|
Úlohou výživy a kŕmenia hospodárskych zvierat je zaistenie príjmu potrebného množstva využiteľných živín podľa pomeru na krytie požiadaviek jednotlivých kategórii hospodárskych zvierat. Hlavným zdrojom objemových krmovín sú trávne porasty. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ podporuje existenciu trávnych porastov najmä ako poľnohospodárskej kultúry, ktorá plní v krajine mimoprodukčné funkcie a je zdrojom biodiverzity flóry a fauny.
Pre zachovanie druhovej pestrosti je však dôležité obhospodarovanie trávnych porastov, čiže produkcia objemového krmiva pre hospodárske zvieratá. A tak, aj napriek zmenám v poradí funkcií, ktoré trávne porasty majú, kvalita objemového krmiva nie je zanedbateľná záležitosť, ak má manažment trávnych porastov prinášať úžitok pre človeka ako chovateľa ako aj pre ochrancu biodiverzity.
Kvalita objemových krmív z trávnych porastov je daná koncentráciou energie, obsahom charakteristických živín a dietetickými vlastnosťami. Závisí od druhu, rastovej fázy v ktorej sa zberá a výrazne je ovplyvňovaná percentuálnym podielom burín v poraste. Kvalitu zisťujeme na základe laboratórnych chemických rozborov alebo priamo v poraste. Chutnosť a dietetické vlastnosti dokážu zhodnotiť len samotné zvieratá pri skrmovaní Výrazný deficit energie znižuje produkciu mlieka, zvyšuje riziko ochorenia a zaťažuje látkovú výmenu rovnako ako prebytok energie.
| Agroenvironmentálne obhospodarované trávne porasty - Čierny
Balog |
Vplyv agroenvironmentálnych spôsobov obhospodarovania trávnych
porastov na biodiverzitu biotopov a na kvalitu objemových krmív
sme monitorovali počas dvoch rokov na poľnohospodárskom podniku
Poľnoprodukt Čierny Balog. Podnik patrí podľa kategorizácie LFA
do horských oblastí Slovenska a bol zapojený v systéme v Programu
Plán rozvoja vidieka v opatrení Agroenvironment a životné podmienky
zvierat, podopatrenie: " Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných
trvalých trávnych porastov" a na trávnych porastoch hospodári v
súlade s povoleným manažmentom biotopov trávnych porastov (tabuľka
1). V uvedenom poľnohospodárskom podniku sme vykonávali prieskum,
ktorý zahŕňal inventarizáciu pôvodného stavu biotopov, zatriedenie
trávnych porastov podľa klasifikácie podmienok Agro-environmentálnych
opatrení PRV a následný monitoring biotopov trávnych porastov počas
vegetačného obdobia. Na základe inventarizácie pôvodného stavu biotopov
(tabuľka 1) sme trávne porasty zatriedili do kategórií: teplo a
suchomilné (STP), mezofilné (MTP) a vlhkomilné trávne porasty (VTP).
Tabuľka 1: Charakteristika trávnych porastov podľa Katalógu biotopov a povolený manažment
|
Typ porastu
podľa
Katalógu biotopov
SR
|
Povolené obhospodarovanie
|
|
Kosenie
|
Pasenie
|
Dopásanie mládzí
|
Košarovanie
|
Hnojenie
organickým dusíkom max. dávka
50 kg.ha-1
|
|
Teplo a suchomilné
trvalé trávne porasty
|
áno
|
áno
|
áno
|
nie
|
nie
|
|
Mezofilné trvalé
trávne porasty
|
áno
|
áno
|
áno
|
áno
|
áno
|
|
Vlhkomilné porasty
vyšších polôh
|
áno
|
nie
|
nie
|
nie
|
nie
|
|
Druhová pestrosť
Druhové zloženie bolo ovplyvnené typom biotopu trávneho porastu a ročným obdobím. Najväčšou druhovou pestrosťou sa vyznačovali suchomilné trávne porasty v jarnom období (obrázok 1), kedy sme zaznamenali 39 rastlinných druhov, zatiaľ čo v jesennom období sa znížil počet druhov o polovicu, a to najmä leguminóz, ktoré sa na porastoch na jeseň vôbec nevyskytovali. Tendenciu znižovania počtu druhov počas vegetačného obdobia sme evidovali aj u mezofilných a vlhkomilných trávnych porastov.
Kŕmna hodnota trávnych porastov
V priemere za všetky hodnotené trávne porasty subjektu
boli trávne porasty menej hodnotné až hodnotné (obrázok 2). Pri
hodnotených typoch TP sme zaznamenali rovnakú dynamiku zvyšovania
kŕmnej hodnoty trávneho porastu od najnižšej hodnoty na jar po najvyššiu
hodnotu na jeseň.
Najvyššie bodové hodnotenie dosiahli vlhkomilné porasty v letnom (Egq = 69) a v jesennom období (Egq = 70), na ktorých sa vyskytoval vysokohodnotný mätonoh trváci, timotejka lúčna, psiarka lúčna, ďatelina lúčna a vika vtáčia. Málohodnotné druhy prezentoval zbehovec a sitina.
Na mezofilných lúkach a pasienkoch bol evidovaný
krmovinársky hodnotný ovsík vyvýšený, trojštet žltkastý, kostrava
červená, lipnica lúčna, psinček tenučký ďatelina lúčna, ľadenec
rožkatý. Z hodnotných bylín sa vyskytoval púpavovec jesenný, skorocel
kopijovitý a aj púpava lekárska. Kŕmnu hodnotu znižovala prítomnosť
smlzu a iskerníka prudkého.
Suchomilné trávne porasty sa vyznačovali najnižšou
kŕmnou hodnotou, ktorá kolísala od 46,5 v letnom období do 52,5
na jeseň. Dôvodom nízkej kŕmnej hodnoty bol výskyt najmä menejhodnotných
druhov ako je tomka voňavá, psica tuhá, chlpaňa a ostrice. Z hodnotných
druhov sa vyskytovali kostrava lúčna a kostrava červená, ďatelina
plazivá a ľadenec rožkatý. Popri týchto druhoch sme zaznamenali
aj výskyt škodlivých druhov - štrkáča menšieho a dúšky vajcovitej.
Výživná hodnota objemového krmiva z biotopov trávnych
porastov
Termín odberu vzoriek sme realizovali tak, aby boli
dodržané podmienky pre agroenvironmentálne opatrenia PRV. Podľa
požiadaviek pre kvalitatívne zatriedenie sena sme zistili, že kvalite
I. triedy zodpovedajú vzorky z teplo a suchomilných porastov z jesenného
odberu. Z mezofilných porastov do I. triedy patrili vzorky z letného
odberu a vzorky z vlhkomilných trávnych porastov dosahovali kvalitu
I. triedy v letnom aj jesennom období (tabuľka 2).
Tabuľka 2: Výživná hodnota objemového krmiva (sena)
|
Ukazovateľ
|
STP
|
MTP
|
VTP
|
|
jar
|
leto
|
jeseň
|
jar
|
leto
|
jeseň
|
jar
|
leto
|
jeseň
|
|
PDIN (g.kg-1)
|
71,7
|
59,5
|
80,6
|
73,2
|
79,6
|
70
|
71,7
|
84,1
|
80,2
|
|
PDIE (g.kg-1)
|
70,6
|
64,8
|
72,5
|
70,6
|
71,2
|
68,4
|
70,4
|
73,2
|
72
|
|
ME (MJ.kg-1)
|
8,1
|
7,8
|
7,9
|
8,1
|
7,8
|
7,9
|
8,1
|
7,9
|
7,9
|
|
NEL (MJ.kg-1)
|
4,6
|
4,5
|
4,5
|
4,6
|
4,4
|
4,5
|
4,6
|
4,5
|
4,5
|
|
NEV (MJ.kg-1)
|
4,2
|
4,1
|
4,1
|
4,2
|
4
|
4,1
|
4,2
|
4,1
|
4,1
|
|
SOH (g.kg-1)
|
534,4
|
514,8
|
518,2
|
532,8
|
513,1
|
518,7
|
536,5
|
518,1
|
523,3
|
|
Obsah živín v sušine sena
|
|
N- Látky (g.kg-1)
|
104,1
|
86,3
|
117,0
|
106,2
|
115,6
|
101,5
|
104,1
|
122,1
|
116,4
|
|
Vláknina (g.kg-1)
|
216,7
|
226,1
|
164,2
|
209,6
|
216,6
|
198,4
|
235,4
|
208,6
|
189,8
|
|
Kvalita sena 3. skupiny (trieda)
|
II.
|
III.
|
I.
|
II.
|
I.
|
II.
|
II.
|
I.
|
I.
|
|
Záver
Dodržiavanie podmienok povoleného obhospodarovania biotopov trávnych porastov ovplyvnilo pozitívne ich druhovú pestrosť najmä v jarnom období. Kvalitatívne najlepšie hodnotenie dosahovalo objemové krmivo vlhkomilných trávnych porastov počas celého vegetačného obdobia (obrázok 3).
Najvýraznejší negatívny vzťah medzi počtom druhov a kvalitou objemového krmiva sa prejavil na suchomilných trávnych porastoch. Na týchto porastoch sa v letnom období vyskytovalo o polovicu viac druhov v porovnaní s vlhkomilnými porastmi, avšak prevládali krmovinársky menejhodnotné druhy s vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom dusíkatých látok. Zaradenie sena do III. triedy podľa požiadaviek na obsah živín v sene (Výnos č. 39/1/2002-100) poukazuje na potrebu finančne kompenzovať nízku kvalitu vyrobeného objemového krmiva z druhovo pestrých trávnych porastov.
Poďakovanie: Tento príspevok bol spracovaný
vďaka podpore Operačného programu Výskum a vývoj v rámci EÚ, ITMS
26220220042 Manuál pratotechniky pre raticovú zver a priaznivý stav
životných podmienok Tetrova hôľneho vo vysokohorských oblastiach,
spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Vystavené 7.8.2012
|
