WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pôdy Slovenska
LUVIZEM (LM)

Sú to štvorhorizontové A-E-B-C pôdy vyvinuté z rôznych, prevažne nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu. Na povrchu majú tzv. ochrický (svetlý humusový) horizont Ao. Pod ním sa nachádza dobre vyvinutý eluviálny E-horizont svetlejší ako nad a pod ním ležiace horizonty, ktorý vznikol vylúhovaním minerálnych a organických koloidov v dôsledku silného premývania povrchovými vodami. Translokované koloidné zložky vytvárajú nižší Bt-horizont, ktorý je hutný s obsahom až trikrát viac ílu ako vrchnejší E-horizont. V ňom koloidné zložky tvoria na povrchu agregátov tmavšie voľným okom viditeľné povlaky. V tomto horizonte sa bežne vyskytujú aj hrdzavé škvrny Fe³⁺ a tmavé noduly Mn⁴⁺ s obsahom do 10 %.

Subtypy

Luvizem modálna – LMm: luvizem v typickom vývoji.

Luvizem kultizemná – LMa: ako LMm, ale s ornicovým horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m.

Luvizem podzolová – LMp: s náznakmi podzolizácie v eluviálnom E-horizonte (vybielené zrná, zbavené povlakov železa a nasýtenosť sorpčného komplexu < 30 %).

Luvizem pseudoglejová – LMg: s tzv. mramorovaným luvickým Btg-horizontom, ktorý má popri plných luvických znakoch aj znaky oglejenia povrchovou vodou (hrdzavé a sivé škvrny so zastúpením 10-80 % v matrici).

Luvizem rubifikovaná – LMr: ako LMm, ale s výrazným červeným sfarbením minimálne Bt-horizontu v dôsledku vývoja z rubifikovaných pôdotvorných substrátov (terra rossa, terra fusca).

Charakteristika územia výskytu

Luvizeme sa vyskytujú v oblastiach styku nížin s pahorkatinami až vrchovinami (úpätia svahov, kotliny) v klimatických podmienkach mierne chladných a vlhších. Významnou pôdotvornou podmienkou pri ich vývoji je reliéf. Najčastejšie sú vyvinuté na podsvahových zarovnaných reliéfoch (podsvahové roviny, riečne terasy, pseudoterasy), kde sa pôvodné laterálne prúdenie povrchových vôd mení na vertikálne do podložia. Vyskytujú sa prevažne na nespevnených nekarbonátových pôdotvorných substrátoch (polygenetické hliny a hlbšie eluviálno-deluviálne produkty zvetrávania). Typické sú pre ne polohy s nadmorskou výškou 150-700 m s priemernou ročnou teplotou 6-9°C a s ročným úhrnom zrážok 600-900 mm. Pôvodným porastom boli dúbravy a bučiny, vo vyšších polohách to mohli byť aj zmiešané lesy.

Ekologická charakteristika

Luvizeme boli ešte do nedávna predovšetkým lesnými pôdami. K rozsiahlemu vyklčovaniu lesov došlo len pred niekoľkými desiatkami, resp. sto rokmi. Preto ich považujeme za menej skultúrnené pôdy. Sú málo biologicky oživené, často povrchovo zamokrené s relatívne nevhodnými fyzikálnymi vlastnosťami. Majú nižšie obsahy a horšiu kvalitu humusu. Ich ekologický potenciál je stredný až nízky.

V minulosti sme luvizeme nazývali ilimerizované pôdy. Pod týmto názvom boli vždy synonymom horších pôd.

Vzhľadom na ich geografickú polohu môžu trpieť eróziou. Taktiež sú náchylné na utuženie najmä v podornici. Niekedy sú zamokrené a to od povrchu (v dôsledku nižšej priepustnosti B-horizontu).

Agronomická charakteristika

Luvizeme sú menej úrodné slabo kyslé až kyslé pôdy a aby poskytovali dobré úrody treba ich predovšetkým vápniť a dostatočne hnojiť. Vyhovujú menšiemu sortimentu poľnohospodárskych plodín. Sú vhodné pre pestovanie raže a to aj oglejené subtypy, avšak len vtedy keď nie sú zamokrené stagnujúcou povrchovou vodou. Sú vhodné aj na pestovanie repky olejnej, konope, ďateliny a ak sú vyvinuté na sprašových sedimentoch, tak aj kukurice (nesmú však byť kyslé a treba ich dobre hnojiť). Ak vznikali na sprašových hlinách sú vhodné pre pšenicu, avšak aj k tejto plodine ich treba dobre hnojiť a vápniť. Keď majú E-horizont hlbšie ako 0,4 m sú v suchšom roku vhodné aj na pestovanie zemiakov a kŕmnej repy. Nesmú však byť ani sezónne zamokrované. Sú vhodné aj pre ľan, fazuľu (pri dostatočnom hnojení organickými hnojivami) a ďatelinu lúčnu.

Základné charakteristiky

Rozšírenie na území SR

Vystavené: 3.3. 2004