Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Vinič a víno

Kvalitná príprava a starostlivosť o pôdu vo vinohrade sa nám vráti

13-08-2015
Doc. Ing. Slavko Bernáth, PhD. | slavko.bernath@uniag.sk
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI SPU v Nitre

Príprava pôdy a jej ošetrovanie po výsadbe v zásadnej miere rozhoduje o podmienkach rastu, životnosti a produkcii viniča hroznorodého. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom  poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom ataku komplexu chorôb, ale aj  nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou a následným, pre konkrétne podmienky stanovišťa, nevhodným systémom ošetrovania pôdy. Nemôže byť cieľom vysádzať vinohrady na 20  rokov, aj keď je pravdou, že ekonomická životnosť mnohých výsadieb nedosahuje ani takýto vek.

V prvom rade si treba uvedomiť, že pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých bol desaťročia pestovaný vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná a nedá sa oklamať. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Závisí od toho, ako chápeme pojem „pôdna únava“ a následne, ako si myslíme, že ju vieme odstrániť. Predstava, že je to len aplikácia vysokých dávok priemyselných a organických hnojív, je veľmi nesprávna a krátkozraká.

Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, prežívajúcimi v pôde na koreňových zvyškoch aj po vyklčovaní vinohradu. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré okrem iného sú hlavnými prenášačmi práve vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadence. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Zdá sa to veľmi dlho? Infekty bakteriózy spôsobenej Agrbacterium tumefaciens prežívajú v pôde až 5 rokov. Agrobaktérium vitis prežíva v pôde „len“ 2 roky. Ale aj to je asi veľa. Preto sa niektoré vinohrady, ktoré boli dlhé roky zanedbané, neošetrované, obnovujú tak, že sa hneď v roku po ich vyklčovaní robí nová výsadba. Môže byť pravdou, že ak má novovysadený vinič dostatok živín a vody, a bol použitý kvalitný výsadbový materiál, nemusí to na prvý pohľad znamenať katastrofu. Ale čo bude o 10, či 20 rokov, ak sa ich dožijú?

Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu, resp. predchádzajúcej plodiny. Zatiaľ čo do 80 – tych rokov minulého storočia boli vinohrady prehnojované vysokými dávkami živín v nevhodnom pomere, v nasledujúcom období skôr nedostatočne hnojené, až nehnojené. Stav živín v pôde preto môže byť pri niektorých prvkoch nízky, až veľmi nízky. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča v takom prípade  môžu predstavovať množstvo niekoľkých ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok hnojív vyžaduje rozdelenie na dve, prípadne tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie ako najdostupnejšieho zdroja organickej hmoty. To sa určite nedá urobiť za jeden rok.

Hnojenie organickými hnojivami, zvýšenie obsahu humusu je neoddeliteľnou súčasťou predvýsadbovej prípravy pôdy. Predstavy o aplikácii 100 až 150 ton maštaľného hnoja na hektár sú skôr ilúziou, ako v dnešnej dobe reálnou možnosťou. Riešením sú komposty, ktoré v závislosti od kvality a obsahu živín možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom organického hnojenia je dosiahnuť stav humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) – 2,5 % (ťažšie pôdy). Obsah humusu v pôdach  obhospodarovaných dlhodobo kultiváciou pri monokultúrnom pestovaní viniča a zanedbávaní organického hnojenia poklesol v mnohých prípadoch až pod 1 %.

Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Nestačí len upraviť pH na neutrálnu reakciu pred výsadbou. Hnojenie vápnikom nie je len prostriedkom úpravy pôdneho prostredia, pretože vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy. Dlhodobé zanedbávanie udržiavacieho vápnenia vedie nielen k zhoršeniu výživového a zdravotného stavu viniča, ale môže spôsobiť výrazný pokles pH pôdy až na kriticky nízke hodnoty.

Hĺbka prípravy pôdy pred výsadbou – rigolácia – rozhoduje o hĺbke vytvárania koreňového systému viniča, možnosti čerpania vody a živín z hlbších horizontov. Rigolujeme podľa možnosti do hĺbky minimálne 0,8 m. Aj keď v prvých rokoch vinič profituje predovšetkým z predvýsadbovej prípravy a hnojenia, v ďalších rokoch, pokiaľ mu to podmienky umožňujú, preniká do podorničných vrstiev, do geologického podkladu. Až vtedy sa môžu v plnej miere prejaviť originalita stanovišťa, mineralita premietnutá v hrozne a víne. Veľmi dôležitá je aj schopnosť viniča s mohutnejším a hlbším koreňovým systémom lepšie sa vyrovnávať so stresovými faktormi, hlavne v obdobiach nedostatku vlahy.

Systém ošetrovania pôdy vo vinohrade

Ozeleňovanie pôdy vo vinohradoch nemôže byť len trendom náhrady zaznávaného „čierneho úhoru“ pri monokultúrnom pestovaní viniča hroznorodého, bez dôsledného posúdenia pôdno-klimatických podmienok každého stanovišťa, vinohradníckeho honu. Tak ako negatíva, pripisované systému  ošetrovania pôdy „čiernym úhorom“  boli spôsobované viac nesprávnymi postupmi, ako samotným systémom, tak aj nesprávny prístup k ozeleňovaniu pôdy vo  vinohrade môže priniesť aj negatívne dopady pre samotný vinič.

Rastlinný pokryv  umožňuje zlepšenie stavu pôdy vo vinohradoch vo viacerých smeroch:

Chráni pôdnu štruktúru pred rozpadom častíc, zlievaním pôdy a vytváraním pôdneho prísušku. Korene rastlín zlepšujú pôdnu štruktúru a umožňujú lepšiu infiltráciu vody do pôdy. Protierózna ochrana pôdy je dôležitá hlavne na svahových pozemkoch.

Rozkladajúce sa zvyšky rastlín zvyšujú obsah organickej hmoty v pôde. Ozeleňovaním je možné udržať optimálny obsah humusu bez náročného organického hnojenia maštaľným hnojom alebo kompostom.

Prenikaním koreňov rastlín do pôdneho horizontu sa zlepšuje pórovitosť pôdy, zlepšuje sa vzdušný režim a pohyb vody smerom do hĺbky. Pôdne organizmy produkujú látky umožňujúce vytváranie pôdnych agregátov, zmenšuje sa objemová hmotnosť pôdy. So zvyšujúcim sa obsahom organickej hmoty stúpa vododržnosť pôdy. Zlepšenie fyzikálnych vlastností pôdy umožňuje vytváranie väčšej koreňovej sústavy. Takýto koreňový systém, s väčším objemom, dokáže vinič zásobovať dostatkom živín pri ich nižšej koncentrácii. Bolo zistené, že na ozelenenej pôde je viac koreňov viniča vo väčšej hĺbke v porovnaní s obrábanou pôdou.    Zvýšenie biologickej diverzity v koreňovej zóne.

Organická hmota umožňuje život makroorganizmov a mikroorganizmov v pôde. Tieto prispievajú k recyklácii rastlinných zvyškov do pôdy, čím sa zvyšuje jej úrodnosť. Organická hmota z rastlinných zvyškov zvyšuje biologickú aktivitu a diverzitu v pôde. Niektoré výskumy ukazujú, že môže redukovať škody spôsobené koreňovými patogénmi inhibíciou ich rastu a rozmnožovania. Rastlinný pokryv poskytuje  životné podmienky a potravu pre užitočné organizmy, predátorov a parazitoidov,  a ich vývojové štádiá.

Spevnený mačinový povrch pôdy v medziradí umožňuje vykonávať nevyhnutné operácie vo vinohrade aj v čase daždivého počasia, kedy je vinohrad s obrábanou pôdou nedostupný. Nenahraditeľný je predovšetkým z pohľadu včasnej a úspešnej chemickej ochrany proti hubovým chorobám., ale aj v čase zberu hrozna.

Nemenej dôležité sú ekologické aspekty,  ochrana vody a ovzdušia. Dusík viazaný rastlinami a v organickej hmote je menej pohyblivý ako dusík z minerálnych hnojív. Rastlinný pokryv stabilizuje dusík v čase jeho najväčšieho uvoľňovania, zabraňuje neefektívnym stratám vyplavovaním. Počas suchého obdobia na ľahších pôdach znižuje rastlinný porast prašnosť (veterná erózia),  zlepšuje sa mikroklíma v poraste viniča.

Pre úspešné využitie pozitívnych vplyvov ozeleňovania vinohradov je potrebné poznať možné negatívne dopady na vinič, a predovšetkým vedieť ich eliminovať správnou voľbou systému ošetrovania pôdy v konkrétnych podmienkach každého vinohradu.

Limitujúcim faktorom pri rozhodovaní o spôsobe  ozelenenia  je voda, úhrn  zrážok. Celoplošné ozelenenie sa odporúča len pre oblasti s celoročným úhrnom zrážok nad 600 mm na dostatočne hlbokých pôdach s vysokou vododržnosťou. V suchších podmienkach s úhrnom zrážok nižším ako 600 mm je vhodnejšie použiť striedavé ozelenenie medziradí, kde každé  druhé medziradie je počas vegetácie ošetrované mechanicky, aby nedochádzalo k zaburineniu a stratám vody. Kritické z pohľadu trvalého, celoročného ozeleňovania pôdy sú vinohrady na ľahkých piesočnatých, skeletových plytkých pôdach s nízkym úhrnom zrážok (menej ako 400 mm). Tu je vhodné len ozelenenie v určitej časti roka (jeseň, zima, jar) s celoplošným kultivovaním pôdy počas vegetácie. Treba si uvedomiť, že akýkoľvek porast je konkurenciu v spotrebe vody pre vinič v porovnaní so správne kultivovanou pôdou. Nižšie straty vody, ako z kultivovanej pôdy, môžeme zabezpečiť už len mulčovaním. Keď hovoríme o potrebe vody pre vinič, treba si uvedomiť, že pri priemernej úrode hrozna 10 t/ha spotrebuje počas vegetácie okolo 340 mm. Pokryvné rastliny pri celoplošnom ozelenení pôdy spotrebujú v priemere až 100 mm. Z toho jednoznačne vyplýva, že v podmienkach, kde počas vegetácie suma zrážok nedosahuje ani 300 mm, je nevyhnutné v systéme ošetrovania pôdy zamerať sa práve na obmedzenie konkurencie v spotrebe vody.

Obr. 1 - Zatrávnenie každého druhého medziradia s herbicídnym pásom pod viničovými krami

Obr. 1 - Zatrávnenie každého druhého medziradia s herbicídnym pásom pod viničovými krami

Obr. 2 - Zatrávnenie všetkých medziradí s herbicídnym pásom pod viničovými krami

Obr. 2 - Zatrávnenie všetkých medziradí s herbicídnym pásom pod viničovými krami

Pri ozeleňovaní je možné použiť spontánne ozelenenie, „zaburinenie“ autochtónnou flórou daného stanovišťa, alebo výsev zmesí rastlín. Výsevné zmesi by mali obsahovať najmenej tri druhy rôznych rodov, trávne druhy by nemali predstavovať viac ako 50 % , podľa možností aspoň tretinu druhov so schopnosťou pútať vzdušný dusík prostredníctvom hľúzkotvorných baktérií. Ponechať priestor aj pre druhy prirodzenej flóry. Druhovo bohaté spoločenstvo rastlín je dôležité pre stabilizáciu ekosystému vinohradu. Ak to vlahové podmienky stanovišťa umožňujú, je vhodné, aby v ozelenení stále kvitli nejaké druhy rastlín.

Spotrebu vody je potrebné regulovať kosením a mulčovaním, operatívne  zasahovať podľa podmienok stavu zásobenosti vodou. Ďalšími možnosťami zníženia spotreby vody sú valcovanie porastu, povrchové narušenie porastu trvalého ozelenenia  kyprením, prípadne podrezávanie mačiny ozeleňovacích rastlín. V kritických situáciách aj možnosť likvidácie ozelenenia.

Neexistuje univerzálny systém, ani vzorec na vypracovanie ideálneho systému ošetrovania pôdy vo vinohrade. Ale na základe poznania potrieb viniča hroznorodého a podmienok konkrétneho stanovišťa, vinohradníckeho honu, je možné, a zároveň nevyhnutné, zvoliť taký spôsob, ktorý dokáže maximálne využiť pozitíva ozelenenia a eliminovať možné negatívne dopady na rast a rodivosť viniča.