Dávno pestované odrody viniča - Ortliebske
Odroda Ortliebske má pre nás mimoriadne čaro, lebo pri podrobnom štúdiu jej pôvodu sme zistili jej súvislosť s Vitis vinifera ssp. sylvestris Gmel., s druhom, ktorému sa v súčasnosti intenzívne venujeme. Vlastnosti tejto odrody - okrem literárnych a internetových prameňov - sme študovali v "Náučnej viničke starých odrôd viniča" v Šatově, ktorú založil Znovín Znojmo, a. s. a generálny riaditeľ tejto firmy, Ing. Pavel Vajčner, nám ochotne túto prácu vo vzácnej zbierke umožnil.
| Obrázok je prevzatý z webovej stránky: http://idb.ub.uni-tuebingen.de/diglit/Eg14_fol/0135 |
Pôvod a synonymá
Pôvod Ortliebskeho sa posúva do polovice 18. storočia, kedy si vinohradník z Reichenweiher v hornom Alsassku - Johann Michael Ortlieb (1730-1807) - všimol v lese pri Türkheime divý vinič, ktorý mal plstnaté vrcholy letorastov a robustný trojlaločnatý list, na rube silno chĺpkatý. Nazval ho Knipperlé a jeho rozširovaniu sa potom venoval takmer polovicu svojho života. V roku 1789 ju opísal a spropagoval vo svojej knihe, ktorú venoval vylepšovaniu vinohradníctva.
Oveľa neskoršie, v roku 1998, sa pri genetickom štúdiu 352 odrôd viniča zistilo, že Knipperlé, nájdená ako divá rastlina v lese, je pravdepodobne krížencom niektorej z variet Pinot a Goulais blanc, veľmi starej odrody, ktorú do Francúzska priviezli Rimania. Gaulais, ako aj Pinot, boli v Burgundsku a južnej Champagni po stáročia pestované v zmesných výsadbách a preto nie je prekvapivé, že došlo ku kríženiu týchto dvoch odrôd. Semienka sa mohli trusom vtákov, alebo iným spôsobom dostať do lesa, v ktorom novú odrodu našiel Johann Michael Ortlieb.
Ortliebske je tak názorným príkladom, ako v rôznych oblastiach sveta vznikali v lesných porastoch odrody, ktoré sa ďalej zušľachťovali, až zodpovedali potrebám stále vyspelejšej a aj náročnejšej poľnohospodárskej a vinohradníckej spoločnosti. Obdobným spôsobom sa aj lesný vinič po stáročia vyvíjal prirodzene, ako aj pôsobením človeka, na čoraz ušľachtilejšie typy, pričom sa však zachoval dodnes ako samostatný druh.
O obľube Ortliebskeho a jeho dosť širokom rozšírení svedčia aj jeho početné synonymá:
- Francúzske Alsassko: Knipperlé, Knackerle, Mielleux Petit, Ortlieber (grüner, weisser, kleiner), Petit Reuschlinger, Plant de Riquewihr, Rochelle
- Nemecko: Breisgauer Riesling, Colmar, Elsässer, Ettlinger, Faktor, Franzose, Kauka weiß, Kleiner Riesling, Kleiner Rauschling, Knackerle, Kleine Metsüßer, Ortliebstraube, Öttinger, Reichenweierer, Rungauer, Sundgauer, Tockauer, Türkheimer
- Švajčiarsko: Ruchelin
- Chorvátsko: Klescec, Kleščec belij, Libiza, Mali Javor, Sibiza
- Maďarsko: Ortlibi sárga
- Česká a Slovenská republika: Ortlíbské, Ortliebske
Areál rozšírenia
Už kráľ Friedrich II. (1712-1786) nechal Knipperlé pokusne vysadiť v Brandenbugsku. Od svojho objavenia sa teda táto odroda pestovala a šírila najmä vo Francúzsku, predovšetkým v Alsassku a v Nemecku. GALET (1958) uvádza, že Berget a Oberlin v roku 1900 odhadovali plochu Knipperlé na 6000 ha, čo predstavovalo 23 % z vtedajšej plochy viníc v Alsassku. V Nemecku bola rozšírená vo Falcku, Würtembergsku, Bádensku, ale šírila sa aj vo východnom Švajčiarsku. Z Nemecka sa dostala aj do Rakúsko-Uhorska a Chorvátska.
Na Morave sa pestovala vo viniciach Bzenecka a na Slovensku v okolí Bratislavy.
V Alsassku a Nemecku Ortliebske vytláčalo vtedy pestovaný Elbling. Po fyloxérovej kalamite v Európe sa však už vinice Ortliebskeho neobnovovali, dozaista aj preto, že hrozno veľmi ľahko hnilo.
V našich a moravských výsadbách sa Ortliebske pestovalo v zmesi odrôd. Aj dnes sa ešte ojedinele v najstarších viniciach vyskytuje a je zachované aj v zbierkach vzácnych starých, kedysi pestovaných odrôd, ako napr. v Šatově na Znojemsku.
V súčasnosti je pátranie po starých odrodách v programe mnohých európskych vinohradníckych ústavov a v rokoch 2007-2010 bolo aj súčasťou výskumného projektu EÚ GrapeGen06 (Management & Conservation of Grapevine Genetic Resources), na riešení ktorého sme sa zúčastnili aj my.
Morfologický opis
Vrchol letorastu je otvorený, zeleno-žltý, plstnatý, niekedy s ružovými okrajmi. Mladé lístky sú chĺpkaté, zeleno-žlté.
Dospelý list je okrúhly, stredne veľký, najčastejšie plytko trojlaločnatý, ale aj celokrajný. Je dosť robustný, tmavozelený, na rube stredne husto chĺpkatý. Stopkový výrez je otvorený, v podobe V. Zúbkovanie je dosť ostré, zúbky sú krátke, poväčšine s rovnými stranami. Niekedy je zúbok aj vo vrchnom výreze listu. Listová stopka je dosť dlhá, ružovkastá, chĺpkatá.
Kvet je obojpohlavný - hermafroditný, nespŕchavý.
Strapec je stredne veľký (14-17 cm), dosť hustý, cylindrický s 1-2 krídelkami. Stopka strapca je krátka (6 cm), na báze ružovkastá.
Bobuľa je malá až stredne veľká (15 x 12 mm), okrúhla, žltá s hnedými bodkami a so silným voskovým povlakom. Dužina je tekutá, jednoduchej sladkej chuti, šupka je tenká. Bobuľa je na krátkej stopôčke, čo podporuje hustotu strapca.
Semená sú žltohnedé, s dlhším zobáčikom. V bobuli bývajú najčastejšie dve.
Jednoročné drevo je tmavohnedé s červenkastým nádychom, bodkované a s belavými fľakmi. Spiace puky (očká) sú hnedé. Vyzrievanie dreva - aj vzhľadom na kratšiu vegetačnú dobu - je dobré.
Hospodárske vlastnosti
Fenológia
Ortliebske patrí medzi skoršie dozrievajúce odrody. Na jar pučí zavčasu, hrozno však mäkne až v 2. polovici augusta a oberá sa zvyčajne koncom septembra alebo v 1. dekáde októbra.
Rast a požiadavky na pôdu a polohu
Rast tejto odrody je dosť silný, tiež v závislosti na pôde. Jej nároky na pôdu sú však minimálne. Dobre sa jej darí na ľahkých, piesočnato-štrkovitých pôdach, ako aj na pôdach granitových - typicky vinohradníckych a aj v ťažších pôdach. Vzhľadom na veľkú úrodnosť sa však na ľahkých pôdach môže vyčerpať skôr, ako na pôdach ťažších. Takto môže dôjsť k potrebnej obnove vinohradu už po 20. rokoch. S prihnojovaním treba narábať opatrne, najmä vzhľadom na veľkú náchylnosť hrozna na hnitie.
Vyžaduje skôr svahovité, dobre prevetrávané polohy, v ktorých je menšia dispozícia na infekcie hniloby hrozna.
Úrodnosť a kvalita
Úrodnosť Ortliebskeho je vysoká, na kre vytvára množstvo menších strapcov. Plodné sú aj podočká, takže v prípade jarných mrazov sa získava ešte dobrá úroda, ktorá máva vzhľadom na kratšiu vegetačnú dobu ešte použiteľnú technologickú kvalitu. BLAHA (1952) prirovnáva jeho plodnosť k Veltlínskemu zelenému a MÜLLER (1930) uvádza dokonca maximálne výnosy v rozpätí 65-150 hl muštu na ha.
Cukornatosť muštu bola v priebehu 5. rokov obdobia rokov 1930-1937 v Mutěniciach na Morave 19,94 %, pri obsahu kyselín 12,72 g/l. V Bratislave 6-ročný priemer z rokov 1924-1929 bol 22,28% cukru pri obsahu kyselín 7,95 g/l.
Odolnosť proti nepriaznivým faktorom
Ako sme sa už zmienili, Ortliebske je veľmi náchylné na hnitie hrozna, jednak pre tenkú šupku, ktorá pri daždivom počasí ľahko praská a umožňuje tak infekciu hrozna, jednak pre husté nasadenie bobúľ v strapcoch, čím sa infekcia veľmi rýchlo šíri. Hrozno sa plesňou kvalitatívne znehodnocuje a znižuje sa aj množstvo úrody. Preto treba použiť všetky prostriedky na zachovanie čo najzdravšieho hrozna: zimným rezom usmerňovať množstvo letorastov, zelenými prácami - vyplievaním neplodných a prebytočných letorastov, včasným orezávaním letorastov a prerieďovaním listovej plochy - umožniť lepšie prevzdušnenie porastu, ako aj nevyhnutnou preventívnou chemickou ochranou. Z ostatných hubovitých chorôb je odroda náchylnejšia na peronospóru, ako na múčnatku.
S obľubou ju napádajú obaľovače, tiež ako dôsledok hustých strapcov. Nevyhýbajú sa jej ani roztoče.
Zimným mrazom odoláva dobre, po jarných, ako sme sa už zmienili, vzhľadom na jej plodné podočká, donáša ešte slušnú úrodu.
Technologická charakteristika
Vína Ortliebskeho sú označované ako tenšie s malou schopnosťou skladovania, ale s peknými ovocnými tónmi. Sú to vína stolové, pre denný konzum k jedlu. Sú vhodné aj na sceľovanie s mohutnejšími vínami, majú neutrálny charakter a sceľované vína chuťovo neovplyvňujú.
Vzhľadom na rýchlo postupujúcu infekciu hniloby hrozna je ho treba v ročníkoch s výskytom botrytídy rýchlo obrať. Závislosť kvality vína od ročníka je teda veľká. V dobrých vinárskych ročníkoch sú vína lahodné, príjemné.
Podľa obsahov cukru a kyselín v mušte viacerých ročníkov z lokality Bratislava vyplýva, že slovenské vína Ortliebskeho boli alkoholické s pomerne nízkym obsahom kyselín. BLAHA (1952) podáva výsledky chemického rozboru vín z vyššie uvedených šiestich ročníkov:
|
Variety
Vo výsadbách sa nachádzali rôzne typy Ortliebskeho, ako O. zelené, O. veľkozrnné a O. malozrnné.
BLAHA (1952) spomína dve variety, odlišujúce sa obdobím dozrievania: skorá - obyčajné Ortliebske a neskoršia - podobná Burgundskému. Táto však nemá praktický význam.
Pod pomenovaním Ortliebske sa opisuje aj odroda s tmavými plodmi, ktorá bola rozšírená v Štajersku. Jej listy sa síce podobajú Ortliebskemu, je však neskorá a možno ju považovať za samostatnú odrodu. Zaraďuje sa skôr do skupiny Wildbašského a nazýva sa aj Kauka modrá.
Celkové zhodnotenie odrody
V každom prípade je Ortliebske zaujímavé už svojím lesným pôvodom. Tento náhodný semenáč, nájdený v lese, je názorným príkladom toho, ako sa z Vitis vinifera ssp. sylvestris Gmel. - lesného viniča s ušľachtilou "krvou" - selekciou postupne vyvíjali odrody, ktoré si človek osvojil pre svoju výživu i pre radosť z opojného nápoja. Neskôr do tvorby nových odrôd zasiahol aj inými šľachtiteľskými metódami, ako je selekcia a nové šľachtenie, ktorými každoročne pribúdajú nové odrody. Dnes sa na celom svete odhaduje okolo 12 000 odrôd viniča. Ortliebske - náhodná lesná rastlinka - má mnoho zaujímavých biologických vlastností, ako dobrú vitalitu krov, vysokú plodnosť, relatívne vysokú cukornatosť, ako aj odolnosť proti zimným mrazom. Boli to práve tieto vlastnosti, pre ktoré sa v Európe pred výskytom fyloxéry rozšírilo. A boli to jeho negatívne vlastnosti - vysoká citlivosť na hnilobu hrozna, na obaľovače a relatívne nízka kvalita vín (dobré iba ako mladé), ktoré ho z pestovaina opäť vyradili.
V našom vinohradníctve nikdy nezohrávalo Ortliebske dôležitú úlohu, aj keď preniklo z Nemecka aj do našich vinohradov. Ani pre budúcnosť nemá priamy pestovateľský význam, ale ako zdroj génov by nemalo nikdy z našich zbierok viniča vypadnúť.
Literárne a internetové zdroje:
BLAHA, J.: 1952, Československá ampelografia, Oráč, Bratislava
GALET. P.: 1958, Cépages et vignobles de France, Tome II, Impr. Paul Déhan, Montpellier
IVANOVA, E. B.: 1976, Katalog sortov vinograda, Izd. "Štiinca", Kišinev
KATARJAN, T.G. a kol.:1962, Katalog sortov ampeligrafičeskich kolekcii SSSR, VNIIViV Magarač, Jalta
MÜLLER, K.: 1930, Weinbau-Lexikon, Paul Parey, Verlagsbuchhandlung
SCHEU, G.:1950, Mein Winzerbuch, Verlag Daniel Meininger, Neustadt/Haard
http://www.pfalz.de/ortlieber-der
http://de.wikipedia.org/wiki/knipperlé
http://www.traubenshow.de/index.php/ortlieberknipperle
Vystavené 9.12.2013
