|
Černozeme sú dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z rôznych
nespevnených sedimentov, prevažne spraší. Majú dlhodobý, 5
– 7 tisícročný vývoj v podmienkach teplej suchej klímy, kde
evapotranspirácia je trvalo vyššia ako zrážky.
Sú to pôdy s tmavým, tzv. molickým Am-horizontom priaznivej
štruktúry, s vysokou biologickou aktivitou. Je sorpčne nasýtený,
s hrúbkou spravidla nad 0,3 m, bez znakov glejovatenia. V typickom
vývoji neobsahuje karbonáty.
Am-horizont prechádza do pôdotvorného substrátu (C-horizontu)
cez prechodný A/C-horizont mocnosti 0,1 – 0,2 m, ktorý v typickom
vývoji z karbonátových sedimentov obsahuje karbonáty.
Subtypy:
Černozem modálna – ČMm:
černozem v typickom vývoji.
Černozem kultizemná – Čma:
ako ČMm, ale s ornicovým horizontom nepresahujúcim hĺbku
0,35 m.
Černozem hnedozemná - ČMh:
s náznakmi luvického Bt-horizontu pod A-horizontom, t.j.
vylúhovanie karbonátov z prechodného A/C-horizontu a náteky
translokovaných koloidných (ílových) povlakov v ňom.
Černozem luvizemná – ČMl:
S plne vyvinutým luvickým Bt-horizontom pod molickým Am-horizontom.
Černozem kambizemná – ČMk:
s náznakmi kambického Bv-horizontu, t.j. vylúhovanie karbonátov
z prechodného A/C-horizontu, ale ešte bez koloidných povlakov.
Černozem čiernicová – ČMč:
ako ČMm, ale s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu
v C-horizonte do 1,0 m od povrchu (hrdzavé Fe škvrny a tmavé
Mn bročky).
Černozem slanisková – ČMs:
s náznakmi slaniskového S-horizontu, obsahujúceho 0,3 –
1% rozpustných solí.
Základné charakteristiky:
| Typická sekvencia
horizontov |
Am-A/C-C |
| Výmera v poľnohospodárskych
pôdach SR |
345 740 ha
(14,1%) |
| Typologicko-produkčná
kategória |
O1 – O5
(najprodukčnejšie orné pôdy až stredne produkčné orné
pôdy)
|
| Produkčný
potenciál |
63 – 100
bodov v 100 bodovej stupnici |
| Zisk z poľnohospodárskeho
využívania |
590 (plytké
ČM) až 4 640 (karbonátové ČMčc) Sk na 1 ha
ročne |
| Úradná cena
podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z. |
27 000 –
121 000 Sk za 1 ha |
|
Charakteristika územia výskytu:
Černozeme sa vyvinuli v najsuchších a najteplejších
oblastiach nížin a pahorkatín, v nadmorskej výške do 300
m (Podunajská nížina, menej Východoslovenská nížina a Chvojnická
pahorkatina). Pôdotvorným substrátom sú prevažne spraše a príbuzné
nespevnené sedimenty a staré karbonátové aluviálne sedimenty
s trvalo a dlhodobo veľmi hlbokou hladinou podzemnej vody,
ktorá kapilárnym zdvihom nezasahuje do genetických pôdnych horizontov.
V týchto podmienkach sa u nich vyvinul často až 0,80 m
hlboký humusový horizont. Dominantným pôdotvorným procesom pri vzniku
černozemí je tvorba a premena (najmä humifikácia) veľkého množstva
zvyškov stepnej a lesostepnej vegetácie.
Ekologická charakteristika:
Černozeme patria k dobrým producentom biomasy. Pretože sa
nachádzajú v nížinných oblastiach so zdrojmi podzemnej vody,
mimoriadne cenná je ich dobrá schopnosť filtrácie, neutralizácie
a premeny látok. Sú to dôležité funkcie pôdy nielen pri ochrane
kvality podzemných vôd, ale tiež potravinového reťazca a celého
životného prostredia. Černozeme možno považovať za významné kultúrne
dedičstvo našej krajiny. Ich vývoj sa začal už v neolite (pred
5-7 tisíc rokmi) a to pravdepodobne aj za spolupôsobenia človeka
– v tom čase už poľnohospodára - ktorý tieto pôdy odlesňovaním
chránil a stabilizoval pred ďalšími pôdotvornými procesmi vyvolávanými
zmenami klímy. Eróziou sú menej ohrozené ako susediace hnedozeme,
pretože sa vyvinuli na menej členitých “tabuľových” partiách pahorkatín.
Agronomická charakteristika:
Černozeme sú hlboké, spravidla bezskeletnaté pôdy s prevažne
hlinitou textúrou, s priemerným obsahom častíc pod 0,01 mm
40,6%. Humusový horizont černozemí má priemernú mocnosť 0,52 m,
veľmi kvalitnú hrudkovitú až nevýrazne polyedrickú štruktúru s priemerným
obsahom humusu 2,2%. Celý pedon je sorpčne nasýtený až plne nasýtený
(bazickými katiónmi vrátane živín).
Sú to teda úrodné pôdy vhodné pre pestovanie najnáročnejších plodín.
Najvhodnejšie sú pre pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice,
ďateliny, strukovín, olejnín a i. Limitujúcim faktorom úrodnosti
černozemí je často nedostatok vody prístupnej pre rastliny. Platí
to najmä pre černozeme kultizemné karbonátové (nad 0,3 % uhličitanov),
ktoré sa vyvinuli v najteplejších a najsuchších oblastiach
černozemného pásma a to aj napriek tomu, že ich humusový horizont
je dobrým akumulátorom a regulátorom vlahy. Z tohto hľadiska
sú na tom lepšie subtypy ČM čiernicová s vyššou hladinou podzemnej
vody a predovšetkým ČM luvizemná a hnedozemná, ktoré okrem
mocného A-horizontu majú aj luvický Bt-horizont (alebo aspoň jeho
náznaky) akumulácie translokovaného ílu, ktorý výborne viaže zrážkové
vody a počas sucha ich uvoľňuje do nadložného humusového horizontu.
Černozeme patria k našim najlepším pôdam, preto ich treba
chrániť a citlivo využívať. Minerálne hnojivá sú pri ich poľnohospodárskom
využívaní veľmi efektívne, avšak nadmerné minerálne hnojenie môže
znižovať obsah a zhoršovať kvalitu ich humusu. Závlahy sú vítaným
doplnkom produkčného potenciálu černozemí.
Rozšírenie černozemí na území SR

Vystavené: 5.4. 2004 |