Pestovateľské systémy čerešní vhodné pre výsadbu sadov s vysokou hustotou stromov
Abstrakt
Rozširujúcim sa trendom v Európe aj inde vo svete je výsadba sadov čerešní o vysokej hustote. Postupne dochádza k ústupu od štíhleho vretena, ktoré má určité výhody, ale v dnešnej dobe sú v popredí skôr jeho variácie alebo iné tvary vhodné do intenzívnych sadov. Dôvodom je určite pokrok v technológiách, v ponuke podpníkov a nových odrôd, ale aj nutnosť prispôsobovať sa požiadavkám konzumného trhu.
Úvod
Trendom je pestovať plody veľkých rozmerov, ktoré sú pre konzumentov veľmi atraktívne. Vyžadované štandardy sa líšia podľa lokalizácie konzumentov. Hlavne ide o farebnú a chuťovú preferenciu. Spoločným menovateľom je však atraktívnosť a veľkosť plodov. Spôsobom ako dosiahnuť vysokých výnosov takýchto plodov je regulácia násady, kedy sa na strome necháva dozrieť menší počet plodov. Požadovanú výšku úrody zabezpečí vyšší počet stromov vysadených na hektár. Vo výsadbe je taktiež potrebné zabezpečiť prísun dusíka a doplnkovú závlahu. Pre produkciu kvalitných plodov sú vhodné tvary TSA (Tall Spindle Axe-štíhla vretenová osa) a SSA (Super Slender Axe-super štíhla osa). TSA má dobrú bilanciu medzi skorým nástupom do plodnosti, výškou výnosu a pracovnou náročnosťou. SSA sa vyznačuje výrazne skorým vstupom do plodnosti, ale má vysokú náročnosť na rez a plodnosť môže byť striedavá. Ďalšími vhodnými pestovateľskými tvarmi sú UFO (Upright Fruiting Offshoots), Marchant systém a V systém.
Výber podpníkov
Vodné sú slabo a stredne silno rastúce podpníky. Podpník Gisela 5 je jedna z najpoužívanejších. Vyznačuje sa oslabením rastu naočkovanej odrody o 40-50 % oproti vtáčnici. Má priaznivý vplyv na veľkosť násady plodov, čo u niektorých odrôd spôsobuje problémy s ich veľkosťou a kvalitou ako napr. u odrody ´Lapins´ a ´Sweetheart´. Ďalšou výhodou skorý nástup do plodnosti, urýchlenie dozrievania a výsadba sadov o vysokej hustote (long et al. 2010; Lugli a Grandi, 2009). Optimálny výnos sa udáva 14 kg/strom (Whiting et al. 2005). Podpník Gisela 3 dosahuje 30-35 % vzrastu vtáčnice, čo z neho robí najslabšie rastúci podpník z rady Gisela. Vzhľadom k jeho slabému rastu je najvhodnejší do hlbokých a úrodných pôd. Jeho hlavnou výhodou je stimulácia rastu výhonov v tupom uhlu. V porovnaní s Gisela 5 dosahuje nižší kumulatívny výnos, ale viac oslabuje vegetatívny rast, a preto je vhodnejší pre extrémne husté výsadby. Kumulatívny výnos podpníku Gisela 3 za 4-ročné obdobie sa pohyboval okolo 36 t/ha a podpníku Gisela 5 až 45 t/ha (Sitarek a Bartosiewicz, 2012). Bujnejší podpník Gisela 6 má výhodu oproti Gisela 5 v tvorbe nových výhonov. Je vhodná pre slabšie plodiace odrody čerešní ako je ´Bing´, ´Skeena´ alebo ´Regina´. Stromy na tomto podpníku vstupujú veľmi skoro do plodnosti (Long et al. 2005). Odroda ´Bing´ plodila na tomto podpníku o 13 až 31 % viac ako na Gisela 5 (Whiting et al. 2005). Celkom podobným typom podpníka je Krymsk 5. Bujnosť rastu je porovnateľná s Gisela 6, ale výnos je o niečo nižší a aj nástup do plodnosti je neskoršia (Long et al. 2014). výnos sa pohyboval okolo 15,5 kg/strom, čo bolo viac ako u Gisela 5, kedy Balkhoven a Maas (2008) udávali 14,4 kg/strom u odrody ´Kordia´. Výhodou Krymsku 5 je jeho adaptabilita na ťažšie pôdy a chladnejšie lokality rovnako ako na teplejšie lokality. Rovnako dobrú prispôsobivosť vykazuje aj Krymsk 6, u ktorého je rast o niečo nižší v porovnaní s Krymskom 5. Podpník Krymsk 6 sa vyznačuje zväčšením plodov u niektorých odrôd ako je napríklad ´Lapins´ (Long et al. 2014). U odrody ´Kordia´ bol výnos najvyšší na podpníku Krymsk 6, zatiaľ čo na Krymsk 5 bol 15,5 kg/strom a na Gisela 5 14,4 kg/strom (Balkhoven a Maas, 2008).
Výber pestovateľského tvaru
Súbežne s voľbou slaborastúceho podpníka je možné zvoliť pestovateľské tvary vhodné pre výsadby o vysokej hustote stromov. Čerešne v tvaru TSA je možné vysadzovať v spone 3,5 x 1,5 m, tj. 1905 stromov/ha. SSA je extrémne štíhly tvar, preto sa u neho volí spon 3,5 x 0,75 m o hustote 3810 stromov/ha. Ďalšími vhodnými tvarmi pre husté výsadby sú UFO, Marchant systém a V systém. Výsadbový spon pre V systém je vhodné zvoliť 5,4 x 1,8 m, tj. 1029 stromov/ha. O niečo vyšší počet stromov sa vysadzuje u Marchant systému, 1190 stromov/ha pri spone 3,5 x 2,4 m. UFO sa vysadzuje v spone 3,0 x 1,5 m, tj. 2223 stromov/ha. Výsledky z Michiganu poukazujú na vyššiu časovú náročnosť rezu u tvaru SSA ako u TSA a UFO (graf).
| Graf: Časová náročnosť rezu pestiteľských tvarov v štvorročnej výsadbe (Lang et al. 2014).xlsx |
Tvary TSA a UFO v štvrtom roku po výsadbe plodili taktiež viac ako SSA. Naplodnejšie boli stromy na podpníkoch Gisela 3 a Gisela 5 (tabuľka).
| Tabuľka: Porovnanie výnosov v 4-ročnej výsadbe čerešní (Lang et al. 2014) |
Pri porovnaní kumulatívnych výnosov Marchant a V systému vychádza lepšie V systém podľa výsledkov Cornellovej univerzity (NY), ale priemerná veľkosť plodov bola väčšia u Marchant systému (8,8 g vs. 8,3 g). Všetky tvary vyžadujú každoročne adekvátny rez. U tvaru štíhleho vretena, jeho modifikácií (TSA, SSA) a UFO býva problematický silný vegetatívny rast. U tvaru UFO sú problematické bazálne partie stredovej osy, naopak u štíhleho vretena je silnejší rast v hornej partii koruny. Šikmé vedenie stredovej osy, ktoré sa používa u Marchant systému má naproti tomu vyrovnaný vegetatívny rast. Nebola u neho zaznamenaná dislokácia rastu ani v starších výsadbách. Z toho dôvodu sa javí ako menej náročný na rez po zapastovaní koruny.
Princípy rezu SSA
Po výsadbe sa ľahko skráti terminál a bočné výhony sa skrátia na 2-3 púčiky. Dôležité je podporiť vznik aspoň 10 bočných výhonov. V prvej sezóne sa vzpriamene rastúce výhony ohýbajú pri dĺžke 70-100 mm pre dosiahnutie 90° odklonu od stredovej osy. V období prvej dormancie sa robí krátky rez všetkých jednoročných výhonov vrátane terminálu tak, aby sa ponechali všetky bazálne kvetné púčiky a 2 vegetatívne púčiky. zároveň sa vyberá ďalších 10 výhonov na stredovej ose až do dosiahnutia finálnej výšky stromu. V druhej dormancii a v nasledujúcej sezóne sa letorasty sa letorasty vyväzujú do tupého uhla. Keď strom dosiahne finálnu výšku, terminál sa skráti na slabý bočný výhon. Zároveň sa skrátia všetky jednoročné výhony na 2-3 vegetatívne púčiky plus bazálne kvetné púčiky. Krátky rez zabezpečí produkciu plodov v blízkosti hlavnej centrálnej osy. Bočné konáre sa skracujú na krátky čípok, keď prerastú požadovanú dĺžku.
| Obr. 1: Tvar SSA extrémne hustá výsadba čerešní pod krycím systémom |
Princípy rezu TSA
U tohto rezu je zásadný rozdiel od klasického štíhleho vretena v ponechaní neskráteného terminálu u škôlkovancov po výsadbe. Po výsadbe sa skracujú všetky bočné výhony na bazálny púčik. Z kmienka sa odstránia všetky púčiky do výšky 0,45 m. na vrcholu sa nechá najvyzretejší púčik a pod ním sa 5-6 púčikov odstráni. Pozdĺž terminálu sa ponechajú púčiky, ktoré vytvoria výhony rovnomerne okolo terminálu. Vzdialenosť medzi nimi by mala byť cca 100 mm. Ostatné púčiky sa vylomia. V prvom roku by sa malo vytvoriť 8-12 bočných výhonov. V prípade ich vyššieho počtu sa ich počet redukuje. V prvej sezóne sa letorasty môžu ohýbať do 90°odklonu od stredovej osy po dosiahnutí dĺžky 70-100 mm. Ďalšie zásahy sa robia v dormancii. Ak v prvom roku vyrástlo 6 a viac výhonov, tie sa skrátia o 15-25 %. Slabšie výhony sa skracujú menej ako silné. Na predĺženej stredovej ose narastenej v prvej sezóne sa opakujú zásahy v prvej vegetácie. Ak terminál narástol viac ako o 1,2 m, tak sa skráti na 0,9-1,2 m. V druhej vegetácii sa opakuje formovanie odklonu letorastov. V druhej dormancii sa všetky bočné výhony skrátia na 15-25 % podľa ich hrúbky. Kvôli presvetleniu sa odstraňujú prekrývajúce sa výhony, tenké, previsnuté a vzpriamene rastúce výhony. Konáre v spodnej etáži sa ponechávajú dlhšie ako v stredovej a hornej časti koruny. V tretej dormancii sa skráti vrchol na slabý konár v prípade, že bola dosiahnutá finálna výška. Bočné konáre sa skracujú až po 5-6 roku. Skracujú sa 2-3 konáre na bazálny slabý výhon alebo na 200 mm dlhý čípok, tým sa stimuluje obnova plodných konárov.
| Obr. 2: Tvar TSA pohľad na tupé uhly vetvenia a na habitus koruny |
Princípy rezu UFO
Pre výsadbu sú najvhodnejšie nerozkonárené špičiaky, ktoré sa vysádzajú pod uhlom 45° s terminálom smerujúcim na juh. Bočný výhony musia byť odstránené. Po výsadbe sa podporí prerastanie púčikov na vrchnej strane stredovej osy narezávaním kôry nad púčikmi. Púčiky by mali byť rozmiestnené vo vzdialenosti 200 mm od seba. V prvej vegetácii sa odstraňujú výhony rastúce pod prvým drôtom opory. Keď letorasty u vrcholu dosiahnu dĺžky 300 mm, stredová os sa skloní a vyviaže vodorovne k prvému drôtu nad zemou. Tým sa podporí rast výhonov v stredovej a bazálnej časti stredovej osy. Po dosiahnutí finálnej dĺžky stredovej osy sa terminál zapestuje ako vertikálny výhon. V prvej dormancii sa odstraňujú slabé alebo príliš hrubé výhony, ak rastú vo vzdialenosti menšej ako 300 mm od seba. V druhej vegetácii sa pristupuje k podpore prerastania púčikov na hlavnej ose, pokiaľ narástlo v prvej sezóne málo výhonov. Vertikálne výhony sa vyväzujú k opore a odstraňujú sa všetky, ktoré rastú pod prvým vodiacim drôtom. V druhej dormancii sa opakuje odstránenie tenkých a príliš hrubých výhonov. U veľmi produktívnych odrôd sa z vertikálnych výhonov odstraňuje bočný obrast. U stredne produktívnych odrôd sa bočný obrast skráti na 3-7 očiek. V tretej vegetácii sa odstraňujú príliš hrubé vertikálne výhony na vzdialenosť 300 mm od seba. Ich vrcholy sa skracujú vo výške, ktorá zodpovedá 1,1-1,2 násobku vzdialenosti stromov v rade. V ďalších rokoch prebieha obnova vertikálnych výhonov každoročne skrátením 1-2 najhrubších výhonov na čípok s 2 internodiami (Long et al. 2015).
| Obr. 3: Tvar UFO výsadba osemročných stromov s prejavom silnejšieho rastu v bazálnej časti |
Princípy rezu Marchant systému
K výsadbe sa používajú nerozvetvené špičiaky. Škôlkovance sa sadia pod uhlom 45° v smere riadku. Terminál sa neskracuje. Je nutné odstrániť prípadný bočný obrast a púčiky na spodnej strane stredovej osy. Ponechajú sa púčiky vo vzájomne vzdialenosti 200 mm. V budúcich štyroch rokoch sa vertikálne rastúce bočné výhony vyväzujú k opore pod uhlom 45° k povrchu pôdy v štádiu nalievania púčikov. Príliš hrubé výhony sa odstraňujú v rovnakom vývojovom štádiu (Robinson et al. 2005).
| Obr. 4: Marchant systém rovnomerne rozložené plodiace konáre, ktoré vytvárajú plodiacu stenu |
Princípy rezu V systému
Znakom tohto tvaru je vytvorenie 2 hlavných konárov, ktoré zvierajú uhol 60°. Hlavné konáre smerujú do medziradia, kde sa vyväzujú k drôtovej konštrukcii. Vytvorenie 2 hlavných od je možné skrátením škôlkovanca štyri očká nad miestom očkovania. Miesto rozkonárenia by malo byť maximálne vo výške 300 mm nad zemou. Po skrátení sa vyberú dva najlepšie výhony, ktoré sa priviažu ku konštrukcii. V druhej vegetácii sa pomocou nadrezávaním očiek podporí rast bočných výhonov. Letorasty sa vyväzujú k drôtu pod uhlom 30-45° od hlavnej osy. Po dosiahnutí dostatočnej dĺžky sa vyväzujú vertikálne pre vyplnenie priestoru na konštrukcii. V priebehu vegetácie sa stromy strihajú 2-krát, odstraňujú sa všetky výhony rastúce do vnútra konštrukcie. V tretej vegetácii sa skracuje strom na finálnu výšku. Sekundárne bočné konáre sa vyväzujú horizontálne k opore a plodia najviac v mladom veku. Z tohto dôvodu je dôležité zabezpečiť ich pravidelnú obnovu (James, 2011).
| Obr. 5: Tvar UFO výsadba osemročných stromov s prejavom silnejšieho rastu v bazálnej časti |
Záver
Voľba toho správneho pestovateľského systému závisí hlavne na časových a finančných možnostiach ovocinára. Pestovateľ má samozrejme na výber z ešte väčšieho sortimentu tvarov, než bolo spomenuté vyššie, ale už spomenuté patria k najpoužívanejším v nových výsadbách. Super husté výsadby vyžadujú vyššiu počiatočnú investíciu, ale jej návratnosť je skoršia ako u klasických tvarov vďaka vyššej úrode kvalitných plodov.
Poďakovanie
Článok vznikol s podporou projektu QJ1510351. Pri riešení bola využitá infraštruktúra projektu LO1608.
Literatúra je dostupná u autora.
