Vplyv prostredia a agrotechniky na zdravotný stav slnečnice
V posledných dvoch rokoch klesla výmera slnečnice na Slovensku pod 50 000 ha hlavne v dôsledku nižšej ceny komodity. Pestovanie slnečnice, najmä v južnejších, teplejších oblastiach Slovensku, má dlhoročnú tradíciu. V súčasnosti viaceré podniky od jej pestovania upúšťajú a to aj napriek tomu, že slnečnica ročná dokáže aj v suchých a teplých obdobiach počas leta, ako tomu bolo vo väčšine prípadov v posledných rokoch, dosahovať relatívne vysoké úrody.
Tabuľka Priemerná hektárová úroda nažiek slnečnice na Slovensku a teplotná a vlhkostná charakteristika letných mesiacov v rokoch 2015 – 2019 na Slovensku na základe porovnania priemerných mesačných teplôt a mesačného úhrnu zrážok s dlhodobým normálom pre Slovensko. Vlhkostná stupnica: S – suchý, VS – veľmi suchý, MS – mimoriadne suchý, N – normálny, V – vlhký, VV – veľmi vlhký, MV – mimoriadne vlhký. Teplotná stupnica: S – studený, N – normálny, T – teplý, VT – veľmi teplý, MT – mimoriadne teplý (zdroj: shmú).
Z porovnania posledných rokov jednoznačne vyplýva, že dosahovanú úrodu nažiek slnečnice výrazne ovplyvňujú najmä poveternostné podmienky v danom ročníku. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje úrodu slnečnice je zdravotný stav porastov.
Klimatické a poveternostné podmienky výrazne ovplyvňujú aj zdravotný stav slnečnice a vysoký resp. nízky výskyt patogénnych organizmov porastoch slnečnice, ktoré môžu spôsobiť rôzne choroby rastlín počas celej vegetačnej doby. K ďalším faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav porastov slnečnice patria aj základné agrotechnické opatrenia - výživa a hnojenie, predplodina, spracovanie pôdy, výskyt škodcov, používanie závlah, aplikácia fungicídnych prípravkov a ďalšie.
Najvýraznejšie zdravotný stav porastov a výskyt chorôb v porastoch slnečnice ovplyvňujú hlavne atmosférické úhrny zrážok. V niektorých prípadoch sú zrážky limitujúcim faktorom pre vznik a rozvoj infekcií rastlín slnečnice. Aj intenzita výskytu bielej hniloby slnečnice závisí najmä od úhrnu zrážok a teplotných pomerov v jednotlivých ročníkoch. Sú známe a presne definované podmienky, počas ktorých vznikajú askospórové infekcie hubou Sclerotinia sclerotiorum. Askospórové infekcie spôsobujú askospóry patogéna, ktoré vznikajú v plodniciach tzv. apotéciách, tvoriacich sa na skleróciach, nachádzajúcich sa na povrchu pôdy alebo tesne pod povrchom. Pre vznik plodníc a uvoľňovanie askospór je potrebná teplota vzduchu 20–25 °C, teplota pôdy 15–18 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 80–90 % a vlhkosť pôdy vyššia ako 30 %. Väčšinou v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok v letných mesiacoch (2010, 2014) býva úroveň infekcie porastov slnečnice patogénom S. sclerotiorum vyššia. Vyšší výskyt infekcie rastlín patogénom S. sclerotiorum je možné pozorovať v rokoch s nižšími teplotami v mesiacoch máj, jún a august.
Aj výskyt sivej škvrnitosti slnečnice, ktorú spôsobuje huba Diaporthe helianthi (Phomopsis helianthi), závisí najmä od zrážok v období butonizácie a kvitnutia slnečnice. V rokoch s vhodnými poveternostnými podmienkami pre rozvoj patogéna D. helianthi a vyššími úhrnmi zrážok v mesiacoch máj – júl môže výskyt ochorenia na niektorých lokalitách v oblasti juhovýchodného Slovenska presiahnuť 25 %. V rokoch s minimálnymi zrážkami v júli je výskyt sivej škvrnitosti slnečnice slabý a počet napadnutých rastlín v porastoch slnečnice dosahuje len 1 – 2 %. Nízke úhrny zrážok v júni, v období butonizácie a na začiatku kvitnutia slnečnice neumožňuje dozrievanie a uvoľňovanie askospór a následnú primárnu infekciu rastlín slnečnice. Slabý výskyt ochorenia v posledných rokoch súvisí pravdepodobne s minimálnymi zrážkami v júni a v júli.
Podobne aj výskyt čiernej škvrnitosti slnečnice (Phoma macdonaldii) je ovplyvnený najmä zrážkami v rovnakom období (jún – júl). V rokoch s vysokými teplotami a nízkymi zrážkami v letných mesiacoch je možné predpokladať nízky výskyt čiernej škvrnitosti v porastoch slnečnice. V posledných rokoch bola intenzita výskytu čiernej škvrnitosti na väčšine lokalít juhozápadného Slovenska relatívne nízka (1 - 50 %), kým v minulých rokoch (2006 – 2012) bol zaznamenaný oveľa vyššia výskyt ochorenia v tejto oblasti (90 – 100%).
Nedostatok zrážok môže podporovať rozvoj niektorých chorôb. Najmä teplomilné patogénne organizmy sú schopné spôsobiť veľké škody v rokoch s minimálnymi zrážkami počas vegetačnej doby. Suché a teplé počasie podporuje rozvoj popolavej hniloby, ktorú spôsobuje huba Macrophomina phaseolina. Najväčšie škody spôsobuje patogén najmä ak sú rastliny stresované vysokými teplotami a nedostatkom vody. V rokoch s vysokými teplotami v letných mesiacoch je možné predpokladať vysoký výskyt popolavej hniloby v porastoch slnečnice. Ochorenie patrí k najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice v podmienkach Slovenska v posledných rokoch. Výskyt ochorenia bol však zaznamenaný aj v niektorých rokoch s vyššími úhrnmi zrážok (2014). Popolavá hniloba sa teda stáva hrozbou pre rastliny slnečnice nie len v rokoch s nedostatkom zrážok, ale aj v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok. Výskyt popolavej hniloby v podmienkach Slovenska negatívne ovplyvňujú vyššie zrážky počas letných mesiacov júna a júla.
K dôležitým agrotechnickým opatreniam, ktoré veľmi významne ovplyvňuje zdravotný stav slnečnice patrí aplikácia fungicídnych prípravkov. Slnečnica patrí k poľnohospodárskym plodinám, pri ktorých sa používanie fungicídov stalo dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie. V niektorých prípadoch vynechanie chemickej ochrany môže viesť k nekontrolovanému až masívnemu rozšíreniu chorôb v porastoch slnečnice a následne k výrazným stratám na úrode.
Z hľadiska dobrej účinnosti používaného fungicídneho prípravku je veľmi dôležitý termín aplikácie. Všeobecne sa odporúča prvýkrát ošetrovať porasty slnečnice preventívne v rastovej fáze 10 – 16 listov. Niekedy je možné urobiť toto ošetrenie už vo fáze 4 – 8 listov, čo je základom zdravého vývoja porastu. Ďalšie ošetrenia, vo fáze kvitnutia a začiatkom dozrievania slnečnice, by mali slúžiť k predĺženiu vegetačnej doby a zlepšeniu zdravotného stavu úborov a nažiek.
Dôležitá je aj pravidelná kontrola zdravotného stavu porastov slnečnice, najmä po silnejších dažďoch, po poškodeniach spôsobených silným prívalovým dažďom, ľadovcom a v dôležitých fázach vývoja rastlín. Fungicídne ošetrenie sa odporúča vykonať vždy bezprostredne po mechanickom poškodení rastlín (ľadovcom). K dôležitým zásadám pri pozemnej aplikácii fungicídov patrí používať minimálne 300l/ha postrekovej kvapaliny, využívať zmáčadlá, najmä pri kontaktne pôsobiacich fungicídoch, ošetrenia robiť v ranných alebo vo večerných hodinách, kedy je väčšinou nižšia rýchlosť vetra, menší odpar a lepšie prenikanie účinnej látky do hostiteľských pletív.
Tabuľka Relatívna účinnosť fungicídnych prípravkov proti najdôležitejším chorobám slnečnice podľa termínu ich použitia v rôznych rastových fázach slnečnice
Z ďalších agrotechnických opatrení nepriaznivo môže zdravotný stav ovplyvniť napríklad prehnojenie porastov dusíkom, čo podporuje vegetatívny rozvoj rastlín, predlžuje vegetačnú dobu, ale znižuje odolnosť voči patogénom a redukuje obsah oleja v nažkách.
Pri zaraďovaní slnečnice ročnej do osevných postupov je treba pamätať najmä na výskyt najrozšírenejšej choroby v našich podmienkach bielej hniloby slnečnice. Bielu hnilobu spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum pretrvávajúca skleróciami, ktoré sú schopné v pôde prežívať aj 8 rokov. Osevný postup môže byť efektívnym spôsobom ochrany slnečnice proti tomuto patogénovi. Na pozemkoch zamorených skleróciami huby Sclerotinia sclerotiorum sa odporúča nezaraďovať slnečnicu a ďalšie hostiteľské rastliny (repka olejná, mak, sója, lucerna) minimálne 3 – 5 rokov. Pestovanie slnečnice po slnečnici, alebo po iných hostiteľských plodinách, spôsobuje neustále zvyšovanie množstva sklerócií patogéna v pôde, čím sa zvyšuje riziko výskytu bielej hniloby. K vynechaniu plodín, ktoré nie sú napádané hubou Sclerotinia sclerotiorum, na zamorenom pozemku je potrebné pristúpiť vtedy, ak sa v porastoch slnečnice objaví viac ako 10 % napadnutých rastlín. Po 4 – 5 rokoch by mal počet napadnutých rastlín klesnúť pod 5 %.
|
Obr. 1: Symptómy bielej hniloby v strednej časti stonky slnečnice po askospórovej infekcii rastliny patogénom Sclerotinia slerotiorum |
Správne zaradenie slnečnice do osevných postupov a minimálny 3 – 4 ročný odstup pestovania slnečnice na rovnakom pozemku je významným preventívnym opatrením na ochranu slnečnice aj pred výskytom ďalších chorôb slnečnice, ako sú alternáriová škvrnitosť slnečnice, sivá škvrnitosť slnečnice, pleseň sivá i hrdza slnečnice.
Pre sejbu je nutné použiť zdravé, neinfikované, morené osivo slnečnice. Zvýšené riziko nižšej vzchádzavosti môžu spôsobovať patogénne huby z rodu Alternaria, ktoré sú prenosné osivom a znižujú jeho klíčivosť.
Neprehusťovanie porastov a optimálny výsevok znižujú riziko epidemického rozšírenia sivej škvrnitosti slnečnice, ktorú spôsobuje huba Diaporthe helianthi, ale aj výskyt ďalších hubových chorôb.
Významným faktorom, ktorý môže napomáhať vzniku infekcií a rozšíreniu patogénov v porastoch slnečnice patrí aj závlaha. Jednou z najvýznamnejších chorôb slnečnice je biela hniloba, ktorú spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. Významným faktorom, ktorý napomáha vzniku infekcie a rozšíreniu patogéna patrí najmä vysoká relatívna vlhkosť, vyššia vlhkosť pôdy a hustejší porast. Takéto podmienky, často vytvorené v zavlažovaných porastoch slnečnice, môžu byť príčinou vývinu apotécií, z ktorých sa môže uvoľňovať veľké množstvo askospór. Tieto môžu infikovať úbory a spôsobiť hnilobu úborov. Infekcia úborov nastáva najmä v podmienkach pestovania slnečnice pod závlahou, alebo pri dlhšom daždivom období počas kvitnutia slnečnice. Okrem slnečnice sa tento patogén veľmi často vyskytuje aj v zavlažovaných porastoch sóje.
Ďalšími chorobami slnečnice, ktorých intenzitu výskytu zvyšuje zavlažovanie porastov slnečnice, sú sivá škvrnitosť slnečnice (Diaporthe helianthi), pleseň sivá na úboroch (Botryotinia fuckeliana) a alternáriová škvrnitosť (Alternaria spp.). Naopak závlaha slnečnice v suchých rokoch znižuje riziko výskytu popolavej hniloby slnečnice (Macrophomina phaseolina).
|
Obr. 2: Symptómy sivej škvrnitosti slnečnice |
|
Obr. 3: Vysoký výskyt rastlín so symptómami čiernej škvrnitosti slnečnice |
|
Obr. 4: Typické symptómy popolavej hniloby na stonkách rastlín slnečnice |
Po zbere slnečnice sa odporúča rozdrvenie stoniek a ich hlboké zaoranie. Hlboká orba je dôležitým preventívnym ochranným opatrením, ktorým sa môže výrazne znížiť riziko výskytu sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi) v ďalších rokoch. Zdrojom infekcie sú nerozložené zvyšky rastlín, ktoré ostávajú nezaorané na povrchu pôdy. Na nich sa na jar a začiatkom leta vytvárajú plodničky patogéna uvoľňujúce spóry infikujúce rastliny slnečnice. Zapravenie rastlinných zvyškov len 5 cm hlboko výrazne znižuje riziko výskytu choroby v ďalšom roku.
