|
Klimatická zmena je v súčasnosti často skloňovaným
pojmom. Je potrebné si uvedomiť jej globálny dopad na všetky procesy
a deje v prírode a tiež jej vplyv na organizmy, teda i rastlinné
spoločenstvá. Je nutné neignorovať už v súčasnosti citeľné zmeny,
ale sa im postupne prispôsobovať. Preto sme sa zamerali na perspektívnu
trávu stoklas horský (Bromus marginatus), ktorá môže
nájsť široké uplatnenie v oblasti produkcie krmovín i v mimoprodukčnej
oblasti. Je význačná svojou suchovzdornosťou a schopnosťou produkovať
úrody primeranej kvality i v podmienkach, ktoré donedávna neboli
na území Slovenska bežné.
| V experimente sme použili Stoklas horský, odrodu Tacit,
na overenie vplyvu výšky výsevku na jeho produkciu. |
Stoklas horský sa prirodzene vyskytuje v Severnej Amerike. Medzi dvoma svetovými vojnami bola do Českej republiky intodukovaná zbierka, ktorá dovolila vyšľachtenie materiálu, ktorý bol v roku 1998 registrovaný ako odroda ´Tacit´.
Tento kultivar rastie dobre najmä v oblastiach s miernou zimou, teplou jarou a letom. Sucho znáša lepšie ako mnohé iné kŕmne trávy, čo súvisí s rozsiahlym koreňovým systémom, no napriek tomu je za dostatok vlahy vďačný.
´Tacit´ je odroda, ktorá vyniká vysokými celkovými úrodami zeleného krmu a sušiny a tiež ich rovnomerným rozdelením v jednotlivých kosbách. Pestuje sa predovšetkým v monokultúre alebo v zmesiach s ďatelinovinami. Prítomnosťou ďatelinoviny sa nezvýši úroda, ale kvalita krmiva. Jeho pestovanie v trávnych zmesiach sa neodporúča, pretože nedokáže odolávať konkurenčnému tlaku agresívnych komponentov a jeho vytrvalosť na stanovišti sa podstatne skracuje.
Úrodu sušiny podstatným spôsobom ovplyvňuje termín
kosby a výška kosby. Optimálny termín kosby Bromus marginatus
´Tacit´ je koniec metania až začiatok kvitnutia. Pri kosení treba
nechať strnisko 50 - 80 mm, pretože v dôsledku nižšej kosby dochádza
k obmedzeniu tvorby nových odnoží a listového aparátu.
Osivo stoklasu horského (Bromus marginatus
Nees ex Steud.) odrody ´Tacit´ sme využili na založenie experimentu
so stúpajúcim výsevkom stoklasu horského.
Cieľom experimentu bolo overenie vplyvu výšky výsevku
stoklasu horského (Bromus marginatus Nees ex Steud.) ´Tacit´
na jeho produkciu.
Pokus sa realizoval na pokusno-demonštračnej ploche Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín SPU v Nitre. Toto územie je charakteristické teplou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom (priemerne 50 a viac letných dní za rok, s denným maximom teploty vzduchu 25°C) a s krátkou, mierne teplou, suchou zimou, s krátkym trvaním snehovej prikrývky (30 - 40 dní). Priemerná ročná teplota vzduchu je 8 - 9 °C a priemerné ročné úhrny zrážok sú 550 - 600 mm.
Experiment bol pôvodne založený v roku 2007, kedy boli v troch opakovaniach vysiate štyri rôzne varianty výsevkov stoklasu horského ´Tacit´. Variant 1 predstavoval výšku výsevku odporúčanú literatúrou (30 kg.ha-1), na variante 2 bol použitý výsevok o polovicu znížený (15 kg.ha-1), na variante 3 o polovicu zvýšený (45 kg.ha-1), na variante 4 výsevok zdvojnásobený (60 kg.ha-1).
Uvádzame výsledky z rokov 2009 a 2010 , kedy sa realizovali 2 kosby (2009), resp. tri kosby (2010). Pred každou kosbou sme určovali pokryvnosť stoklasu horského (Bromus marginatus Nees ex Steud.) a diagnostikovali sme aj zastúpenie burinových druhov a prázdnych miest v poraste. Z každej kosby sme stanovili hmotnosť úrody fytomasy v čerstvom stave a následne i produkciu sušiny. Úroda stoklasu bola zisťovaná prepočítavaním z percentuálneho podielu v poraste zisteného pri floristickej analýze.
Viacerí autori (Míka et al., 2003, Míka, Řehořek,
2003, Rajčáková, 2006 a iní) uvádzajú, že stoklas horský je rastlina,
ktorá veľmi dobre odoláva poveternostným podmienkam, ktoré môžu
byť pre väčšinu kultúrnych tráv stresujúce. Sem zaraďujeme napríklad
nízke množstvo zrážok a vysoké teploty. Jeho slabosťou je však jeho
nízka konkurenčná schopnosť, resp. pomerne nízka schopnosť odolávať
veľkému tlaku burín.
Podiel pokryvnosti stoklasu horského, ale aj burín
a prázdnych miest pre jednotlivé varianty a kosby zaznamenáva tabuľka
1.
Tabuľka 1: Pokryvnosť stoklasu horského a
burín v jednotlivých kosbách [%] - priemer opakovaní
V prvej kosbe roku 2009 sme najvyššiu pokryvnosť
stoklasu horského zaznamenali na variante 4 (93,50%) a najnižšiu
na variante 2 (87,33%). V druhej kosbe toho istého roku však nastala
opačná situácia. Najvyššiu pokryvnosť dosiahol stoklas na variante
2 (68,33%) a najnižšiu na variante 4 (54,33%). Je potrebné poznamenať,
že Míka et al. (2004) považuje za optimálny výsevok stoklasu horského
30 kg.ha-1. Na variante 2 bol však výsevok znížený o polovicu oproti
výsevku odporúčanému literatúrou (15 kg.ha-1) a na variante 4 bol
naopak výsevok zdvojnásobený (60 kg. ha-1).
V tabuľke 1 si môžeme všimnúť, že v druhej kosbe roku 2009, v porovnaní s kosbou prvou, sa rozšírili aj prázdne miesta v poraste. Tento jav môžeme odôvodniť vyčerpaním semien burín v povrchovej vrstve pôdy. Keďže počas trvania experimentu pôda nebola obracaná, semená burín uložené v hlbších vrstvách pôdy nemohli vyklíčiť.
Počas roku 2010 sme zaznamenali postupné zvyšovanie pokryvnosti stoklasu horského. V prvej kosbe sa pokryvnosť pohybovala v rozmedzí 58,50% (variant 4) a 70,67% (variant 2), v druhej kosbe to bolo od 56,67% (variant 3) do 80,00% (variant 2), a napokon pri tretej kosbe sme zaznamenali pokryvnosť od 72,33% (variant 3) do 91,33% (variant 4). Najväčšia zmena v porovnaní prvej a poslednej kosby bola zistená na variante 4, kedy sa pokryvnosť stoklasu zvýšila až o 32,83%. V tabuľke 1 si však môžeme všimnúť, že k nárastu pokryvnosti stoklasu nedošlo potlačením burín, ale stoklas horský odnožovaním zaplnil prázdne miesta v poraste.
Zo získaných údajov ďalej vyplýva, že najmenej zaburinený bol pozemok v roku 2009, a to v prvej kosbe, kedy sa pokryvnosť burín pohybovala v rozmedzí 1,5% (variant 4)
a 8,5% (variant 2). V druhej kosbe roku 2009 sa pokryvnosť burín zvýšila najciteľnejšie na variante 1 o 14,34% a najmenej na variante 2 o 1,5%.
V roku 2010 bol pozemok viac zaburinený v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najvyššiu zaburinenosť sledujeme na variante 1 a variante 3. Pozoruhodné výsledky môžeme vidieť u variantu 2, kde sa zaburinenosť zvyšuje len nepatrne oproti roku 2009 (najviac o 4% v druhej kosbe). Celkovo môžeme konštatovať, že experimentálne stanovište bolo najviac zaburinené v prvej a druhej kosbe roku 2010.
Vychádzajúc z cieľa pokusu, sme okrem floristického
zloženia porastu, sledovali aj produkciu nadzemnej biomasy jednotlivých
pokusných variantov. Produkciu celkovej biomasy v sušine zobrazuje
tabuľka 2. Tabuľka 3 zobrazuje percentuálne priemernú hmotnosť sušiny
stoklasu horského na jednotlivých variantoch v jednotlivých kosbách
i celkom za oba pokusné roky. Priemernú hmotnosť sušiny stoklasu
horského sme určili na základe jeho pokryvnosti v poraste.
Tabuľka 2: Priemerná produkcia biomasy v sušine
[t.ha-1]
Tabuľka 3: Priemerná hmotnosť sušiny stoklasu horského [t.ha-1]
Míka a Kohoutek (2002) vo svojej práci uvádzajú, že ročná produkcia sušiny stoklasu horského ´Tacit´ býva okolo 10- 15 t.ha-1, s relatívne rovnomerným rozložením v troch až štyroch kosbách. V našom prípade sa tomuto tvrdeniu najviac približuje priemer variantu 1 (výsevok odporúčaný literatúrou - 30 kg.ha-1) v roku 2010. Na variante 1 sme za obdobie roka 2010 získali celkom z troch kosieb 9,12 t.ha-1 suchej hmoty z celkovej pozberanej biomasy. Prepočtom na suchú hmoty stoklasu horského sme v tejto kosbe získali 6,16 t.ha-1 sušiny stoklasu horského ´Tacit´. Vysokú úrodu suchej hmoty sme dosiahli v tomto roku aj na variante 2 (výsevok 15 kg.ha-1) 8,15 t.ha-1 (6,46 t.ha-1 sušiny stoklasu horského - SSH). Porovnateľné výsledky sme zaznamenali na variantoch 3 (výsevok 45 kg.ha-1) a 4 (výsevok 60 kg.ha-1) - 7,68 t.ha-1 (4,82 t.ha-1) a 7,29 t.ha-1 (5,25 t.ha-1 SSH).
Rok 2009 bol z pohľadu získanej úrody suchej hmoty veľmi slabý. Maximálna dosiahnutá úroda sušiny bola 6,11 t.ha-1, čo predstavuje 4,79 t.ha-1 sušiny stoklasu horského, a to na variante 2. V celku dostačujúce boli úrody na variante 1 - 5,49 t.ha-1 (4,26 t.ha-1 SSH) a variante 3 4,64 t.ha-1 (3,63 t.ha-1 SSH). Napriek najvyššiemu výsevku sme na variante 4 dosiahli najnižšiu úrodu sušiny, a to 3,49 t.ha-1 (3,06 t.ha-1 SSH).
Míka et al. (2004) vo svojej práci zisťoval o. i. optimálnu výšku výsevku stoklasu horského pre zabezpečenie primeranej produkcie. Ako optimálny výsevok uvádza 2 milióny životaschopných semien, teda 28,1 kg.ha-1.
Výsledky nášho experimentu sa približujú k tomuto
tvrdeniu, keďže najvyššiu kumulatívnu úrodu sušiny z celkovej biomasy
za 2 roky sme získali na variante 1 (výsevok 30 kg.ha-1) 14,61 t.ha-1.
Kumulatívna úroda sušiny stoklasu horského bola tiež na tomto variante
vysoká 10,42 t.ha-1. Najvyššia úroda sušiny stoklasu horského za
obdobie dvoch rokov bola dosiahnutá na variante 2(výsevok 15 kg.ha-1)
11,21 t.ha-1.
Výsledky pokusu mohli byť ovplyvnené viacerými faktormi. Medzi hlavné patria zaburinenosť, spôsob kosby a poveternostné podmienky.
Na variante 2 sme zaznamenali nižšiu pokryvnosť burín ako pri ostatných variantoch, a teda sa stoklas horský mohol lepšie uplatniť.
Dôležitý je aj spôsob kosenia porastu. V našom experimente bola využitá strunová kosačka. Mechanizmus kosenia takouto kosačkou spôsobuje významné poškodenie listovej plochy, čím sa spomaľuje obrastanie stoklasu horského.
Vplyv poveternostných podmienok bol nemenej významný. Z tohto uhla pohľadu bol rok 2009 veľmi nestabilný. Striedanie veľmi vlhkých, vlhkých a suchých mesiacov spolu s teplotnými výkyvmi od veľmi teplých, cez studené a opäť veľmi teplé mesiace mohlo mať nepriaznivý dopad na výšku úrody stoklasu horského. Rok 2010 bol stabilnejší, aj keď odlišný oproti klimatickému normálu. Mesiace tohto roka boli skôr vlhké a teplé.
Zo štatistickej analýzy hlavných komponentov pokusu
(rok, kosba, variant, opakovanie) vyplynulo, že medzi variantmi
je nepreukazný rozdiel. Z uvedeného je zrejmé, že zvyšovaním, ale
ani znížením výsevku nedochádza k zvýšeniu produkcie stoklasu horského,
a teda v podmienkach Slovenska je vhodný rovnaký výsevok ako odporúča
Míka et al. (2004), čiže 30 kg.ha-1.
Záver
Stoklas horský je trávny druh, ktorý sa na Slovensku v poľnom krmovinárstve nevyužíva. Svedčí o tom i fakt, že v Listine registrovaných odrôd SR pre rok 2010 nie je uvedená žiadna odroda tejto kŕmnej trávy. Význam jeho pestovania však narastá v súvislosti s globálnou zmenou klimatických podmienok.
Z výsledkov experimentu uskutočneného v teplých a suchých klimatických podmienkach južného Slovenska vyplýva, že stoklas horský je vhodné vysievať v množstve 30 kg.ha-1. Tento fakt potvrdili najvyššie získané priemerné úrody na variante 1. Výsevok vo výške 30 kg.ha-1 je zároveň výsevkom odporúčaným literatúrou. Pri jeho pestovaní je však okrem výšky výsevku potrebné zohľadniť i nasledovné aspekty:
- rastie predovšetkým v oblastiach s miernejšou zimou a hlavne s teplou jarou a letom, od nížin po pahorkatiny, no i v drsnejších podmienkach rastie dobre,
- sucho znáša lepšie ako iné trávy,
- dobre reaguje na závlahu,
- vyhovujú mu hlboké pôdy, kvalitné a priepustné, ale nie zamokrené,
- vzhľadom na jeho nižšiu konkurenčnú schopnosť sa odporúča pestovať v monokultúre alebo s podsevom ďatelinovín,
- pre dosiahnutie ekonomicky optimálnych úrod je potrebné zabezpečiť aspoň určitú úroveň N, P, K - hnojenia,
- optimálny termín kosby je koniec metania až začiatok kvitnutia,
- v dobrých environmentálnych a pôdnych podmienkach tento druh dáva postačujúce úrody pri každej kosbe s trvácnosťou 3 - 7 rokov,
- pri kosbe je potrebné nechať vyššie strnisko a počas pasenia dodržať nízke zaťaženie dobytkom,
- vďaka tolerancii voči suchu a jeho schopnosti zvyšovať infiltráciu vody do pôdy, stáva sa druhom užitočným na ochranu území ohrozených eróziou,
- sušina stoklasu horského má vysokú energiu spalného tepla, čo umožňuje i jeho využitie na energetické účely.
Vystavené 19.12.2011
|
