Na Slovensku sa borievka rozšírila spontánne na pastvinách a lúkach odlesnených počas valašskej kolonizácie. Väčšie rozšírenie dosiahla hlavne vďaka odlesňovaniu človekom. Odborníci uvádzajú, že ešte v polovici minulého storočia bola borievka obyčajná u nás hojne rozšírená ako neoddeliteľná súčasť našich trvalých trávnych porastov. Z dôvodu nevyužívania trávnych porastov dochádza k zarastaniu a pustnutiu krajiny. Príčinou je devastácia lesných porastov, nekosenie a nepasenie lúk a pasienkov, pričom klesajú výmery ekosystémov, kde sa vyskytujú porasty borievky obyčajnej. K jej úbytku významne prispelo aj tzv. čistenie pasienkov a lúk od náletových drevín.

Doterajšie zistenia z mapovania lokalít hromadného výskytu borievok potvrdzujú predpoklad, že vitálne porasty borievok vhodné pre produkciu plodov je možné najefektívnejšie obhospodarovať ako agrolesnícke systémy v kombinácii s pasením hospodárskych zvierat. Bez zámerného manažmentu hrozí v blízkej budúcnosti väčšine produkčných borievkových porastov zánik prostredníctvom prirodzenej sukcesie týchto plôch ďalšími drevinami. Výnimkou sú porasty borievok na extrémnych stanovištiach, ktoré neumožňujú sukcesiu ostatných drevín.

Borievka obyčajná (Juniperus communis L.) je málo konkurenčný ihličnatý vždyzelený ker s tvrdými, pichľavými, zelenomodrými ihlicami v trojpočetných praslenoch. Vyskytuje sa tam, kde je dostatok svetla, nie je náročná na pôdu a vlahu. Je to dvojdomá rastlina, ktorá produkuje plody len na samičích jedincoch raz za dva až tri roky. Na jednom kríku sa môžu vyskytnúť menšie zelené bobuľky a dozrievajúce väčšie modré bobuľky s voskovým nádychom.

Plody borievky sú nevyhnutné pre výrobu destilátov, likérov, sirupov a iných produktov a v súčasnosti sa zabezpečujú výlučne dovozom z Albánska a Macedónska. Dovážajú sa prevažne plody borievky červenoplodej (Juniperus oxycedrus L.), ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru s nižším zastúpením aromatických látok v porovnaní s plodmi borievky obyčajnej. Okrem toho sa borievka obyčajná využíva aj v kozmetickom, potravinárskom a farmaceutickom priemysle. Jej domáca produkcia je minimálna.

Na lokalitách Ostrá hora, Selčianske sedlo a Liptovská Lúžna, ktoré môžeme označiť ako lokality s hromadným výskytom borievok, sme realizovali monitoring trávneho porastu. Vykonali sme fytocenologický zápis trávneho porastu podľa Malocha (1953) kde sme určili dominantné druhy tráv, ďatelinovín a bylinných druhov. Odobrali sme rastlinné vzorky na stanovenie kvality fytomasy (cca 500 g), a to obsah dusíkatých látok (Kjeldahlova metóda). Pôdne vzorky sme odoberali v jesennom období z každej lokality z hĺbky 0 - 150 mm. Z odobratých pôdnych vzoriek sme stanovovali pH v KCl, Cox, N, P, K a Mg. Prvá lokalita hromadného výskytu borievok – Ostrá hora sa nachádza v katastrálnom území obcí Spišské Podhradie a Žehra v nadmorskej výške 568 m n. m. Zaraďujeme ju do mierne teplej agroklimatickej oblasti, okrsku M2, ktorý môžeme charakterizovať ako mierne teplý, mierne vlhký, so studenou zimou, dolinového typu. Druhá lokalita – Selčianske sedlo je nad obcou Selce v nadmorskej výške 749 m n. m. Tretia lokalita – Liptovská Lúžna sa nachádza severne za obcou, v nadmorskej výške 903 m n. m. Tieto lokality patria do chladnej agroklimatickej oblasti, okrsku C1 s priemernou teplotou v júli ≥ 12 °C až < 16 °C a dlhodobým ročným úhrnom zrážok 955 mm.

Floristické hodnotenie porastov sme robili na jar metódou redukovanej projektívnej dominancie hlavných floristických skupín tráv, ďatelinovín, ostatných bylín a prázdnych miest. Trávny porast na lokalite Ostrá hora mal 81 až 83 %-nú pokryvnosť trávnych druhov. Percentuálne zastúpenie bylín bolo 16 % a ďatelinoviny mali len minimálne zastúpenie, 1–3 %. Z trávnych druhov v poraste dominovali kostrava lúčna, kostrava červená, psica tuhá, metlica trsnatá, ovsík vyvýšený, traslica prostredná. Z floristickej skupiny ďatelinovín sa v poraste vyskytovali ďatelina plazivá a vika tenkolistá. Bylinné druhy boli zastúpené pichliač obyčajný, repík lekársky, šalvia lúčna, kozia brada lúčna, mrkva obyčajná a púpavec jesenný. Prijateľné rozpätie dusíkatých látok v 1 kg sušiny sa pohybuje od 110 – 250 g.kg^-1. Na danej lokalite bol obsah dusíkatých látok pre zvieratá takmer vyhovujúci (116,91 – 117,67 g.kg^-1). Obsah fosforu je na nízkej úrovni (1,99 – 2,33 g.kg^-1), pretože odporúčaná koncentrácia pre zvieratá sa pohybuje nad 3,0 g.kg^-1 v sušine nadzemnej fytomasy.

V poraste na lokalite Selčianske sedlo dominovali trávy s 88 – 92 %-ným zastúpením, s minimálnym podielom ďatelinovín a bylín (4 – 7%). Zaznamenali sme aj 4 %-ný výskyt prázdnych miest. Z trávnych druhov v poraste prevládali stoklas strechový, lipnica širokolistá, ovsík vyvýšený a kostrava červená. Výskyt ďatelinovín bol zastúpený druhmi ľadenec rožkatý a ďatelina horská. Z bylín boli v poraste zastúpené šalvia lúčna, jahoda drúzgavicová, chrastavec Kitaibelov, púpavec jesenný. Kvalita fytomasy bola nepostačujúca, s nízkym obsahom dusíkatých látok od 87,10 – 84,02 g.kg^-1 a nízkou koncentráciou fosforu (1,29 – 1,46 g.kg^-1).

Graf: Pokryvnosť floristických skupín na lokalitách a obsah dusíkatých látok vo fytomase sušiny

Na lokalite Liptovská Lúžna bol trávny porast zložený najmä z tráv (82 – 85 %). Podiel druhov z floristickej skupiny bylín bol 18 % a výskyt ďatelinovín bol minimálny. V poraste z trávnych druhov dominovali traslica prostredná, metlica trsnatá, kostrava červená, stoklas veternatý, psinček tenučký. Ostatné lúčne byliny s dominantným postavením v poraste boli ľubovník bodkovaný, jesienka obyčajná, lipkavec mäkký, pichliač bielohlavý a alchemilka obyčajná. Dusíkaté látky sú jedným z rozhodujúcich ukazovateľov výživnej hodnoty vyprodukovanej fytomasy. Na lokalite bol obsah dusíkatých látok nízky, osciloval od 80,10 – 96,70 g.kg^-1. Rovnako nízku koncentráciu sme zaznamenali aj pri fosfore (1,55 – 2,03 g.kg^-1). Na odberovom mieste č. 4 koncentrácia dusíkatých látok dosiahla hodnotu 129,80 g.kg^-1 a obsah fosforu bol dobrý (2,97 g.kg^-1). Z hľadiska potrieb zvierat bola koncentrácia postačujúca.

Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce zloženie trávneho porastu môžeme zaradiť pôdnu reakciu, dostupnosť živín, vlhkosť pôdy a typ manažmentu obhospodarovania. Neutrálnu pôdnu reakciu (pH 6,63 – 6,77) sme zaznamenali na lokalite Ostrá hora. Obsah humusu v pôde bol stredný až vysoký (22,50 – 57,60 g.kg^-1 Cox) a rovnako aj zásoba dusíka bola vysoká. Nízky obsah sme zaznamenali pri zásobe fosforu. Obsah prijateľného draslíka (181,48 – 262,33 mg.kg^-1) bol vyhovujúci až dobrý. Zásoba horčíka sa pohybovala od vyhovujúceho obsahu až po veľmi vysoký (136,95 – 574,95 mg.kg^-1). Pôdna reakcia na lokalite Selčianske Sedlo mala kyslú pôdnu reakciu s vysokým obsahom humusu (37,40 g.kg^-1) a dusíka. Obsah fosforu v pôde bol v nízkej hodnote. V pôde bola dobrá zásoba draslíka (164,72 mg.kg^-1) a vysoká zásoba horčíka. Lokalita Liptovská Lúžna sa vyznačovala extrémne kyslou (pH 4,48) až slabo kyslou pôdnou reakciu (pH 6,59). Obsah humusu bol v rozpätí 26,40 – 42,30 g.kg^-1 Cox, čo predstavuje stredný až vysoký obsah. Koncentrácia dusíka bola vysoká až veľmi vysoká. Zásoba fosforu v pôde bola na veľmi nízkej úrovni (1,38 – 2,19 mg.kg^-1), s vyhovujúcim obsahom draslíka (od 93,07 do 155,72 mg.kg^-1) a vysokým až veľmi vysokým obsahom horčíka (240,06 – 790,96 mg.kg^-1).

Tabuľka: Agrochemické vlastnosti pôdy

Sledované lokality trávnych porastov s výskytom borievky obyčajnej (J. communis L.) sa nachádzali v nadmorskej výške od 568 do 903 m. Vyznačovali sa extrémne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Pôdy boli charakteristické vyšším obsahom humusu a dusíka. Zásoba prijateľného fosforu v pôde bola na vyhovujúcej úrovni, obsah draslíka bol dobrý až vysoký a obsah horčíka veľmi vysoký. Trávne porasty s výskytom borievky boli typické vyšším zastúpením trávnych druhov. Bylinné druhy a ďatelinoviny sa v poraste vyskytovali v minimálnom zastúpení.

Z hľadiska hodnotenia kvality trávnej fytomasy bola koncentrácia dusíkatých látok a fosforu na nízkej úrovni. Na základe našich zistení môžeme konštatovať, že rozdielna nadmorská výška a agrochemické vlastnosti pôdy nemajú vplyv na výskyt borievky obyčajnej na trávnom poraste. Porasty borievok pre produkciu plodov je možné najefektívnejšie obhospodarovať ako agrolesnícke systémy v kombinácii s pasením hospodárskych zvierat. Bez zámerného manažmentu borievkových porastov dôjde v budúcnosti k ich zániku prostredníctvom prirodzenej sukcesie ďalšími drevinami.

Poďakovanie:

Tento príspevok bol spracovaný vďaka podpore  projektu APVV-19-0471 "Využitie potenciálu borievky (Juniperus communis L.) v potravinárskom priemysle".

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti