Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Práce v ovocnom sade v mesiacoch jún a júl

14-06-2022
Ing. Jakub Mankovecký | [email protected]
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Priebeh počasia v prvých mesiacoch vegetácie pestovateľského ročníka 2022 môžeme hodnotiť aj napriek mrazom za doposiaľ optimálny a pre pestovateľov vyhovujúci. Oproti minulému roku bolo poškodenie mrazmy v mesiaci apríl výrazne nižšie, vo väčšine prípadov hovoríme o poškodení od 5-20 %, čo z pestovateľského hľadiska nepredstavuje výraznú ekonomickú škodu, keďže sa jedná o poškodenie kvetov, kedy rastlina dokáže úrodu kompenzovať a u väčšiny ovocných druhov je realizovaná aj následná prebierka plodov, kedy sa poškodené, prípadne plody deformované mrazom odstránia.

Regulácia násady budúcej úrody

Keďže ovocné kultúry dokážu vytvoriť výrazne väčšiu násadu kvetov a plodov ako je potrebné na zabezpečenie dostatočného množstva dopestovaných plodov v požadovanej veľkosti a kvalite, je potrebné pri určitých ovocných druhoch vykonávať každoročne prebierku plodov, prípadne aj prebierku kvetov. Prebierka alebo redukcia násady sa stala neoddeliteľnou súčasťou pestovateľských zásahov predovšetkým pri jabloniach, hruškách ale aj broskyniach a slivkách.  Vhodne realizovaná prebierka má pozitívne dopady na viaceré kvalitatívne aspekty a samozrejme aj budúcu veľkosť plodov. Významný je aspekt vyfarbovania plodov predovšetkým u niektorých klubových odrôd jabĺk. Pravidelnou prebierkou dokážeme zamedziť u viacerých ovocných kultúr prejavom "alternácie". Alternácia alebo striedavá rodivosť je druhová a výrazne aj odrodová záležitosť, kedy sa vo viacerých sadoch stretávame s úrodou iba každý druhý rok, čo je v prípade intenzívnych systémov pestovania vo veľkovýrobných podmienkach nemysliteľné.

Využitie prebierky plodov u všetkých mladých výsadieb

V prípade mladých a nových výsadieb je prebierka neoddeliteľnou súčasťou a je dôležitá pre správne formovanie budúcej koruny a dobrý kondičný stav výsadby. V dôsledku nadmernej úrody by sa mohol ovocný strom už v prvých rokoch po vysadení nadmerne oslabiť, čo môže zapríčiniť problémy v nasledujúcich rokoch pestovateľského procesu v podobe oslabeného rastu, zvýšenej náchylnosti k hubovým ochoreniam, či dokonca úhynu celého stromu. Prebierka má výrazný vplyv na architektúru budúcej koruny, predovšetkým v prípade mladých výsadieb, kedy v dôsledku preplodenia môže nastať ohýbanie, nalomenie, poprípade úplné zlomenie určitých častí konárov alebo dokonca aj stredníka, ktorého náhrada je výrazne zložitá a je potrebné zapestovať nový.

Choroby a škodcovia

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi)

Je najnebezpečnejším škodcom čerešne vtáčej (Prunus avium). Má jednu generáciu. Larvy škodcu napádajú plody a tým ich úplne znehodnocujú. Napadnuté plody sú vstupnou bránou pre sekundárne patogény. V napadnutých plodoch je možné pozorovať chodbičky vytvorené larvou. Plody v mieste napadnutia mäknú a hnednú, následne sa poškodenie rozširuje.

Nálet imág nie je možné presne dátumovo definovať, keďže vegetácia sa každý rok vyvíja iným tepom. Samičky kladú vajíčka na dozrievajúce žltnúce plody a na jeden plod je kladené iba jedno vajíčko, čo zvyšuje početnosť poškodených plodov. Ku kladeniu vajíčok dochádza v poludňajších hodinách a samička je schopná naklásť viac ako 150 vajíčok počas svojho života. Larva okamžite po vyliahnutí začína požierať dužinaté oplodie až ku kôstke.

Ochrana

Medzi metódy nepriamej ochrany patrí výber vhodných odrôd, čiže tie, ktoré dozrievajú pred náletom škodcu. Ako veľmi vhodné sa osvedčilo obrábanie a plytké kyprenie pôdy pod ovocnými stromami v príkmennom páse.

Aplikáciu insekticídu je vhodné vykonať 7-14 dní po vrchole náletov dospelých jedincov. Všetko závisí od priebehu priemerných denných teplôt. Ak sú teploty nízke, je potrebné aplikáciu oddialiť a naopak.

Škvrnitosť listov čerešne (Blumeriella jaapii)

Patogén napáda predovšetkým listové čepele, ale vo výnimočných prípadoch môže napadnúť aj listové stopky a plody. Paradoxne na rozdiel od mnohých iných patogénov škvrnitosť listov čerešne napáda predovšetkým staršie listy. Na hornej strane listovej čepele sa tvoria výrazne červené okrúhle škvrny veľké 1-2mm. Na spodnej strane listovej čepele sa vytvárajú menšie výrazne ohraničené červenohnedé až výrazne hnedé škvrny. Sú pokryté jemným povlakom konídií. Škvrny na spodnej aj na hornej strane listovej čepele postupne nekrotizujú. Listy postupne žltnú, deformujú sa a následne opadávajú.

Patogén prezimuje na opadaných lístkoch, z ktorých sa v jarnom období šíri infekcia v podobe askospór. Askospóry sú schopné infikovať listy, stopky a plody v období 3-4 týždňov po odkvitnutí čerešní. Listy sú infikované cez prieduchy a prvé symptómy je možné pozorovať 2 týždne po infekcii. V závislosti od vývoja počasia sa uvoľňujú do prostredia 4-5 týždňov.

Vlhké a daždivé počasie výrazne podporuje infekčný tlak. K infekcii môže prísť iba v prípade ovlhčenia listu. V prípade teploty sú optimálne podmienky pre klíčenie v rozmedzí 15-25 °C.

Ochrana

Základom ochrany je v prvom rade výber stanovišťa, odrody a pestovateľského tvaru. V prípade optimálnych poveternostných podmienok pre šírenie patogénu je vhodné vykonať ochranu fungicídnymi prípravkami 3-4. týždeň po odkvitnutí. Toto ošetrenie je vhodné po 10 dňoch opakovať. V prípade, že sa vyskytne v tomto období dlhodobo suchá perióda, nie je potrebné vykonať aplikáciu fungicídov.

Predovšetkým v prípade drobného ovocia a kôstkovín sú plody poškodené sekundárnymi patogénmi, predovšetkým o hovoríme o Monilia fructigena, Botrytis cinerea a rod Penicillium.

Obdobie mesiaca jún je dôležité aj z pohľadu ochrany jabloní proti chrastavitosti (Venturia inaequalis). Veľmi nebezpečná a rozšírená je vďaka teplému počasiu počas leta múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) a múčnatka broskyňová (Sphaerotheca pannosa). V prípade mladých výsadieb marhúľ, čerešní a sliviek je potrebné sa venovať chorobám poškodzujúcim a oslabujúcim listovú plochu ako sú dierkovitosť plodov (Clasterosporium carpophilum) a hnednutie listov (Gnomonia erythrostoma). V prípade škodcov je v tomto období u jabloní najnebezpečnejšia voška jabloňová (Aphis pomi) a obaľovač jablčný (Cydia pomonella). U broskýň sa jedná o obaľovača broskyňového (Cydia molesta) a v prípade sliviek obaľovač slivkový (Grapholitha funebrana). V posledných rokoch sa pravidelne na broskyniach objavujú škody psotou (Anarsia lineatella).

Obr.

Obr.: Napadnutie vrcholov letorastov broskýň psotou (Anarsia lineatella)

Letný rez

Letný rez je vhodné realizovať predovšetkým v prípade neharmonicky rastúcich ovocných výsadieb. Ak ide o výsadby, kde je narušená integrita a rovnováha medzi generatívnou a vegetatívnou fázou. Cieľom letného rezu je predovšetkým presvetliť korunu v procese dozrievania a oslabenie rastu. V prípade jabloní, ktorých rovnováha je narušená, sa mnohokrát vytvárajú tzv. vlky, ktoré je potrebné bezodkladne odstrániť ešte v bylinnom stave. Taktiež je vhodné letný rez vykonávať v prípade mladých výsadieb, pri ktorých sa snažíme formovať architektúru budúcej koruny. Ak sme počas zimného rezu pristúpili k radikálnejšiemu rezu a nastalo výrazné zmladenie koruny, je taktiež potrebný letný rez.