Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Vinič a víno

Diskusia úpadok slovenského vinohradníctva nezastaví

10-07-2014
Ing. Dušan Slugeň, PhD. | dusan.slugen@stuba.sk
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie
(zdroj: Vinič a víno 1/2014, str. 24-25)

So slovenským vinohradníctvom to vyzerá podobne ako so slovenskou armádou. Prebytok dôstojníkov, nedostatok mužstva, trvalé podfinancovanie, ktoré nenahradia špeciálne vyzbrojené ukážkové jednotky a totálny úpadok obranyschopnosti pre starnutie a morálnu amortizáciu základnej techniky. V situácii kontinuálneho preskupovania pozícií blížiaceho sa úteku z boja diskusia ani dotácie veľa nezmenia. Situáciu môžu zachrániť len muži, čo vytrvajú a oželejú okamžitý zisk a zároveň sa nespoliehajú ani na dotácie ani na  úvery.

Pred viac než desaťročím bolo prvoradou úlohou zvýšiť  kvalitu produkcie vín. Podarilo sa. Máme vinárov, ktorí obstoja v svetovej konkurencii na medzinárodných súťažiach vín. Lenže, zatiaľ čo u nás kvalita znamenala modernú technológiu spracovania hrozna, susedia mohutne zbrojili investíciami do vinohradov, lebo vedeli, že rozhoduje kvalita más, t.j. stav vinohradov. Tak majú naši českí susedia vinohradov viac než za socializmu a to v produkčnej kondícii, lebo v predvstupovom období im bolo jasné, že vstupom do EU výsadba nových vinohradov skončí a možná bude už len obnova existujúcich plôch s pokušením vinohrady vyklčovať a premeniť ich na stavebné parcely. U nás nevieme rozlohu vinohradov ani spočítať, lebo máme dva oficiálna údaje líšiace sa viac než o nejakú štatistickú odchýlku ale o rovných 46 %. Podľa štatistického úradu SR máme 31. 7. 2012 12  616 ha vinohradov, podľa vinohradníckeho registra SR vedeného ÚKSUP v zmysle zákona máme  18 512 ha vrátane neobrábaných vinohradov. Rodiacich vinohradov máme s skutočnosti okolo 10 000 ha. Podľa štatistík v posledných rokoch počet rodiacich vinohradov mierne rastie, ale prudko klesá výmera „nerodiacich“ vinohradov, Podľa stavu výsadieb nových vinohradov, t.j. nerodiace vinohrady do troch rokov, rýchlosť obnovy vinohradov klesla pod 200 ha ročne, čo je alarmujúce. Tomuto číslu zodpovedá budúcnosť slovenského vinohradníctva na úrovni 5000 ha rodiacich vinohradov. Väčšina vinohradov je prestarnutá, obnova vinohradov sa realizovala predovšetkým doplnením krov, rýchlosť úplnej obnovy, t.j. kompletná nová výsadba existujúcich vinohradníckych plôch stále spomaľuje rovnakou rýchlosťou ako starnú a umierajú drobní vinohradníci. Ak by z nich nebola väčšina v penzijnom veku, úpadok by bol ešte rýchlejší. Problém zväzov vinohradníkov je, že zastupujú vinárov a vinohradníkov profesionálnych, t.j. živiacich sa vínom s hektármi, resp. desiatkami hektárov viníc a ignoruje „záhradkárov“ s vinicami počítanými v ároch, resp. počtom krov v záhradách. Títo vylepšujú ziskovosť veľkých spracovateľov hrozna akceptovaním výkupných cien, hlboko pod náklady. Drobní pestovatelia si nemôžu odpočítať DPH, počkať si na lepšiu cenu a nakupovať vstupy s veľkoobchodnými zľavami. Z ich pohľadu ide o ekonomicky neziskovú činnosť a tak nenachádzajú nasledovníkov, ktorí by ich nahrádzali. Záhrady ale i vinice sa menia na úhory, kde sa párkrát pokosí tráva a zoberie, čo narástlo, pravda ak ich nepredbehnú „sociálne odkázaní“ a príroda. Takéto vinice pustnú, lebo ich odrodová skladba je pomiešaná, vinice prestarnuté, rozdrobené a na väčšine je drobná stavba, ktorej venovali kus života a tá robí nožnú predajnú cenu neatraktívnou.

Za rozdielom v číslach dvoch slovenských inštitucionálnych autorít rátajúcich vinice sú práve drobní hobby vinohradníci a ich vinice, ktoré sú i prestarnuté, i nedostatočne intenzívne využívané i ekonomicky neatraktívne. Spolu vyprodukujú cca 20 % slovenskej produkcie muštového hrozna, ktorá osciluje okolo 50000 ton v závislosti na ročníku. Väčšina tohto hrozna však skončí vypitím v domácnosti bez zapojenia do štatistík. Že je tomu tak môžeme usudzovať z logického nárastu trhovej spotreby vína o viac než liter v rokoch 2010, 2011, keď po neúrode nedostatok vína v domácnostiach drobných vinárov bol kompenzovaný nákupom.

Koľko vína sa na Slovensku vypije? Okolo 14 -15 l na osobu a rok. Je to menej ako v takých „vinárskych“ krajinách ako Anglicko či Švédsko. 80% tohto objemu je zaznamenaných v účtovných knihách, približne 20 % je domáca spotreba záhradkárov a nepriznaný malopredaj bez DPH.

Svetový trh vína je trvalo presýtený ponukou. To určuje priemerné realizačné ceny. Slovenskí vinári už dávno nemajú pod kontrolou ani domáci trh. Za posledné štyri sezóny (čísla nie sú konečné ale len k 28 11. 2013) sa na Slovensko doviezlo 2656 tis. hl vína a hroznových muštov, domáca trhová produkcia bola 1258 tis. hl a vývoz vína a muštov 656 tis. hl. Zaujímavé sú ich pomery – skoro presne je to 4 : 2 : 1. Ako tomu rozumieť? Dovozy vín či muštov sú dvojnásobkom domácej výroby. To znamená, že iné ceny ako ceny okolitých krajín pre veľké objemy muštov či priemerných vín neprichádzajú do úvahy. To ale znamená, že skutoční vinári musia rátať s cenami okolo 460 €/t pre biele odrody a okolo 600 €/t pre modré odrody. (oficiálne čísla VÚEPP).  Z toho vyplýva cena vína (biele sudové akostné bez DPH a dopravy) približne 60 centov/l a 80 centov/l pre vína červené. Z toho rezultuje aj priemerná cena fľašovaných vín približne dvojnásobok cien tankového. K tomu sa pridá DPH a sme na cenách niečo nad 1€ za 0,75 l fľašu bieleho akostného a o 15 centov viac pre červené. Zvyšok ceny je marketing. Pozor, nepodceňujme marketing. V marketingu sú nielen náklady na dopravu, na predaj, na podporu predaja, na podporné služby, reklama, ale aj celý zisk. Zisk, o ktorý by sa mal deliť obchodník, doprava, médiá, služby, výrobcovia, ale aj vinohradník. Predaj stolových a lacných akostných vín je vystavený veľmi silnej konkurencii vín z dovozu. Len vína prívlastkové a odrodové akostné regionálne vína môžu mať vyššiu cenu, samozrejme aj pri vyšších nákladoch.

Posledný a zároveň prvý článok v produkčnom reťazci - vinohradník sa k zisku nedopracuje inak, ako vlastnou distribúciou a predajom. Najmenší vinohradníci - záhradkári si svoju produkciou skonzumujú sami, čosi sa ujde aj známym a susedom, hobby vinohradníci už produkujú aj na predaj, ale ten unikne pozornosti štátu, lebo ide len o množstvá v stovkách litrov. Majú iné povolanie a vínu sa venujú vo voľnom čase. Skutočný vinohradník má produkciu hrozna aspoň v tonách a aktívne sa stará o propagáciu a odbyt svojho produktu. Nazvime ho farmár. DPH spravidla tiež neplatí. (Hranica drobného vinára je difúzna nie je presne definovaná, niekedy sa chápe ako vinár do 0,5 ha vinohradov.) Rodinné vinárstvo, t.j. bez zamestnancov, potrebuje pre prosperitu 5 – 10 ha viníc. Rodinné vinárstvo víno ani mušty spravidla nedováža, spracúva vlastnú produkciu a je najcitlivejšie na všetky otrasy. Rodinné vinárstvo je už spravidla platcom DPH, lebo sa mu to oplatí a vzhľadom na potrebný obrat pre primeranú ziskovosť aj musí. Rodinných vinárstiev máme na Slovensku stovky – len stovky, aj to možno dve, a možno až tri. No a máme aj vinárske podniky. Časť z nich má podobu družstiev, časť vznikla ich transformáciou a časť vznikla z úspešných rodinných vinárstiev. Tých sú len desiatky. To sú tí, ktorí dosiahnu na dotácie, lebo majú aj špecializovaných zamestnancov, nielen sezónnych brigádnikov. Dotácie nie sú vysoké, pospočítavané boli max. tisícku na ha, ale pretože nie sú nárokovateľné a podmienky prísne, nikdy sa nevzťahovali na celú plochu. Spolu to v uplynulej sezóne bolo niečo cez 5 miliónov € na za celú republiku. Pre úspešný podnik to znamenalo tak do 10 centov na fľašu ... Oproti ostatným výhoda, oproti dotáciám za hranicami kvapka. Integrovaná produkcia znamená v konečnom dôsledku nižšie výnosy, síce aj vyššiu kvalitu vín, ale kto už dnes je ochotný platiť viac? Podpora integrovanej produkcie skončila, jej náhrada je v diskusii.

Dotácia 10 centov pre zamýšľanú odbytovú cenu nad 3 € na fľašu nie je riešením, zvlášť ak obmedzuje výrobcu.

Často sa spoliehame na štát. Štát ani dotácie nemôžu vyriešiť problémy konkurencieschopnosti. Štát dokáž len zmierniť problémy, ktoré sám spôsobil. Nie všetky problémy u určite nie pre každého. Čo môže pre vinohradníkov urobiť štát?

1. Prestať podporovať export. Výmena hrozna a muštov s okolitými krajinami je viac než dostatočná. Export je menej ako polovicou importu. Keďže už dávno nevyrobíme ani polovicu domácej spotreby vína a obchodné saldo výmeny máme pasívne od vstupu do EU, naozaj nie je dôvod podporovať export. Export najlepšie podporujú cenové rozdiely podmienené klimaticky odlišným priebehom sezón u nás a u našich susedov.

2. Výraznejšie podporovať iba kompletnú obnovu vinohradov. Hlavným problémom Slovenska sú čoraz prestarnutejšie vinice.

3. Podporovať prednostne fyzické osoby: vinárov - vinohradníkov, aj to podľa možnosti len do 35 – 40 rokov, aby sa vrátili mladí ľudia do hospodárenia s vínom. Tak ako sú dotované hypotéky pre mladých na bývanie, mohli by byť dotované aj pôžičky pre mladých na obnovu vinohradov. Právnické osoby sú väčšie, silnejšie a dokážu si pomôcť aj inak..

4. Z podpory úplne vylúčiť obchodné spoločnosti bez vlastných vinohradov.

5. Podporiť záujem záhradkárov a hobby vinárov o vinohrady zavedením nenulovej spotrebnej dane na víno. Pritom ponechať rozumný základ oslobodený od  dane, napr. 10 000 l (nárokovo a rovnako pre všetky subjekty), aby sa zvýšila motivácia drobných farmárov venovať sa vínu. Paradoxne spotrebná daň posilní aj jej platcov, lebo chráni pre dovozmi tým, že ich investične predražuje. Zároveň spotrebná daň sa najviac prejaví u najlacnejších vín, čím sa zníži opticky cenový rozdiel medzi stolovými a prívlastkovými vínami.

Čo môžu urobiť vinohradníci pre štát?

  1. Zvýšiť svoju konkurencieschopnosť obnovou vinohradov. Len komplexná výmena výsadieb môže zabezpečiť budúcu prosperitu vinohradníctva na Slovensku. Najvyššie odbytové ceny hrozna sú vždy v prvých týždňoch kampane a zároveň sa mení aj podnebie k teplejšej stredomorskej s ťažko predikovateľnými zrážkami. Pri nových výsadbách je na zváženie prehodnotiť odrodovú skladbu smerom k skorým a aromatickým odrodám a využiť novošľachtence s výrazne vyššou odolnosťou voči mrazom a chorobám.
  2. Dohodnúť sa na regionálnych odrodách a marketingu. Zakladať odbytové združenia, spoločný marketing regiónu. Úspešné projekty nakoniec podporí aj štát.
  3. Vytrvať vo svojom úsilí. Zvyšovať si kvalifikáciu i kvalitu svojej produkcie a robiť osvetu smerom k voleným zástupcom i štátnym zamestnancom. Nechcieť okamžitú výhodu pre seba, na úkor kolegov.
  4. Úspešní farmári venujúci sa vínu sú základom úspešného štátu. Štát si ich cení priamo úmerne výške daňových príjmov.

Slovenskí vinári a vinohradníci urobili obrovský krok dopredu – prejavilo sa to v kvalite produkcie, ktorá uspeje aj v medzinárodnom porovnaní, ale je zúfalo cítiť ako sa to riešilo na úkor kapitálovej podstaty vinohradníctva. Všetok zisk išiel do transformácie vlastníckych vzťahov a do modernizácie preživších podnikov s vyriešenou vlastníckou štruktúrou. V nerealizovanej obnove vinohradov máme dlh 300 až 500 miliónov euro. To sú vinohrady, ktoré už zanikli, zaniknú, alebo ich v blízkej budúcnosti čaká investične náročná kompletná obnova. Stotožňujem sa s názormi Ing. Vladimíra Sodomu s jedinou dvojotázkou? Kde a komu vziať vhodné plochy do nájmu na 30 – 35 rokov? Kde vziať aktívnych a solventných ľudí pre investične náročnú obnovu s nízkou  rentabilitou? Vhodné plochy sú len tie, ktoré:

  1. Sú zapísané vo Vinohradníckom registri SR.
  2. Majú vhodnú veľkosť a jasnú majetkovú štruktúru vlastníkov
  3. Vlastníci majú záujem o dlhodobý prenájom

Štát vhodné plochy nevlastní. Zákaz novej výsadby, ktorý sme podpísali pri vstupe do EU sa neustále predlžuje, posledné predĺženie platí 31. decembra 2015. Nepochybujem v jeho opätovné predĺženie. Súhlasili sme so sankciami za nezákonné výsadby vysadené bez výsadbových práv. Jediný veľký potenciálny vlastník vhodných pozemkov je cirkev. Tá však rozmýšľa dlhodobo, strategicky...

Samozrejme, môžeme aj diskutovať = lobovať, ako si to predstavuje JUDr. Igor Mancel. Diskusia ani nové dotácie však problémy nevyriešia, diskutuje sa už štvrťstoročie a výsledky vidíme.... Každú dotáciu niekto zaplatí, t.j. všetci, ktorí ju nedostanú. Z podpory sú vylúčené tisíce drobných pestovateľov nielen byrokraciou, ale aj podmienkou 0,15 ha súvislej plochy vysadenej jednou odrodou, naviac, ak táto plocha má byť registrovaná.

Jediná zmysluplná dotácia je oslobodenie od daní na novovysadenú plochu vinice, a to nároková, rovnako pre všetkých. Napr. na 10 či 15 rokov. Lenže od akých daní? Napríklad spotrebných .... legislatívu máme pripravenú, stačí len zmeniť výšku dane. Niet silnejšej motivácie pre nejakú činnosť ako možnosť legálne neplatiť dane.

PS: Kúpim vinicu. Registrovanú. Súcu len na kompletnú obnovu. Nie však ako „investíciu“, ale pre účely pestovanie hrozna.

Literatúra:

Zdroj dát: Šajbidorová, V: Vinič hroznorodý, hroznové víno. Situačná a výhľadová správa k 31.7. 2013. VÚEPP Bratislava16,1, 2013, 39s.

Sodoma, V.: Koncepcia vinohradníctva a vinárstva z pohľadu staršieho vinohradníka. Vinič a víno 6,13, 2013, 210.

Mancel. I.: Zmeny vyvolávajúce potrebu diskusie. Vinič a víno 6,13, 2013, 181