Práce vo vinohrade v mesiacoch jún a júl
Obdobie mesiacov jún a júl je pre pestovateľov viniča najkritickejším obdobím, kedy sa rozhoduje nie len o kvalitatívnych vlastnostiach budúcej úrody, ale taktiež aj o kvantitatívnych aspektoch. Obdobie bezprostredne pred a po odkvitnutí je pre pestovateľa viniča najkritickejším obdobím z pohľadu intenzity tlaku hubových ochorení a to nie len múčnatky a peronospóry, ale dokonca aj čiernej hniloby a v ojedinelých prípadoch aj botrytídy. Z tohto dôvodu je dôležité v tomto období venovať vinohradu patričnú pozornosť a naplánovať agrotechnické zásady a plán ochrany adekvátne k fenologickej fáze viniča.
|
Obr. 1: Prejavy čiernej hniloby je možné pozorovať na listoch v období niekoľkých týždňov po odkvitnutí viniča. |
Manažment zelených prác vo vinohrade
Skrátenie osi letorastu (osečkovanie)
Dôvodom, prečo sa skracovanie letorastov vykonáva je ovplyvnenie toku asimilátov a veľkosti listovej plochy. Po skrátení letorastov sa tok asimilátov z vrcholových častí čiastočne presúva do mladých strapcov. Odďaľovanie termínu skrátenia osi letorastu výrazným spôsobom podporuje kvalitu na úkor kvantity. Realizácia skrátenia osi letorastu po viac ako mesiaci od odkvitnutia má pozitívny efekt na výsledné parametre hrozna. Vo väčšine prípadov však kvôli intenzívnemu rastu letorastov musíme pristúpiť k osečkovaniu už niekoľko dní po odkvitnutí viniča. Po skrátení letorastu by nad najvyššie postaveným strapcom malo zostať minimálne 10-12 listov. Veľmi dôležité a potrebné je dbať na to, aby každé ďalšie osečkovanie bolo vykonané minimálne 10 cm vyššie ako to predošlé. V závislosti od ročníka, priebehu teplôt a zrážok sa skracovanie vykonáva 2 až 4 krát počas vegetácie. Zálistky, ktoré sa vytvoria vo vrcholovej časti skráteného letorastu majú veľký význam pri dozrievaní hrozna. Skrátenie letorastov je potrebné vykonať pri všetkých pestovateľských tvaroch.
|
Obr. 2: Obdobie po odkvitnutí je náročné na agrotechnické úkony predovšetkým realizáciu zelených prác. |
Zastrkávanie letorastov
Cieľom je usmerniť rast a zabrániť prípadnému vylomeniu letorastov. Zastrkávanie letorastov do dvojdrôtia je potrebné realizovať pri rýnsko-hessenskom vedení a jemu podobných vedeniach.
Ochrana
Múčnatka viniča (Uncinula necator)
Múčnatka viniča pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy bola zavlečená na infikovaných sadeniciach ruží. Podobne ako peronospóra aj múčnatka napadá všetky zelené časti viniča. Múčnatka viniča spôsobuje ekonomické škody na kvetenstvách a mladých strapcoch.
|
Obr. 3: Extrémne poškodenie strapcov múčnatkou viniča. |
Napadnuté časti letorastov sú pokryté belavým povlakom mycélia. Silne napadnuté listy postupne opadávajú. Strapce sú veľmi citlivé takmer počas celej doby vegetácie. Najnebezpečnejším obdobím pre vznik infekcie je obdobie po odkvitnutí viniča. Veľmi nebezpečné je napadnutie mladých strapcov, kedy môže dochádzať k praskaniu bobúľ a takzvanej prietrži semien. Poškodené bobule môžu byť následne napadnuté sekundárnymi hnilobami. Bobule sú náchylné až do obdobia mäknutia. Múčnatka viniča dokáže spôsobiť úplné znehodnotenie úrody. Múčnatka viničová prezimuje v podobe mycélia v šupinách púčikov a v menšej miere na prírastkoch. Rozvoj choroby podporujú suché teplé periódy. Optimálna teplota pre klíčenie je 24-28 °C. Medzi odrody najcitlivejšie na múčnatku viniča patria Muller Thurgau, Muškát moravský a Rosa. Veľmi dôležité je včasné zvládnutie zelených prác. Je potrebné čiastočné odistenie zóny strapcov v skorších vegetačných fázach.
Prvé ošetrenie je vhodné uskutočniť pri pučaní a aplikovať prípravky na báze síry, ktorá je povolená aj v ekologickom systéme pestovania. Je potrebné, aby teplota dosahovala minimálne 15 °C. Ďalšie ošetrenia je vhodné vykonať tesne pred kvitnutím a bezprostredne po odkvitnutí. V tomto období je možné použiť niektorú z účinných látok tebuconazole, cyflufenamid+difenoconazole. V závislosti od počasia je potrebné vykonať ošetrenie aj v neskorších fázach vývoja až do obdobia mäknutia bobúľ. V týchto fázach je možné aplikovať prípravky s účinnou látkou meptyldinocab alebo fluopyram+tebuconazole. V prípade, že sa pestovateľ zoberá ekologický pestovaním, je možné aplikovať pomocné látky povolené v ekologickom pestovaní. Sú to prípravky na báze vodného skla alebo hydrogén bikarbonátu draselného, ktorý mení pH povrchu listu a tým zabraňuje klíčeniu patogénu.
Peronospóra viničová (Plasmopara viticola)
Ochrana viniča po odkvitnutí je najkritickejšie obdobie z pohľadu celoročnej ochrany viniča. Peronospóra viničová (Plasmopara viticola) je jedno z najnebezpečnejších hubových ochorení viniča. Napáda všetky zelené časti viničového kra. Na hornej strane listu je možné pozorovať tzv. olejové škvrny, ktoré časom nekrotizujú. Veľmi silné napadnutie môže negatívne ovplyvniť množstvo fotosyntetizujúcej listovej plochy. Veľmi citlivé sú kvetenstvá a mladé strapce. Zvýšenú pozornosť ochrane viniča je potrebné venovať do obdobia bobúľ veľkosti hrášku. Kvetenstvá po napadnutí nekrotizujú. V daných fenologických fázach je potrebné voči tomuto hubovému patogénu zasahovať systémovými, poprípade kombinovanými prípravkami na ochranu viniča.
Taktiež nepriama ochrana môže pozitívne ovplyvniť odolnosť rastliny voči patogénu. Vzdušné vinohrady s vyváženým hnojením sú odolnejšie ako vinohrady zahustené s nevyváženou zásobou živín. Pri vzdušných vinohradoch sa znižuje doba ovlhčenia listu. Ochranu je potrebné zvoliť zodpovedne k danému ročníku a priebehu počasia.
|
Obr. 4: Predovšetkým mladé výsadby je potrebné pestovať bez podrastu burín, predovšetkým viacročných. |
V čase intenzívneho rastu je možné pozorovať na určitých lokalitách prejav chlorózy. Chloróza sa prejavuje na mladých listoch a predstavuje deficit železa v listoch. Železo má veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu a fotosyntéze. Lokality, ktoré obsahujú väčšie koncentrácie vápnika sú viac náchylné práve na chlorózu. Vápnik a železo na seba pôsobia antagonisticky. Medzi ochranné opatrenia patrí aplikácia látok obsahujúcich železo a zabránenie utuženiu pôdy. Fenofáza kvitnutia je vhodná na odber listov pre analýzu listovej vzorky na zistenie koncentrácie živín. Pri odbere je potrebné myslieť na to, že z jednej rastliny je možné odobrať iba jeden list, konkrétne list stojaci oproti prvému alebo druhému strapcu. Na analýzu sa využívajú iba listové čepele bez stopiek.
