Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Fosforečné hnojenie vo výžive trávnych porastov

27-05-2020
Ing. Miriam Kizeková, PhD.; Ing. Mariana Jančová, PhD.; Ing. Ľubica Jančová; Ing. Zuzana Dugátová; RNDr. Štefan Pollák | miriam.kizekova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Základné živiny v pôde a ich dostupnosť sú kľúčovým faktorom pri dosahovaní úrody trávneho porastu a udržaní jeho kvality. Živiny pozitívne vplývajú na rast, hustotu, rovnomernosť, a regeneráciu nadzemnej časti porastu, ale aj na vývoj koreňovej zóny a v neposlednom rade aj na odolnosť voči chorobám. Je dokázané, že niektoré prvky, hlavne N, P,K, Mg, Ca  sú pre vývoj a pre rast rastlín veľmi dôležité. Ak sa tieto živiny v pôde vyskytujú v nedostatočnom množstve, rastlina prirodzene čelí jeho nedostatku a tento fakt sa skôr či neskôr odrazí na jej raste a vývoji.

Dusík (N) sa zúčastňuje základných životných procesoch. Je stavebným prvkom aminokyselín, bielkovín, enzýmov a vitamínov. Rastlina ho prijíma vo forme dusičnanového aniónu a amoniakálneho katiónu. V pôde sa nachádza najmä v organickej forme (humus, organické látky), anorganické formy sa ľahko vyplavujú. Nedostatok sa prejavuje tak,  že rastlina má svetlejšiu bledozelenú farbu, spodné listy obvykle žltnú a schnú. Nedostatok dusíka negatívne vplýva aj na samotný rast, nakoľko dusík je potrebný pri všetkých metabolických procesoch. Formu dusíkatých hnojív volíme podľa pôdneho typu, pôdnej reakcie, obsahu organických látok a termínu aplikácie, aby sa  dosiahol rýchly účinok doplnenia chýbajúceho dusíka. Fosfor (P) je súčasťou bielkovín a zúčastňuje sa pri tvorbe buniek a prenose energie,. Má priaznivý účinok na tvorbu úrody a odolnosti proti mrazom. V rastline je pohyblivý. Prijateľnosť fosforu v pôde ovplyvňuje najmä pôdna reakcia. Na kyslých pôdach je ťažšie prijateľný a tým nedostupný pre rastliny.  Vývoj mladých rastlín je viditeľne pomalší a rastliny môžu byť zakrpatené. Prehnojenie fosforom môže naopak brzdiť príjem iných prvkov (kovov), napr. zinku. V pôde je nepohyblivý alebo ťažko pohyblivý, preto ho treba dodať hĺbkovým hnojením. Draslík (K) je po dusíku a fosfore tretí najčastejšie chýbajúci prvok. Má výnimočný význam pri látkovej premene. V pôde sa nachádza v anorganickej forme, najmä vo väzbe s pôdnymi minerálmi. Charakteristickými prejavmi nedostatku draslíka je nekróza listov, poruchy pri hospodárení s vodou a klesá odolnosť proti mrazom. Nadbytok draslíka,  naopak, znižuje koncentráciu Ca a Mg v rastline. V sorpčných pôdach sa veľmi ťažko pohybuje, preto sa pri jeho deficite vyžaduje tiež hĺbkový spôsob hnojenia. Horčík (Mg) je hlavnou zložkou molekuly chlorofylu. Ovplyvňuje mieru asimilácie a má dôležitú úlohu pri látkovej premene. V pôde sa vyskytuje najmä vo forme solí, pohybuje sa ľahko, vyplavuje sa; dopĺňame ho na povrch pôdy. Nedostatok horčíka však nemá vplyv na samotný vývoj rastliny. Vápnik (Ca)  znižuje kyslosť pôdy a má veľký význam pri utváraní dobrej štruktúry pôdy. Pri nízkom pH podporuje príjem fosforu a vytvorenie trvalého humusu. V rastline reguluje látkovú premenu.  Z pôdy sa ľahko vyplavuje a preto vápnime povrch pôdy. Nedostatok vápnika sa prejavuje nepriamo v podobe nedostatku živín neprijateľných pri nízkom pH.

Minimalizácia vstupov pri hospodárení na trávnych porastoch vo forme absencie aplikácie hnojív, ktorá začala v 90-tych rokoch minulého storočia, má negatívne dopady aj na produkciu trávnych porastov a vedie aj k znižovaniu pozitívneho vplyvu na kolobeh živín v systéme pôda – rastlina.  Od roku 1993 sa že obsah prístupných živín v poľnohospodárskych pôdach znížil o 30 – 50 %, pričom úbytok prístupného fosforu je vyšší ako 50 %. Keď zoberieme do úvahy, že pri priemernom obsahu dusíka 20 g.kg-1, fosforu 3 g.kg-1 a draslíka 20 g.kg-1  sušiny a pri predpokladanej produkcii 5 t.ha-1 sušiny z lúčnych porastov a 6 - 10 t.ha-1 sušiny z ďatelinotrávnych miešaniek sa z pôdy odčerpá asi 100 – 200 kg N.ha-1, 15 – 30 kg P.ha-1, 100 – 200 kg K.ha-1 racionálne hnojenie má svoje miesto pri obhospodarovaní trvalých trávnych porastov aj pri pestovaní ďatelinotrávnych miešaniek.

Účinok fosforečného hnojenia na produkciu sušiny ďatelinotrávnej miešanky a jej kvalitatívne parametre sme sledovali v rokoch 2017 a 2018 na stanovišti Suchý vrch pri Banskej Bystrici (19°08´ V, 48°39` S, 420 m n.m.). Lokalita patrí do mierne teplej makroklimatickej oblasti s dlhodobou priemernou teplotou za vegetačné obdobie 14,5°C a dlhodobým úhrnom zrážok za vegetačné obdobie  420 mm.

Do pokusu bola zaradená ďatelinotrávna miešanka s nasledovným fosforečným hnojením:

  • Variant P0 - kontrola
  • Variant P10 - 10 kg P.ha-1
  • Variant P20 - 20 kg P.ha-1
  • Variant P40 - 40 kg P.ha-1

Výsevok ďatelinotrávnej miešanky bol pri 100%-nej  úžitkovej hodnote osiva 26 kg.ha-1, pričom 10 kg pripadlo na ďatelinu lúčnu (Trifolium pratense L.) cv. Beskyd  a 16 kg tvoril  medzirodový hybrid kostravovec (x Festulolium) cv. Achilles. Porasty sa kosili 3-krát,  pričom 1. kosba sa uskutočnila v máji, 2. kosba sa uskutočnila s odstupom 5 týždňov a 3. kosba sa vykonala začiatkom septembra. Pred sejbou bola na všetkých variantoch do pôdy zapravená štartovacia dávka dusíka v dávke 30 kg.ha-1 vo forme LAD. Na variantoch 2, 3 a 4 bola na jar aplikovaná jednorazová dávka fosforu vo forme superfosfátu. 

Poveternostné podmienky v rokoch 2017 a 2018

Priebeh poveternostných podmienok počas vegetačného obdobia zohráva významnú úlohu pri zakladaní trávnych porastov ako aj dosahovaní ich  produkčných parametrov. V rokoch 2017 a 2018  bola priemerná teplota za vegetačné obdobie vyššia o 1,2 °C  a  3,0 °C v porovnaní s dlhodobým normálom (Obrázok 1 a 2). Úhrn zrážok bol za vegetačné obdobie 2017 normálny, avšak rozloženie zrážok počas tohto obdobia nebolo rovnomerné. Nadpriemernými zrážkami sa vyznačovali mesiace na začiatku a na konci vegetačného obdobia (apríl a september 2017) (obrázok 2).

Obr. 1

Obr. 1: Priemerná teplota (°C) a úhrn zrážok (mm) v rokoch 2017 a 2018

Naopak v máji, júli a auguste predstavoval úhrn zrážok 46 %, 80 % a 72 % z dlhodobého normálu (Obrázok 1). V roku 2018 bol úhrn zrážok počas vegetačného obdobia nižší o 111,6 mm. Silne podpriemerné zrážky boli zaznamenané v mesiaci júl, kedy zrážky dosiahli len 33% dlhodobého normálu.

Obr. 2

Obr. 2: Teplota (ºC) – odchýlky od dlhodobého priemeru počas vegetačného obdobia 2017 a 2018

Obr. 3

Obr. 3: Zrážky (mm) – odchýlky od dlhodobého priemeru počas vegetačného obdobia 2017 a 2018

Agrochemické vlastnosti pôdy

Na stanovišiti bola rendzina piesočnato hlinitá. Pôdna reakcia sa pohybovala v neutrálnej až kyslej oblasti. Pôdy pod trávnymi porastmi sú charakterizované ako humózne pôdy. Táto skutočnosť platí aj v prípade pokusného stanovišťa Suchý vrch. Obsah humusu a Cox dosahoval na všetkých variantoch v obidvoch rokoch vysoké hodnoty  (tabuľka 1). Koncentrácia prijateľného fosforu dosahovala v obidvoch rokoch extrémne nízke hodnoty. Po dvoch rokoch aplikácie fosforečných hnojív sa koncentrácia prijateľného fosforu na všetkých  variantoch zvýšila. Najvyšší nárast bol zaznamenaný na variante s dávkou fosforu 40 kg.ha-1 (tabuľka 1). Pôda na všetkých variantoch vyznačovala vyhovujúcou zásobou draslíka, pričom najnižšie hodnoty boli zaznamenané na variantoch P10 a P20. Koncentrácia horčíka bola na všetkých variantoch v obidvoch rokoch sledovania veľmi vysoká.

Tabuľka 1:  Agrochemické vlastnosti pôdy (0-150 mm)

Tab. 1

Úroda sušiny

Počas dvoch úžitkových rokov dosiahol štatisticky významne najnižšiu produkciu sušiny kontrolný variant (obrázok 4). Medzi hnojenými variantmi neboli preukazné rozdiely  okrem variantu P40 s dávkou fosforu 40 kg.ha-1, ktorý zaznamenal štatisticky najvyššiu úrodu sušiny (4,07 t.ha-1). Pri porovnaní úrody sušiny v dvoch úžitkových rokoch, porasty dosiahli štatisticky významne vyššiu produkciu v roku 2018. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil túto skutočnosť aj napriek silne podpriemerným zrážkam počas vegetačného obdobia boli dostatočné zrážky v máji 2018 a vyššia úroda sušiny v 1. kosbe v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017. Analýza produkcie sušiny počas vegetačného obdobia ukázala, že úroda sušiny sa preukazne znižovala v poradí 1. kosba > 2. kosba > 3. kosba. 

Obr. 4

Obr. 4: Produkcia sušiny (t.ha-1) v rokoch 2017 a 2018

Obsah živín

Fytomasa trávnych porastov sa na všetkých variantoch vyznačovala pomerne nízkou koncentráciou dusíkatých látok (tabuľka 2). Optimálne hodnoty boli zaznamenané len v 2. kosbe. V priemere sa najnižšou koncentráciou dusíkatých látok (94,94 g.kg-1) vyznačoval variant P20. Koncentrácia vlákniny sa pohybovala v optimálnych hodnotách, pričom najvyššie hodnoty boli evidované v 3. kosbe. Obsah Na bol z hľadiska výživy zvierat deficitný počas celého vegetačného obdobia na všetkých variantoch. Naopak koncentrácia K presahovala prijateľné rozpätie hodnôt odporučených vo výžive hovädzieho dobytka. Optimálny obsah P (2,8 – 3,3 g.kg-1) bol vo všetkých troch kosbách evidovaný len na kontrolnom variante. Na variantoch P10, P20 a P40 koncentrácia P dosiahla optimálne hodnoty len v 2. kosbe. V priemere sa obsah Ca pohyboval od 9,82  g.kg-1 (variant P20) do 11,19 g.kg-1 (variant P40). Pri hodnotení koncentrácie Ca vo fytomase počas vegetačného obdobia boli pri jednotlivých variantoch zaznamenané rôzne tendencie. Fytomasa na variantoch P0 a P10 mala najvyššiu koncentráciu Ca v 2. kosbe, zatiaľ čo na variantoch P20 a P40 bol najvyšší obsah Ca evidovaný v 3. kosbe. Optimálny obsah Mg v objemovom krmive je v rozpätí 1,7 g.kg-1– 3,6 g.kg-1. Priemerná koncentrácia Mg bola z pohľadu výživy zvierat nadlimitná na všetkých variantoch. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané na variantoch P0 a P20 v 1. kosbe.

Tabuľka 2: Priemerný obsah živín vo fytomase v rokoch 2017 a 2018

Tab. 2

V 1 kg sušiny fytomasy sa priemerné hodnoty ME pohybovali od 8,92 MJ do 9,00 MJ, čo je spodná hranica optimálnych hodnôt potrebných pre výživu zvierat. Najlepšie hodnoty ME dosiahol variant P20 (tabuľka 1). Najnižšou priemernou koncentráciou NEL (5,20 MJ.kg sušiny) sa vyznačoval kontrolný variant. Počas vegetačného obdobia sa koncentrácia NEL na všetkých variantoch znižovala od 1. kosby ku 3. kosbe. Tento pokles sa prejavil v redukcii produkčného mliekového potenciálu 1 kg sušiny trávnej fytomasy z 1,70 kg FCM  v 1. kosbe na 1,65 kg FCM v 3. kosbe.

Výsledky experimentu ukázali, že hnojenie fosforom dávkou 40 kg.ha-1 na pôdach s jeho nízkym obsahom má pozitívny vplyv na úrodu sušiny ďatelinotrávnej  miešanky a jej  kvalitatívne parametre (obsah dusíkatých látok, optimálny obsah fosforu vo fytomase, koncentrácia ME a NEL). Nižšie dávky fosforu (10 kg.ha-1, 20 kg.ha-1) neprevýšili úrodou porasty s dávkou 40 kg .ha-1, a preto ich môžeme považovať za neefektívne.