Bôb záhradný ako zelenina
Bôb záhradný (Vicia faba L. var. major Harz.)
čeľaď: bôbovité - Fabaceae
česky: bob obecný větší, anglicky: beoat bean, rusky: bobi, nemecky: Ackubohne
Ako struková zelenina sa pestuje pre nedoztreté semená a struky. Konzumuje sa po kuchynskej úprave, ďalej sa konzervuje a mrazí. Nutričná hodnota je vysoká. Obsahuje 30 % bielkovín, ďalej minerálne látky vápnik, fosfor, draslík, železo, a vitamíny hlavne skupiny B.
Pôvod a botanická charakteristika
Pochádza z územia medzi Afganistanom a Malou Áziou. Je jednoročná rastlina. Má kolovitý koreň, ktorý siaha do hĺbky 0,6 - 1,0 m. Klíči hypogeicky. Kvetná stonka je vysoká, málo vetvená. Listy sú striedavo párovité s 1 až 4 dvojicami listov. V pazuche šiesteho až dvanásteho listu tvorí hroznovité kvetenstvo s dvoma až deviatimi kvetmi. Kvitne od druhej polovice mája asi tri týždne. Kvety sú biele samoopelivé. Struky zelené, dlhé 100 až 230 mm so 4 - 6 semenami. Semená na rozdiel od konského bôbu neobsahujú horké látky, sú príjemnej nasladkej chuti.
Nároky na prostredie
Pre pestovanie je vhodné vlhké a chladné počasie, teplé a suché pestovateľské podmienky znižujú úrodu bôbu. Zo skorého výsevu dáva dobré úrody aj v našich podmienkach. Nízke teploty mladým rastlinám neškodia, znášajú mrazy až do -7 oC. Na pôdu je bôb náročný, vyžaduje stredne ťažké pôdy dobre zásobené živinami a dostatočne zásobené vodou.
Agrotechnika pestovania a zber
Príprava pôdy sa robí ako pri ostatných strukovinách, V osevnom postupe zaraďujeme bôb do druhej až tretej trate po hnojení organickými hnojivami. Pred výsevom je vhodná štartovacia dávka dusíka 30 - 50 kg.ha-1. Ostatné živiny fosfor v dávke do 40 kg.ha-1 a draslík do 120 kg.ha-1 zapracujeme na jeseň pri orbe. Výsev bôbu sa robí od marca do polovice mája. Vysieva sa do hĺbky 40 - 80 mm podľa druhu pôdy a odrody do sponu 0,2 - 0,25 x 0,25 m. Výsevok je 200 - 260 kg.ha-1. Po vzídení počas vegetácie porast plečkujeme aj z dôvodu prevzdušnenia pôdy. Bôb vyžaduje zavlažovanie až do času odkvitnutia porastu.
Zber sa robí za 15 až 18 týždňov po sejbe. Úroda strukov je 15 - 35 t.ha-1. Na trh sa dodávajú väčšinou ručne zberané zelené struky so semenami v mliečnej zrelosti. Struky sa môžu skladovať pri vyššej vlhkosti a teplote 0 - 1oC až 14 dní.
Choroby a škodcovia strukovej zeleniny
Obyčajná mozaika fazule (Bean common mosaic virus) a žltá mozaika fazule (Bean yellow mozaic virus) sa môže vyskytnúť aj na bôbe. Obyčajná mozaika vytvára tvamozelené sfarbenie listovej čepele pozdĺž žilnatiny. Listy sa často lyžicovite vydúvajú alebo vznikajú pľuzgierovité vypukliny. Žltá mazaika sa prejavuje v forme drobných žltých škvŕn na listoch. Rastliny zaostávajú v raste. Virózy sa šíria voškami, obyčajná mozaika fazule sa môže prenášať osivom i peľom. Ochrana spočíva v používaní bezvirózneho osiva, pestovaním odolných odrôd a v boji proti voškám.
Antraknóza fazule spôsobuje huba Colletotrichum lindemuthianum. Na strukoch sú vpadnuté hnedé škvrny s tmavším okrajom. Prenáša sa osivom, prípadne rastlinnými zvyškami.
Baktériovú škvrnitosť spôsobujú ju dva druhy baktérií. Pseudomonas syringae pv. Phaseolicola vytvára na listoch drobné hranaté škvrny so žltým lemovaním. Xanthomonas campestris pv. Phaseoli spôsobuje na listoch väčšie hnedé škvrny so žltým lemovaním. Choroba sa prenáša najmä za daždivého počasia. Ochrana spočíva v používaní zdravého osiva a meďnaté prípravky.
Hrdza fazule (Uromyces phaseoli), Pleseň hrachová (Peronospora pisi), Antraknóza hrachu (Ascochzta pisi) sa prejavujú za daždivého počasia. Múčnatka hrachu (Erysiphe pisi) sa šíri počas teplého a suchšieho počasia. Objavuje sa až v druhej polovici vegetácie taktiež nespôsobuje väčšie škody.
Zo škodcov ohrozujú strukoviny obaľovač hrachový (Cydia nigricana) je motýľ, ktorého húsenice poškodzujú semená hrachu vo vyvíjajúcich sa strukoch. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových lapačov. Strapka hrachová (Kakothrips robustus), roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) napádajú strujkoviny v teplých a suchých rokoch. Listy postupne žltnú, hnednú, odumierajú. Po zistení škodcu treba robiť postrek akaricídmi. Zrniaky sú chrobáky, ktoré poškodzujú semená strukovín. V semenách sa vyvíja zrniarka hrachová (Bruchus pisorum) a zrniarka fazuľová (Acanthoscelides obsoletus) a spôsobujú škody po zbere, počas skladovanie. Chemicky je možné chrániť porasty hrachu pred zrniarkou chemickým postrekom na začiatku a na konci kvitnutia. Účinné je aj vytvorenie takých skladovacích podmienok, ktoré jej zabránia v rozmnožovaní škodcu. Sú to nízke teploty, pri teplote mínus 15 až 18 oC hynú všetky štádia zrniarok .