Práce v ovocnom sade počas letných mesiacov
Doterajší priebeh počasia počas vegetácie ovocinárom veľmi nepraje. Priebeh počasia v tomto roku pripomína priebeh počasia v minulom vegetačnom období. Veľmi skorý jarný deficit zrážok a následne poškodenie všetkých ovocných kultúr mrazovými teplotami.
Na viacerých lokalitách mali mrazy veľmi negatívny dopad, predovšetkým v prípade marhúľ, broskýň a čerešní. Sú lokality, na ktorých je možné pozorovať aj viac ako 85% poškodenie a takmer celú stratu úrody. V prípade niektorých lokalít sme pozorovali aj výraznejšie poškodenie jabloní a hrušiek. Negatívnu skúsenosť s mrazmi majú aj ovocinári, ktorí realizovali protimrazové opatrenia, ale napriek tomu nad mrazmi nezvíťazili. Aj napriek vynaloženým finančným nákladom a enormnému úsiliu sa im nepodarilo svoje sady uchrániť. Na viacerých lokalitách klesla teplota aj pod hranicu -7°C, dokonca sme sa streli aj s lokalitami, kde bola teplota na úrovni –9,1°C. Pri takýchto nízkych teplotách sú už poškodenia vysoko deštruktívne a nie je možné ani s vynaložením enormných síl zachrániť celú úrodu. Pálenie sviečok, slamy, či brikiet sa v tomto roku ukázalo neúčinné, poprípade iba minimálne účinné a to iba v lokalitách, kde teploty neklesli na extrémne nízku hranicu. Mrazy sa stávajú stále extrémnejším problémom a ich početnosť sa zvyšuje, čo je potrebné zvážiť už v procese výberu lokality pre nový sad.
Rez ovocných druhov počas vegetácie
Je potrebné si uvedomiť že letný rez nie je len doplnkovým rezom, ale u väčšiny ovocných druhov, predovšetkým kôstkovín, sa stáva majoritným rezom, predovšetkým u broskýň a čerešní. Letný rez je vhodné využiť aj u ostatných druhov v prípade neharmonicky rastúcich ovocných výsadieb. V prípade, že je narušená integrita a rovnováha medzi generatívnou (rodivou) a vegetatívnou (rastovou) fázou je vhodné realizovať doplnkový letný rez. Cieľom letného rezu je predovšetkým presvetlenie koruny, zabezpečenie vzdušnej koruny a taktiež v prípade extrémne silného rastu aj čiastočné oslabenie rastu a podpora tvorby kvetenstva, predovšetkým v prípade kôstkovín. V prípade jabloní a hrušiek, ktorých rovnováha je narušená, sa mnohokrát vytvárajú tzv. vlky, ktoré je potrebné bezodkladne odstrániť ešte v bylinnom stave. Taktiež je vhodné rez realizovať v prípade mladých výsadieb, pri ktorých sa snažíme formovať architektúru budúcej koruny. Ak sme počas zimného rezu pristúpili k radikálnejšiemu, zmladzovaciemu rezu a nastalo výrazné zmladenie koruny, je taktiež vhodný letný rez. V prípade jabloní a hrušiek v intenzívnych výsadbách, kde sa uplatňuje aj podrezávanie koreňov pod rôznym uhlom rôznymi typmi nožov, nie je potrebný letný rez. Naproti tomu je však potrebná pravidelná výživa, závlaha a každoročná prebierka plodov.
| Obr. 1: Extrémne vysoká násada plodov kedy je potrebné realizovať prebierku plodov |
Aplikovanie listových (foliárnych) hnojív je vhodná počas celého obdobia rastu plodov a v období bezprostredne pred dozrievaním, predovšetkým v prípade kôstkovín. Hovoríme o prípravkoch obsahujúcich draslík, ktorý má pozitívny vplyv na zvyšovanie cukornatosti plodov a taktiež aj na vyzrievanie pletív a zvýšenú odolnosť proti poškodeniu rastliny v zimnom období. Aplikácia je vhodná 21 dní a následne 14 dní pred predpokladaným dátumom zberu. Taktiež aj aplikácia vápnika, predovšetkým v prípade jabloní, je v tomto období nenahraditeľná. Pravidelnou aplikáciou vápnika v tomto vegetačnom období vieme zamedziť tzv. horkej škvrnitosti (pehovitosti). Aplikácia kvapalného vápnika je potrebná v období intenzívneho rastu plodov minimálne 2-5krát v závislosti od intenzifikácie výsadby. Ovocie poškodené horkou škvrnitosťou sa už po niekoľkých týždňoch po zbere úplne znehodnocuje a je nepredajné. Väčšinu hnojív je možné miešať s ostatnými prípravkami na ochranu rastlín.
Choroby počas leta
Obdobie dozrievania je pre ovocinára nie len obdobím zberových prác, ale dokonca aj obdobím možnej infekcie a napadnutím plodov sekundárnymi patogénmi. Medzi náchylné ovocie zaraďujem jahody, čerešne a broskyne, ktoré môže poškodiť Monilia fructigena, Botrytis cinerea a patogénny rod Penicillium. Ich spoločnou vlastnosťou je schopnosť napádať poškodené rastlinné pletivá. Preto je dôležité zabrániť poškodeniu dozrievajúceho ovocia spôsobenému krupobitím, nadmerným množstvom zrážok (praskaním plodov), mechanickým poškodením a rôznymi druhmi škodcov.
| Obr. 2: Poškodenie plodov pôsobením sekundárnych patógénov konkrétne moniliózou kôstkovín (Monilia laxa) |
U broskýň je v prípade daždivého počasia v mesiaci jún a prvej polovici júla vhodná aplikácia prípravkov určených proti chrastavitosti broskýň (Cladosporium carpophilum). Podobne ako ostatné hubové ochorenia napáda nie len listy, ale aj plody, čo znižuje ich atraktivitu a uplatnenie pre trh. Taktiež v prípade extrémneho poškodenia môžu byť poškodené miesta vstupnou bránou pre sekundárne patogény spomínané vyššie. Začiatok leta je dôležitý predovšetkým pre pestovateľov jabloní a ochrane voči negatívnemu pôsobeniu chrastavitosti jabloní (Venturia inaequalis), ktorá v prípade vhodných podmienok a zanedbania ochrany dokáže znehodnotiť značnú časť úrody. Okrem toho dokáže oslabiť kondíciu celej výsadby. Veľmi nebezpečná a rozšírená je vďaka teplému počasiu počas leta múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) a múčnatka broskyňová (Sphaerotheca pannosa). V prípade výsadieb marhúľ, čerešní a sliviek je potrebné sa venovať chorobám poškodzujúcim listové čepele. Jedná sa o ochorenia dierkovitosť plodov (Clasterosporium carpophilum) a hnednutie listov (Gnomonia erythrostoma).
| Obr. 3: Extrémne poškodenie jabloní múčnatkou |
Škodlivé organizmy
Najnebezpečnejšími škodcami v našich sadoch zostávajú vošky, ktoré sa vyskytujú na väčšine ovocných druhov. Ďalším významným škodcom v našich sadoch sú aj obaľovače, predovšetkým obaľovač jablčný (Cydia pomonella), obaľovač broskyňový (Cydia molesta) a obaľovač slivkový (Grapholitha funebrana). Predovšetkým u pestovateľov broskýň sa stretávame s negatívnym dopadom poškodenia psotou (Anarsia lineatella). Poškodenie sa prejavuje nie len na koncoch letorastov v období mája a júna, ale mnohokrát aj na samotných plodoch, čo prestavuje veľké nebezpečenstvo a vstupnú bránu pre sekundárne patogény.
| Obr. 4: Kolónie vošiek na vrchole mladých letorastov |
Prebierka plodov
Neoddeliteľnou súčasťou pestovateľského roka u väčšiny ovocných druhov sa stala aj prebierka plodov. V prípade mladých a nových výsadieb je prebierka neoddeliteľnou súčasťou a je dôležitá pre správne formovanie koruny a dobrý kondičný stav rastliny. V dôsledku nadmernej úrody by sa mohol ovocný strom už v prvých rokoch po vysadení nadmerne vysiliť, ľudovo nazývané zababčiť. Prebierka má významný vplyv na architektúru koruny, predovšetkým v prípade mladých výsadieb, kedy v dôsledku preplodenia môže nastať ohýbanie, poprípade zlomenie určitých častí konárov alebo dokonca aj stredníka. Prebierka je nevyhnutná pri jabloniach, hruškách a broskyniach. V prípade marhúľ a sliviek je možné ju vykonávať v spojení s rezom, predovšetkým v prípade mladých stromov. Pravidelnou prebierkou dokážeme zamedziť u mnohých ovocných druhov, predovšetkým jabloní, striedavej rodivosti (alternácii). Alternácia je druhová a výrazne aj odrodová záležitosť, kedy sa vo viacerých sadoch stretávame s úrodou iba každý druhý rok, čo je v prípade intenzívnych systémov pestovania vo veľkovýrobných podmienkach nemysliteľné. Práve vďaka pravidelnému každoročnému vykonaniu prebierky je možné striedavej rodivosti predísť a úplne ju eliminovať. Striedavá rodivosť je založená na fyziologickej nerovnováhe. Semená plodov obsahujú etylén, ktorý inhibuje zakladanie (diferenciáciu) kvetných pukov ako základ úrody v budúcom roku. V prípade extrémneho preplodenia počas vegetačného obdobia nenastane dobrá diferenciácia ako základ úrody v budúcom vegetačnom období. Práve prebierkou dokážeme znížiť počet plodov a zamedziť tak narušeniu fyziologickej rovnováhy.
