejších podmienkach sa odporúča opa-trné a postupné
prehlbovanie ornice a podrývanie podorničných vrstiev pre zvýšenie
mikrobiálnej činnosti a uvoľňovanie živín z vyplavených
nerozpustných zlúčenín. Podzoly sú vhodné na pestovanie raže, zemiakov,
lupiny a iných menej náročných plodín. Celkove sú to málo produktívne
pôdy zemiakárskej a krmovinárskej výrobnej oblasti. Odporúča
sa ich zalesňovanie, alebo ich využitie ako dočasné lúky a pasienky.
Len podzoly s minimom uvedených negatív možno po príslušných
agromelioračných opatreniach použiť aj ako ornú pôdu.
Rozšírenie podzolov na území SR

Vystavené: 10.3. 2004 |