Aktuálne problémy slovenského lúkarstva a pasienkarstva
Na Slovensku máme približne 870 tisíc hektárov trvalých trávnych porastov. V mnohých oblastiach tak predstavujú významný zdroj krmu pre živočíšnu výrobu. Technológie obhospodarovania takýchto plôch však z dôvodu intenzifikácie živočíšnej výroby vyžadujú nové poznatky a postupy ich obhospodarovania. O výskume v tejto oblasti sme sa preto rozprávali s Ing. Miriam Kizekovou, PhD. riaditeľkou Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici.
Mohli by ste na úvod predstaviť výskumný ústav z hľadiska histórie, súčasnej štruktúry a zamerania?
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva je jediným špecializovaným pracoviskom na Slovensku zameraným na komplexnú problematiku trávnych porastov. Vznikol v roku 1962 ako Výskumný ústav lúk a pasienkov so sídlom v Poprade. Keďže najväčšia výmera trávnych porastov z celého vtedajšieho Československa bola koncentrovaná na strednom Slovensku, po 3 rokoch bol ústav premiestnený do Banskej Bystrice. Ústav mal celoštátnu pôsobnosť. Jednotlivé výskumné pracoviská boli rozmiestnené tak, aby zahŕňali rôzne environmentálne a výrobné podmienky od teplých a suchších až po chladné a vlhké. Okrem Popradu a Banskej Bystrice sa nachádzali v Dolnom Kubíne, Krivej, v Humennom, a v Českej republike v Liberci a Jevíčku. Najprv sa výskum orientoval najmä na problematiku zvyšovania produkcie objemového krmiva a to najmä prostredníctvom rôznych dávok minerálnych hnojív. V roku 1994 sa jeho zameranie rozšírilo aj o problematiku poľnohospodárskeho využívania marginálnych pôd v podhorských a horských oblastiach. V súčasnosti sa VÚTPHP organizačne člení na tri odbory, ktoré sídlia v Banskej Bystrici. Je to odbor pratotechniky a ekológie, odbor horských systémov a techniky a odbor agrochémie. Ďalej má dve výskumné pracoviská v Liptovskom Hrádku a v Krivej na Orave. Dôležitou súčasťou ústavu je aj výrobňa trávnych osív v Turčianskych Tepliciach.
Spomínate výrobu osív, aká je situácia v tejto oblasti?
Výrobňa trávnych osív má dvadsaťročnú tradíciu v množení, pozberovej úprave a predaji osív tráv a ďatelinovín. Množenie je zabezpečené cez zmluvných pestovateľov na území celej SR. Množiteľské plochy sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 700 hektárov. Množia sa hlavne trávy a ďatelinoviny z produkcie slovenských a českých šľachtiteľských staníc. Pozberová úprava spočíva v sušení a čistení osív. Sušenie prebieha na sušiacich roštoch o výmere 820 m2, kde je možné pasívne sušiť 50 až 70 ton trávneho semena naraz. Čistenie realizujeme na čističke DAMAS ALFA, jej kapacita je 0,5 až 0,8 t vyčisteného osiva za hodinu. Výsledkom sú certifikované osivá tráv. Ročná kapacita je 300 až 400 ton, ktoré sú uskladnené v sklade s kapacitou 400 ton a následne balené a vyskladnené. V rámci predaja osív máme v ponuke 45 odrôd ďatelinovín a tráv. Pri odbornom zostavovaní miešaniek, podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka je samozrejmosťou poradenská činnosť priamo na pozemkoch. Podľa požiadaviek vieme zabezpečiť bezorebný prísev sejačkami VREDO do existujúcich trávnych porastov. Všetky osivá je možné zakúpiť v maloobchodnej predajni, alebo priamo na VTO Turčianske Teplice.
Aká je v súčasnosti prepojenosť ústavu s praxou?
Poradenstvo je v súčasnosti realizované najmä v oblasti zlepšenia stavu a revitalizáciu lúk a pasienkov formou odporučenia vhodného druhového a odrodového zloženia pre konkrétne podmienky a spôsobu využívania. Ďalšou oblasťou, v ktorej vieme poradiť je zber krmovín a ich príprava na konzervovanie. Začínajúci farmári sa zaujímajú tiež o spôsoby a techniky organizácie pasenia rôznych kategórií hospodárskych zvierat. Odbor agrochémie poskytuje služby a odborné zhodnotenie kvality konzervovaných krmív. Podobne na základe rozborov pôdnych vzoriek odporúča optimálnu výživu trávnych porastov. Príkladom aktívneho prenosu našich poznatkov do praxe je dlhodobá spolupráca s PPD Liptovská Teplička a PD Podlavice. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj so spoločnosťou Agrosev, spol. s.r.o. a RD Hron Slovenská Ľupča. V súčasnom období sa naše aktivity rozširujú o navrhovanie medonosných miešaniek. Zaujímavým fenoménom posledných rokov je nárast záujmu o naše poradenské služby zo strany lesných hospodárov.
Pozorujete rastúci záujem poľnohospodárov o vaše laboratórne služby?
Áno, pestovatelia a chovatelia chcú mať čo najviac informácií, aby vedeli hospodáriť čo najefektívnejšie. Ročne realizujeme približne 700 pôdnych a rovnaký počet rastlinných vzoriek.
V rámci laboratória síce disponujeme modernými prístrojmi ako je napr. prietokový analyzátor San-System Skalar, atómový absorpčný spektrometer Agilent 240/280AA,mikrovlnná rozkladný systém Multiwave3000 ale na druhej strane končí životnosť iným, často základným prístrojom akým je napríklad laboratórna pec, ktorá keď nám vypadne, nevieme pokračovať v laboratórnej činnosti. Trápi nás tiež deficit základného vybavenia ako sú pH metre a pod. Toto je problém, ktorý musíme vyriešiť. Myslím si však, že sa podobný problém vyskytuje na viacerých rezortných pracoviskách na Slovensku.
Akým témam sa venujete z hľadiska výskumnej činnosti?
V ostatnom období sa výskum orientuje na udržateľné a racionálne hospodárenie na trávnych porastoch. Vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky, majú v našom výskume stále významné miesto úlohy zamerané na uplatňovanie perspektívnych druhov a odrôd pre výrobu kvalitných objemových krmív. So zmenou klímy súvisia aj niektoré naše aktivity zamerané smerom k agrolesníctvu. Vo výžive lúčnych porastov sa okrem dlhodobého sledovania dopadu využívania minerálnych hnojív venujeme aj posudzovaniu vplyvu využívania biokalu a pôdnych kondicionérov na chemické a biologické vlastnosti pôdy a samotnú výkonnosť trávnych porastov.
| Obr. 2: Kosenie pokusných políčok (foto RNDr. Š. Pollák) |
Lúky a pasienky patria k biotopom s najvyššou druhovou diverzitou, a preto sa aj časť našich výskumných aktivít venuje hodnoteniu vplyvu rôznych spôsobov obhospodarovania na zachovanie ich biodiverzity. V ostatných rokoch sa zaoberáme aj problematikou obnovy biodiverzity degradovaných a narušených území metódami blízkymi prírode tzv. ekologickou obnovou. K aktuálnym výskumným úlohám tiež patrí overovanie technologických operácií a postupov, ktorých cieľom je eliminácia negatívneho pôsobenia lesnej a raticovej zveri na trávne porasty. S potrebou disponovať vedomosťami a informáciami o dopade zmien využívania trávnych porastov na akumuláciu uhlíka, sa náš výskumný ústav venuje inventarizácií emisií s trvalých trávnych porastov. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností a možnosti využívania marginálnych a extrémne kyslých pôd na produkciu biomasy ako obnoviteľného zdroja energie a pestovanie drobného ovocia sú tiež súčasťou nášho výskumného programu. V nastávajúcom období je dôležité zamerať sa na využitie výsledkov nášho výskumu pre podporu bio-ekonomiky a hodnotenia ekosystémových služieb, ktoré trvalé trávne porasty poskytujú nielen farmárom, ale celej spoločnosti.
Mohli by ste definovať hlavné moderné trendy ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v pratotechnike?
Európska lúkarsko-pasienkárska federácia uvádza, že trávne porasty a systémy chovu hospodárskych zvierat na trávnych porastoch čelia v súčasnom období dvom výzvam. Prvou je uspokojenie rastúceho celosvetového dopytu po potravinách vyrobených environmentálne udržateľným spôsobom. Druhou je zabezpečenie toho, aby výrobky spĺňali najvyššie normy udržateľnosti a výživnej hodnoty pre stále náročnejších spotrebiteľov. Využívanie nových vyšľachtených druhov je základom udržateľnej výroby objemových krmív. Treba však podotknúť, že v súčasnom období sa úsilie šľachtiteľov neorientuje len na produkčné vlastnosti, ale aj na zlepšovanie nutričnej hodnoty ako je obsah dusíkatých látok, vodorozpustných cukrov, vlákniny a pod., tak aby sa zabezpečila vysoká stráviteľnosť krmiva a znížili emisie dusíka. Ďalším smerom je tvorba odrôd s nižšou tvorbou nadzemnej biomasy a naopak s tvorbou mohutného koreňového systému. K moderným trendom tiež patria technológie v rámci uplatňovania prvkov precízneho poľnohospodárstva napr. pri hnojení trávnych porastov, aby sa predchádzalo environmentálnym škodám.
Aký je Váš osobný názor na súčasný stav lúkarstva a pasienkárstva na Slovensku?
Toto odvetvie dlhodobo prechádza náročným obdobím. Trávne porasty plnia multifunkčnú úlohu a okrem produkcie krmiva majú svoje dôležité miesto v krajinotvorbe, prispievajú k regulácií mikroklimatických podmienok, regulácií uvoľňovania skleníkových plynov a plnia protierózne úlohy. Avšak ako sekundárne spoločenstvá vyžadujú pravidelné obhospodarovanie, či už extenzívne pre zachovanie biodiverzity alebo naopak intenzívne pre požiadavky živočíšnej výroby. V našich podmienkach je pomerne veľkým problémom nedostatok pracovníkov v živočíšnej výrobe osobitne v chove oviec. Zmena pasienkového hospodárenia na kosné môže znamenať zmenu biotopu. Nehovoriac o tom, že postupné znižovanie počtu oviec má dopad na výrobu. Na druhej strane environmentálno-klimatická stratégia, rozširovanie ekologickej výroby a podpora výroby produktov s pridanou hodnotou môžu mať pozitívny vplyv na zachovanie výmery a využívanie lúk a pasienkov. Existencia lúk a pasienkov najmä na menej dostupných miestach bude závisieť od mnohých faktorov, čo považujem z môjho pohľadu za vážny problém.
Ďakujem za rozhovor
Tomáš Baran
Redaktor časopisu Naše pole
