WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pôdy Slovenska
ČIERNICA (ČA)

Čiernice sú v typickom vývoji dvojhorizontové A-CG pôdy, vyvinuté najčastejšie z fluviálnych silikátových a karbonátových sedimentov rôzneho veku na ktorých sa už neakumuluje nový sediment (napríklad z povodní). Vyvinuli sa tiež z iných nealuviálnych substrátov a dvojsubstrátov v rôznych terénnych depresiách. Podmienkou je teplá a suchá klíma, s výparným režimom. Ide teda o rovnaké podmienky vývoja ako u černozemí. Na rozdiel od nich je však potrebná pre vývoj čiernic aj ďalšia podmienka a to dlhodobé periodické zvlhčovanie pofilu podzemnou vodou. Dominantným pôdotvorným procesom podmieňujúcim ich vznik je výrazná tvorba a hlboká akumulácia vysokokondenzovaných organických látok na pôdotvorných substrátoch v podmienkach zvýšeného prevlhčenia pôdy podzemnou vodou. Akumulácia humusu je výraznejšia ako u černozemí v dôsledku intenzívnejšej tvorby pôvodnej hydrofilnej trávnej vegetácie.

Čiernice sú sorpčne nasýtené pôdy, v typickom vývoji s molickým čiernicovým Amč-horizontom na nespevnenom C až G-horizonte bez ďalších diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi (rašelinové, slancové, slaniskové). Amč je tmavý horizont, s hrúbkou spravidla nad 0,3 m, s oxidačnými znakmi glejovatenia aspoň v časti horizontu (Fe, alebo Mn škvrny, zhluky, prípadne až noduly). Tmavosť a hrúbka horizontu sú v priemere výraznejšie ako u černozemí. Amč-horizont prechádza cez prechodný A/CGo, prípadne až A/Go-horizont hrúbky 0,15 – 0,20 m do pôdotvorného substrátu. Pôdotvorný substrát - CGo-horizont s narastajúcou hĺbkou prechádza do glejového oxidačného Go-horizontu (s oxidačnými znakmi glejovatenia v matrici nad 10%), až do glejového redukčno-oxidačného Gro-horizontu, v ktorom sa striedajú redukčné (sivá farba) aj oxidačné znaky glejovatenia v rozsahu 10 – 90%. U niektorých subtypov v oblastiach s permanentným hydromorfným ovplyvnením prechádza Gro-horizont v hĺbke do 1 m až do glejového redukčného Gr-horizontu. Jeho hlavným identifikačným znakom je zastúpenie sivej, sivomodrej až sivozelenej farby v matrici v rozsahu nad 90%.

Subtypy

Čiernica modálna – ČAm:

čiernica v typickom vývoji s oxidačnými znakmi glejovatenia už v Amč-horizonte, bez Gr-horizontu v hĺbke do 1 m. Typická sekvencia pôdnych horizontov v hĺbke do 1 m: Amč-A/CGo-CGo-Gro.

Čiernica kultizemná – ČAa:

ako ČAm, ale s ornicovým Akp-horizontom, nepresahujúcim hĺbku 0,35 m. Prechod do podložného (spravidla) Amč-horizontu je ostrý až zreteľný. Typická sekvencia: Akp-Amč-A/CGo-CGo-Gro.

Čiernica černozemná – ČAb:

je vyvinutá v oblastiach s hlbšou hladinou podzemnej vody, bez oxidačných znakov glejovatenia v A-horizonte. Tie nastupujú až v prechodnom A/CGo-horizonte. Gr-horizont nie je prítomný do hĺbky 1 m. Typická sekvencia: Am-A/CGo-CGo.

Čiernica glejová –ČA_G:

je vyvinutá v oblastiach s trvalo vysokou hladinou podzemnej vody, s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu v Amč-horizonte a s glejovým redukčným Gr-horizontom do 1 m od povrchu. Typická sekvencia: Amč-A/Go-Go-Gro-Gr.

Čiernica organozemná – ČAt:

má náznaky rašelinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 0,3 m (hydromorfný organogénny horizont, ktorý má > 50% spaliteľných zrašelinelých látok), alebo humolitového Oh-horizontu hrúbky do 0,5 m (hydromorfný organo-minerálny horizont, ktorý má 30 – 50% spaliteľných zrašelinelých látok), s prechodom do Amč-horizontu. Typická sekvencia: (Ot) resp. Oh-Amč—(ďalej spravidla ako ČA_G).

Čiernica slancová – ČAc:

čiernica s náznakmi slancového Bn-horizontu, t.j. minimálne s prejavmi peptizácie koloidov a s obsahom výmenného Na⁺ v rozsahu 5 – 15%. Typická sekvencia: Amč-A(Bn)-A(Bn)/Cc-Cc (avšak tiež s možnými znakmi S a G-horizontov v sole).

Čiernica slanisková – ČAs:

čiernica s náznakmi slaniskového S-horizontu, ktorými sú: EC 4 – 15 mS.cm^-1, resp. 0,3 – 1% ľahkorozpustných solí v odparku pri pH/H₂O < 8,4. Typická sekvencia: Amsc-A(S)/Cc-CGoc (prípadne až Grc).

Základné charakteristiky

Charakteristika územia výskytu

Čiernice sa vyvinuli vo všetkých nížinách Slovenska, klimaticky vyhraničených oblasťou teplou, suchou lokálne mierne suchou, v nadmorských výškach 95 – 200 m. Ich najväčšie zastúpenie je na Podunajskej nížine, kde prevažne vznikli ďalším vývojom z fluvizemí po ukončení pravidelnej záplavovej aktivity tokov, ale vznikli tiež v depresných polohách iných sedimentov, napr. zo spraší. V južnej časti Podunajskej roviny ide výlučne o karbonátové variety čiernic. Na Východoslovenskej nížine sú čiernice vo výraznej menšine oproti fluvizemiam. Na Záhorskej nížine sú vyvinuté nielen z fluviálnych sedimentov, ale tiež z plytkých sedimentov prekrývajúcich neogénne íly – nosiče podzemnej vody. Prekryvmi sú najčastejšie viate piesky. Reliktné čiernice sa dodnes ostrovkovite zachovali tiež na niektorých terasách a pseudoterasách stredného a severného Slovenska, kde vznikli pred tisícročiami za teplejších a suchších klimatických podmienok.

Ekologická charakteristika

Niektoré subtypy čiernic sú našimi najúrodnejšími pôdami. Z ekologického hľadiska sú preto mimoriadne významné ako potravinová základňa a často tiež ako významná zásobáreň podzemných vôd. Z toho dôvodu podobne ako u fluvizemí je dôležitý pravidelný monitoring na kontamináciu týchto pôd a zmenu ich vlastností pôsobením prírodných, ale najmä antropogénnych činiteľov.

Agronomická charakteristika

Subtypy čiernic sa líšia svojou úrodnosťou a to často až extrémne. Subtypy čiernic blízke typickému vývoju (najmä ak sú karbonátové a s hlinitou textúrou – spolu s kvalitným humusom spolupôsobia aj na priaznivú štruktúru pedonu) sú našimi najúrodnejšími pôdami vhodnými pre široký rozsah náročných plodín. Hydromorfnejšie subtypy čiernic už majú vážne limitácie aj v úrodnosti, aj v rozsahu pestovaných plodín. Tie sa znásobujú ak ide o kombináciu glejových a salinických subtypov.

Geografické rozšírenie čiernice na území SR

Vystavené: 3.5. 2004