Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Súčasné stratégie a ciele v oblasti zavlažovania (1. časť)

21-04-2021
Z dostupných zdrojov spracoval: prof. Ing. Ján Jobbágy, PhD. | jan.jobbagy@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(zdroj: Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 2/2021, str. 18-19)

Medzinárodné stratégie a ciele v oblasti zavlažovania

V rámci riešenia problematiky závlah a vzhľadom na celosvetové zmeny klimatických podmienok v posledných rokoch sa Medzinárodná komisia pre zavlažovanie a odvodnenie (ICID), ktorá bola založená v roku 1950, rozhodla zamerať svoje ciele prostredníctvom trvalo udržateľných vidieckych oblastí na bezpečný vodný svet a to bez chudoby a hladu. Ide o organizáciu, ktorá je možno jedinou globálnou profesionálnou sieťou pre zavlažovanie a odvodňovanie, ktorá sa usiluje spojiť rôzne zainteresované strany z oblasti zavlažovania a odvodňovania s cieľom podporiť udržateľné hospodárenie s vodou pre poľnohospodárstvo a to na celom svete.

ICID poskytuje jedinečnú platformu pre výmenu poznatkov a informácií týkajúcich sa vodného hospodárstva v poľnohospodárstve - zavlažovanie, odvodňovanie, sucho a povodňový manažment. Svoje ciele podporuje prostredníctvom siete odborníkov združených s národnými výbormi v členských a nečlenských krajinách, rovnako zmýšľajúcimi medzinárodnými organizáciami, súkromnými spoločnosťami, inštitucionálnymi a individuálnymi členmi.

Z prieskumov vyplýva, že organizácia ICID aktívne prispela k úspechu prvej zelenej revolúcie uľahčením výmeny informácií a poznatkov, prenosom technológií do rozvojových krajín Ázie a Afriky a to podporou výskumu a vývoja. V priebehu svojho vývoja a počas svojej existencie sa z hľadiska inžinierskej perspektívy prijatím technickej, agronomickej, sociálno-ekonomickej a environmentálnej stránky v oblasti poľnohospodárstva sústredila a podieľala na vývoji od zavlažovania výtopou, brázdovým podmokom cez realizáciu zavlažovacích kanálov až po prístup integrovaného riadenia vodných zdrojov. Medzi zainteresované strany patria okrem samotnej organizácie ICID aj poľnohospodári, tvorcovia politík, odborníci v danej oblasti, výskumní pracovníci, akademici a súkromný sektor. Výzva na odstránenie chudoby a hladu si vyžaduje väčšiu spoluprácu medzi aktérmi pracujúcimi v rôznych príbuzných sektoroch prostredníctvom efektívnych partnerstiev.

Voda ako hlavný vstup pri výroby potravín hrala po väčšinu zaznamenanej ľudskej histórie najvýznamnejšiu úlohu v populačnom raste a spoločenskom vývoji. Z historických dokumentov vyplýva, že mnohé civilizácie prekvitali a časom taktiež vymizli kvôli spôsobu, akým nakladali s poľnohospodárskou vodou. Poľnohospodársky využiteľné prírodné zdroje - pôda a voda, predstavujú jeden z významných faktorov sociálno-ekonomického rozvoja nášho štátu. Tým, že voda je priamou alebo nepriamou súčasťou siedmych zo sedemnástich cieľov udržateľného rozvoja, nadobúda inkluzívny rozmer ako prírodný zdroj pre rozvoj vidieka a ako základná vstupná komodita pre priemyselnú a ľudskú spotrebu (životný štýl). Predstavuje jednoznačne rozhodujúci a často aj obmedzujúc faktor produktívnosti poľnohospodárskej výroby. Sladká voda hrá zásadnú úlohu pri podpore životného prostredia, spoločnosti a hospodárstva. Voda je úzko spojená s mnohými kľúčovými globálnymi výzvami. Jeho úloha pri odstraňovaní hladu, dosahovaní potravinovej bezpečnosti a zlepšovaní výživy a podpore udržateľného poľnohospodárstva je zásadná.

Každá plodina pre svoj rast a vývin spotrebuje určité množstvo vody, ktoré buď postačuje z dostupnej vody (dodanej vo forme zrážok, zimnou zásobou vlahy alebo vody získanej vzlínaním) alebo nie. ICID sa zaviazala zvýšiť celosvetové dodávky potravín a vlákniny, ktoré môžu pochádzať hlavne zo zavlažovaného poľnohospodárstva. Verí, že potravinová bezpečnosť na rôznych úrovniach: domácej, miestnej, regionálnej, národnej a globálnej si vyžaduje zaistenú a stabilnú poľnohospodársku výrobu. ICID je presvedčená, že výroba potravín pre budúce generácie by sa mala zvýšiť spôsobmi, ktoré to umožňujú. Pri nízkej zásobe vlahy a to hlavne pri náročných plodinách (dlhodobá hodnota vlhkosti pod bodom vädnutia) sa následne neuskutočnia ani životné procesy organizmov, rastlina odumiera.

Z celkového monitorovania spotreby vody v oblasti agrosektora vyplýva, že až 70 % hodnoty činí oblasť zavlažovania. Je ironické, že sa poľnohospodárska voda zdá byť obeťou svojho vlastného úspechu, pretože podporuje množenie ľudského života a umožňuje lepšie životné podmienky, ktoré však nakoniec môžu byť spochybnené zvyšujúcim sa dopytom po jej podiele. Kvôli zvyšujúcej sa priemyselnej prosperite a demografickým zmenám za posledných niekoľko desaťročí, ktoré sa dejú po celom svete, začali tvorcovia politík a investori priamych nákladov na problémy s vodou na vidieku zameriavať svoju pozornosť na mestské sociálno-ekonomické aspekty. Z týchto dôvodov je prioritným cieľom v posledných rokoch nasadiť techniku, ktorá bude úsporná a sofistikovaná. Prostredníctvom výmeny získaných poznatkov a zdieľania technológií je možné dosiahnuť riešenie vzniknutých rozvojových konfliktov.

Sieť ICID už viac ako šesťdesiatpäť rokov symbolizuje zdieľanie a výmenu poznatkov a technológií pre poľnohospodárske vodné hospodárstvo. V dôsledku obmedzovania prírodných zdrojov, zmeny podnebia a rastúcich konfliktov sa úloha siete ICID stala ešte kritickejšou a skľučujúcou. Novo sa objavujúce a konkurenčné požiadavky na vodu spojené s neistotou vplyvu zmeny klímy na produktivitu potravín vyzvali zainteresované strany a partnerov ICID, aby zdvojnásobili svoje úsilie. Ako sa už uviedlo, vízia ICID 2030 pre bezpečný vodný svet a to bez chudoby a hladu je prostredníctvom  trvalo udržateľného rozvoja vidieka zavádzať poľnohospodársky vodný manažment  s podporou interdisciplinárnych prístupov k zavlažovaniu a odvodňovaniu. Podklady pre tieto vízie vychádzajú z monitorovania klimatických zmien, dôsledkov vznikajúcich sociálno-ekonomických scenárov a ich vplyv na problémy poľnohospodárskeho vodného manažmentu  a sú výstupom kolektívneho úsilia všetkých členov  a partnerov siete ICID. V podstate ide o multidisciplinárne inovácie, ktoré sú zamerané na zvýšenie produktivity pôdy, vody a plodín v meniacom sa podnebí a to udržateľným spôsobom. Na presadzovaní podporného integrovaného prostredia sa podieľajú sieť ICID (odborníci z vodných zdrojov, profesionáli v oblasti zavlažovania a odvodňovania, poľnohospodári, tvorcovia politík), priemysel v oblasti zavlažovania a odvodňovania, výskumní pracovníci a akademická obec.

Súčasťou národných komisií pre sieť ICID sú odborníci z vodných zdrojov, zavlažovania, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, vodných elektrární, životného prostredia a manažmentu povodní. Ako súčasti v jednom z príslušných vládnych oddelení zaoberajúcich sa vyššie uvedenými témami sú medzi nimi aj zástupcovia z  výskumné inštitúcie, univerzity, spoločnosti zo súkromného sektora a v niektorých prípadoch skupiny poľnohospodárov. Medzi organizačné ciele a vízie ICID z hľadiska vízie 2030 patria:

  • Umožniť vyššiu produktivitu plodín s menšou spotrebou vody a energie
  • Byť katalyzátorom zmeny v politikách a postupoch
  • Uľahčiť výmenu informácií, poznatkov a technológií
  • Umožniť medziodborové a medziodvetvové zapojenie
  • Podporiť výskum a vývoj nástrojov na rozšírenie inovácií do praktických postupov
  • Uľahčiť rozvoj kapacít

Z informačných zdrojov vyplýva, že na základe viac ako 60 ročných skúseností sa organizácia ICID usiluje stať globálnym centrom znalostí – t.j. komplexnou informačnou službou pre zainteresované strany v oblasti zavlažovania a odvodňovania po celom svete. Znalosti o zavlažovaní a odvodňovaní sú výsledkom práce vykonanej v národných ústavoch, výskumných strediskách a pri projektových činnostiach na miestnej úrovni. S cieľom posilniť výskumné činnosti v oblasti vedy, techniky a riadenia týkajúce sa zavlažovania a odvodnenia a posilniť kapacity v členských krajinách je potrebné uskutočniť Medzinárodný výskumný program pre zavlažovanie a odvodnenie. Program sa implementuje prostredníctvom zriadenia regionálnych uzlov organizovaných Národným výborom ICID v spolupráci s národnou komisiou v regióne.

Voda ako kľúčový prírodný zdroj je základom všetkých procesov hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja. Účinné hospodárenie s vodnými zdrojmi je preto nevyhnutné na dosiahnutie znižovania chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu, udržiavania verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti; zabezpečenie obživy pre dôstojný život pre všetkých; a udržanie dlhotrvajúcej harmónie so základnými ekosystémami Zeme. Vzhľadom na rýchle zmeny, ktoré prebiehajú v rámci scenára globálneho rozvoja v dôsledku demografických zmien, zmeny klímy a degradáciu prírodných zdrojov je potrebné zmeniť aj poľnohospodársky vodný manažment, aby sa zabezpečila vodná bezpečnosť, potravinová bezpečnosť a udržateľný rozvoj vidieka.

Sladká voda je nevyhnutná pre výrobu potravín a výrobu energie. Zohráva tiež zásadnú úlohu pri dosahovaní pokroku vo všetkých aspektoch rozvoja. V nasledujúcich desaťročiach sa budú naďalej zvyšovať požiadavky na sladkú vodu, potraviny a energiu, aby sa uspokojili potreby rastúceho počtu obyvateľov a ekonomík, zmeny životného štýlu a vývoja spotrebiteľského správania. Tieto trendy výrazne zosilnia existujúci tlak na obmedzené prírodné zdroje a na ekosystémy a služby na udržanie života, ktoré poskytujú.

V oblasti zavlažovania sa podstatné celosvetové ciele tlmočené aj prostredníctvom organizácie ICID zameriavajú na vyššiu produktivitu plodín s menšou spotrebou vody a energie. Organizácia ICID sa s v spolupráci so štátnou sférou a finančnými agentúrami bude zasadzovať za strategické rozhodnutia, ktoré uprednostňujú vyššiu produkciu plodín využívajúcich menej energie a vody, čím prispejú k udržateľnému hospodáreniu s vodou v poľnohospodárstve a čistému zvýšeniu príjmov a ziskov poľnohospodárov. Tento cieľ je možné dosiahnuť implementáciou nasledovných stratégií:

  • Modernizácia zavlažovacích systémov – pre splnenie daného cieľa je treba vypracovať program zavádzania noriem pre zavlažovacie systémy a normy pre odvodnenie, spracovať štúdie o posledných vývojoch v danej oblasti a ich prezentácia, následne pripraviť prehľadový dokument o najnovšom stave techniky v oblasti modernizácie zavlažovacích systémov a v závere vypracovať pokyny pre modernizáciu systémov zavlažovania.
  • Zlepšenie prevádzky a riadenia zavlažovacích systémovvytvoriť právny dokument a normy, ktoré majú upriamiť pozornosť na potreby adekvátnych zdrojov pre prevádzku a riadenie.
  • Implementácia techník a technológií na úsporu vodynasadiť do praxe odskúšané a osvedčené postupy pre dosiahnutie úspory vody.
  • Podpora inštitucionálnych reforiem - zaviesť vhodné inštitucionálne usporiadanie.
  • Podpora zvyšovania produktivity vody pre splnenie stratégie je treba vypracovať pozičný dokument o kľúčových otázkach udržateľných zavlažovacích systémoch na farmách a usmernenia o efektívnom využívaní vody v rastlinnej výrobe.
  • Zvyšovanie výkonnosti zavlažovacích systémovdosiahnuť sa dá len skúmaním a distribúciou informácii o pozitívnych a negatívnych vplyvoch,  politickou analýzou pre lepšie riadenie vodných zdrojov so zameraním na vodné hospodárstvo v poľnohospodárstve a udržateľný rozvoj vidieka, vypracovaním všeobecných právnych predpisov (usmernení) a implementovaním zmien vo verejnom a súkromnom sektore poľnohospodárstva a vodného hospodárstva krajín.
  • Využívanie odpadových alebo nekvalitných vôd na zavlažovanie - zostavenie postupov pre udržateľné riadenie a využívanie nekonvenčných vodných zdrojov, prispievanie k vytvoreniu národnej politiky pre opätovné použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie a zabezpečenie účasti na výskume rozvoja odpadových vôd.
  • Podpora participatívneho riadenia zavlažovacích systémov

(Zdroje u autora)