Úrodové a produkčné trendy v rastlinnej výrobe
Osevný postup mal v histórii hlavné postavenie v agrotechnike pre svoju zúrodňovací schopnosť. Od 60. rokov minulého storočia postupne dochádzalo k snahám nahradiť dômyselné striedania plodín inými faktormi. Rastlinná výroba smerovala ku koncentrácii a špecializácii plôch plodín.
V čoraz väčšej miere sa uplatňovala chemizácia (vysoké dávky priemyselných hnojív a pesticídov) a energeticky náročné spôsoby obrábania pôdy. Napriek tomu začali úrody po istej dobe stagnovať a na pestovateľských plochách dochádzalo k rozširovaniu chorôb, škodcov a burín.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia dochádzalo k postupným zmenám v našom agrárnom sektore. Výrazne sa narušila štruktúra rastlinnej aj živočíšnej výroby. Toto viedlo k obmedzeniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva. Strata istoty z umiestnenia niektorých dovtedy pestovaných komodít a zníženie rentability pri ich pestovaní viedlo k redukcii osevných postupov. Pestovatelia sa postupne zamerali iba na pestovanie plodín, ktorých ekonomický potenciál nebol výraznejšie ohrozený. Významne sa znížili stavy hospodárskych zvierat s dôsledkom nedostatku produkcie organických hnojív a ruka v ruke s tým klesla aj spotreba priemyselných hnojív. Tieto fakty spolu s „vyradením“ z osevných postupov tzv. zlepšujúcich plodín, hospodárenie na úkor starej pôdnej sily v dlhšom časovom slede negatívne vplývajú na pôdnu úrodnosť. Z týchto dôvodov je nevyhnutne potrebné, aby sa osevné postupy znovu vrátil medzi rozhodujúce agrotechnická opatrenia v konkurencieschopnej rastlinnej výrobe.
Vývoj osevných plôch
Najpestovanejšími plodinami na Slovensku v poslednom období sú pšenica ozimná, kukurica siata na zrno, repka ozimná, jačmeň jarný a slnečnica ročná. Ich podiel na celkovej výmere ornej pôdy znázorňuje graf č. 1.
Vývoj plôch ornej pôdy (ďalej len o.p.) (graf č. 2) sa výraznejšie nemenil i keď v prvej polovici hodnoteného obdobia (2008 – 2017) narastal a v jeho druhej začal mierne klesať. Podiel hlavných, u nás pestovaných, plodín na začiatku tohto obdobia predstavoval takmer 70 % z výmery o.p. a postupne pomaly klesal. Výraznejší pokles v roku 2010 súvisel s veľmi vlhkým obdobím na jeseň roku 2009 v čase zakladania porastov pšenice ozimnej, čo malo za následok výraznejší pokles plôch osiatych touto komoditou. Už ďalšom roku (2011) došlo k nárastu jej plôch, ale plochy hlavných u nás pestovaných plodín postupne klesali. Ďalší výraznejší pokles zaznamenávame v roku 2015, tento dávame do súvisu s nástupom plnenia kritérií tzv. ozeleňovania (greening). Od tohto roku zaznamenávame pomalý nárast plôch strukovín a výraznejší nárast plôch sóje fazuľovej, ktorá je zaradená v rámci kritérií ozeleňovania k dusík viažucim plodinám. Jej pestovateľské plochy stúpli v tomto období až na úroveň 40 tis. ha.
Historicky najpestovanejšou plodinou na Slovensku je pšenica ozimná. V hodnotenom období sa jej plochy výraznejšie nemenili (s výnimkou vyššie spomínaného roku 2010). Rozdiel pestovateľských plôch v hodnotenom súbore predstavoval za Slovensko približne 20 000 ha. Najviac pšenice ozimnej sa pestovalo v roku 2014 (takmer 370 tis. ha) a v priemere za hodnotené obdobie to bolo 358 095 ha. Tu treba podotknúť, že hlavne v posledných rokoch zaznávame pokles pestovateľských plôch tradičnej mäkkej formy pšenice ozimnej a nárast plôch tvrdej formy (Triticum durum). Najviac plôch osiatych pšenicou ozimnou je v Nitrianskom kraji (v priemere 33,12 %), s odstupom nasleduje kraj Trnavský (18,93 %), Košický (15,76 %) a Banskobystrický (11,07 %). Najmenej, v priemere 2,74 % osevných plôch pšenice ozimnej, evidujeme v kraji Žilinskom. Zastúpenie tejto komodity v rámci jednotlivých krajov sa v priebehu hodnoteného obdobia výraznejšie nemenilo.
Pri kedysi druhej našej najpestovanejšej obilnine – jačmeni jarnom sme v hodnotenom období zaznamenali významný pokles osevných plôch s touto komoditou. Kým v roku 2008 sme evidovali ešte takmer 194 tis. ha v roku 2017 to bolo len 87 tis. ha. Priemer za ostatných 10 rokov teda bol na úrovni 123 tis. ha. Najviac plôch osiatych jačmeňom jarným evidujeme v Nitrianskom kraji (v priemere 39,00 %), s odstupom nasleduje kraj Trnavský (22,49 %). Najmenej, v priemere 2,91 % osevných plôch jačmeňa jarného evidujeme v kraji Žilinskom. Najvýraznejší pokles plôch za hodnotené obdobie sme zaznamenali v Trnavskom a Prešovskom kraji.
Opačný trend ako pri jačmeni jarnom sme zaznamenali pri kukurici siatej na zrno. Jej plochy sa postupne zvyšovali, kým na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2008 bolo touto komoditou osiatych približne 154 tis. ha, v roku 2013 sme evidovali až takmer 222 tis. ha kukurice na zrno. Následne sa jej plochy znižovali a za ostatné 3 roky sa pohybujú na úrovni približne 190 tis. ha, čo predstavuje približne aj priemernú hodnotu za sledované obdobie rokov 2008 - 2017. Najviac plôch osiatych kukuricou na zrno evidujeme v Nitrianskom kraji (v priemere až 42,91 %) a s výraznejším odstupom nasleduje kraj Trnavský (27,50 %). Najmenej, osevných plôch kukurice na zrno evidujeme v kraji Žilinskom, v priemere len 0,34 %. Pomer plôch v jednotlivých krajoch sa za hodnotené obdobie zásadnejšie nemenil.
Na Slovensku najpestovanejšou olejninou je repka olejka ozimná. Prudký nárast jej plôch sme zaznamenávali už v priebehu deväťdesiatych rokov minulého storočia. Z hodnoteného obdobia sme najvyššiu osiatu plochu repkou evidovali v roku 2009 (takmer 163 tis. ha) a najnižšiu výmeru v roku 2012, len niečo nad 100 tis. ha. V priemere za toto desaťročné obdobie bola výmera repky na úrovni 135,5 tis. ha. Z krajov mala repka ozimná najvyššie zastúpenie v Nitrianskom (31,57 %), Košickom (21,70 %) a Trnavskom (16,71 %). Najnižšie zastúpenie sme evidovali v Žilinskom kraji (2,27 %). V priebehu hodnoteného obdobia sa zastúpenie repky najvýraznejšie menilo v kraji Trnavskom a Banskobystrickom.
Druhou u nás najpestovanejšou olejninou je slnečnica ročná. V priemere za roky 2008 – 2017 sa pestovala na takmer 83 tis. ha, najviac v roku 2012 (niečo viac ako 90 tis. ha) a najmenej v roku 2008 (necelých 75 tis. ha). Najvýznamnejšie je slnečnica zastúpená v Nitrianskom kraji (48,08 %) a v Trnavskom kraji (20,72 %), pričom v Žilinskom kraji sa až na výnimky takmer nepestuje. Počas ostatných desiatich rokov sa jej pomerné zastúpenie najvýznamnejšie menilo v kraji Nitrianskom, Košickom a Trnavskom.
Vývoj hektárových úrod
Trend vo vývoji hektárových úrod hlavných, u nás pestovaných, plodín znázorňujú grafy 3 a 4.
Ako znázorňuje graf č. 3 trend vo vývoji hektárových úrod pšenice ozimnej i jačmeňa jarného je pozitívny. Výraznejší pokles úrod týchto komodít sme zaznamenali hlavne v dvoch extrémnych ročníkoch 2010 (extrémne vlhký) a 2012 (extrémne suchý). Priebeh vývoja hektárových úrod kukurice na zrno bol odlišný ako pri pšenici ozimnej a jačmeni jarnom. Úrody boli výraznejšie „rozkolísanejšie“, výraznejšie reagovali na poveternostné podmienky ročníkov, predovšetkým na zrážkové a vlahové pomery. Najnižšie úrody dosiahla kukurica v rokoch, keď vlahové pomery v čase zakladania a počiatočného vývoja porastov (apríl – máj) ako i v rozhodujúcom období ontogenézy (júl – august) boli nepriaznivé, a to v roku 2012 (extrémne sucho pri zakladaní porastov), 2013 (výrazné sucho v čase tvorby zrna) a v roku 2010 pri opačnom extréme (výrazný nadbytok vlahy v oboch rozhodujúcich obdobiach. V rokoch 2015 a 2017 výrazný prepad hektárových úrod kukurice spôsobilo extrémne sucho v priebehu takmer celej vegetácie v jej hlavných pestovateľských oblastiach (Nitriansky, Trnavský a Bratislavský kraj).
Vývoj úrod repky ozimnej a slnečnice ročnej, ako vidieť z grafu č. 4, má všeobecne stúpajúci trend, ktorý je samozrejme najvýraznejšie ovplyvnený poveternostnými podmienkami jednotlivých rokov (ročníkov). V posledných piatich rokoch sledujeme výraznejšie zvyšovanie rozpätia v hektárových úrodách repky a slnečnice, pričom ešte na začiatku sledovaného obdobia boli, u oboch komodít, približne na rovnakej úrovni. Pri oboch komoditách sme, za hodnotené desaťročné obdobie, zaznamenali pokles úrod v rokoch s nepriaznivým priebehom poveternosti, či už v čase zakladania a počiatočného vývoja porastov, alebo v rozhodujúcom období tvorby úrody semena, a to vo veľmi až extrémne suchých rokoch 2012, 2013, ako aj v extrémne vlhkom roku 2010.
Vo všeobecnosti možno pri všetkých hodnotených plodinách konštatovať, že za ostatné desaťročné obdobie zaznamenávame trend rastúcich hektárových úrod. Tieto sú najvýraznejšie ovplyvňované poveternostnými podmienkami, ktoré sa v posledných rokoch výrazne regionálne líšia; i preto v extrémnejších rokoch sledujeme vyrovnávanie, resp. zotieranie donedávna bežných rozdielov v dosiahnutých úrodách medzi jednotlivými regiónmi.
Pri výkyvoch počasia, ktoré sú pestovateľom len málo ovplyvniteľné možno pozitívny trend vo vývoji dosahovaných hektárových úrod pripísať aj na vrub zvýšenia agronomickej zodpovednosti, či už pri výbere vhodného genetického materiálu, príprave pôdy a zakladaní porastov ako aj celovegetačnej starostlivosti o porasty.
Postupný nárast úrod i produkcie súvisí aj so zvyšovaním spotreby (žiaľ len) priemyselných hnojív. Je pravdou, že výraznejší nárast pozorujeme len pri dusíkatých hnojivách (graf č. 5), ale pozorovateľný je aj nárast spotreby fosforečných i draselných hnojív.
V priemere za ostatné obdobie došlo aj k nárastu spotreby chemických ochranných látok (graf č. 6), i keď táto je závislá predovšetkým od priebehu poveternosti a s tým spojeného infekčného tlaku chorôb, škodcov a burín.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite.
