Zemiaky sú strategická plodina, musíme urobiť maximum pre rozvoj jej pestovania
Sebestačnosť v produkcii zemiakov ako základnej potraviny na Slovensku dlhodobo nedosahuje požadované úrovne. O potrebných zmenách, ktoré by stimulovali rozvoj tohto odvetvia rastlinnej výroby sme sa rozprávali s Ing. Jozefom Šumichrastom, PhD., predsedom Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky.
Situácia v oblasti pestovania zemiakov je na Slovensku dlhodobo problematická. Ako hodnotíte vy súčasnú situáciu aj z hľadiska aktivít nového vedenia rezortného ministerstva?
Na naše územie sa v súčasnosti ročne dovezú stovky tisíc ton zemiakov a zeleniny, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami. Máme na to dostatok pôdy, vody, priaznivé klimatické podmienky a aj možnosti. Prax nám ukazuje, že spotrebiteľ má záujem o slovenskú produkciu a jeho dôvera je preto našou motiváciou. Produkcia zemiakov a zeleniny je základom špeciálnej rastlinnej výroby. Tento segment je práve tou oblasťou, ktorá je pre Slovensko mimoriadne dôležitá. Prináša na vidiek pridanú hodnotu v podobe zamestnanosti a má veľký význam pre zásobovanie obyvateľstva SR vyváženou stravou. V týchto plodinách je preto žiaduci vysoký stupeň sebestačnosti. Sebestačnosť v produkcii zemiakov, pre Slovensko typickej plodiny, je dnes na úrovni okolo 50 %. V zelenine je situácia ešte viac kritická. Preto nás potešili slová pána ministra JUDr. Samuela Vlčana v jeho prvom televíznom vystúpení, o podpore lokálnej produkcie a jeho záujem a produkciu slovenských zemiakov a zeleniny. Na nedávnom supertrialógu Rady ministrov pôdohospodárstva, Európskeho parlamentu a Európskej komisie bola po troch rokoch vyjednávaní uzavretá politická dohoda o kompromisnom znení CAP. Slovensko zastúpené ministrom Samuelom Vlčanom však s kompromisným návrhom nesúhlasí, bude preto trvať na dopracovaní legislatívnej podoby počas nadchádzajúceho slovinského predsedníctva v Rade EÚ.
My zemiakari a zeleninári nechceme veľa, chceme v podstate len naplnenie Programového vyhlásenia vlády v ktorom sa uvádza: „Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov.“ „Vláda SR vypracuje dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva so zreteľom na strategické dokumenty Európskej únie (EÚ), od ktorej sa budú odvíjať dlhodobo predvídateľné podmienky a garancie štátnej podpory domáceho poľnohospodárstva v štruktúre na podporu pestovateľov špeciálnych plodín a spracovateľského priemyslu.
Aká je v súčasnosti výrobná štruktúra v segmente konzumných zemiakov a o akú plochu by sa mali zvýšiť pestovateľské plochy ako chceme dosiahnuť v prípade tejto komodity aspoň 80% sebestačnosť?
Aktuálne pestovatelia zeleniny nad 100 ha výmery osiatej zeleniny predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva. Vzhľadom na technické a technologické vybavenie dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami. Jeden z hlavných problémov zeleninárstva spočíva práve v počte stredných a malých pestovateľov. Obdobná situácia je v zemiakarstve. Naše prepočty vychádzali aj z údajov PPA o výmerách pestovateľských plôch zemiakov skorých, neskorých a aj sadbových, ktoré predstavovali cca 5900 ha za rok 2020. Keďže oficiálne spracovanie údajov na základe veľkosti pestovateľov neexistuje, na základe našej analýzy máme 10 pestovateľov zemiakov s výmerou nad 100, ktorí spolu pestovali zemiaky na celkovej výmere cca 1800 ha a počet pestovateľov zemiakov s výmerou nad 50 ha je 15 a pestovali zeleninu na cca 1000 ha. V percentuálnom vyjadrení tak 25 pestovateľov pestovalo zemiaky na 50% plochy zemiakov. Odhadovaný počet pestovateľov na výmere od 5 do 50 hektárov je cca 100 a pestujú zemiaky na výmere okolo 1700 ha, čo predstavuje 30 percent plochy. Aktuálne je Slovenská republika v pestovaní zemiakov v sebestačnosti pod úrovňou 50 percent a nie je predpoklad, že sa tento stav v dohľadnom čase zmení k lepšiemu, skôr sa môže ešte zhoršiť. Priemerná úroda zemiakov za roky 2014-2019 je z 1 ha na Slovensku 20,73 ton. Je samozrejmé, že pestovatelia na plochách so závlahami dosahujú oveľa lepšie výsledky. Vzhľadom na nízku jednotkovú cenu a rastúce požiadavky spotrebiteľov, ktorí požadujú zemiaky prané, zabalené a celoročne dostupné, pestovanie zemiakov musí počítať s hektárovými úrodami na úrovni min. 35 ton, ktoré sú dôležité pre ekonomiku výroby. Pre menších pestovateľov s nižšími hektárovými úrodami, ak chcú predávať za vyššie ceny, existuje možnosť zamerať sa na lokálny trh alebo skupinu zákazníkov a robiť si marketing vo vlastnej réžii. V rokoch 2014 - 2019 sa dosiahla priemerná sebestačnosť v zemiakoch 54,5 % za priemernej spotreby 49,8 kg na obyv.za rok, priemernej produkcii 164,8 tis. t, priemernej úrode z 1 ha 20,73 t/ha, a priemernej zberovej ploche 8,0 tis. ha. Na základe východiskových priemerných ukazovateľov, priemernej spotrebe za posledných 6 rokov a dosahovanej priemernej úrode z 1 ha, možno odhadovať pre zabezpečenie 80 % sebestačnosti potrebu zberovej plochy 11,7 tis. ha, teda jej zvýšenie o 3,7 tis. ha pri úrode 20,73 t/ha, poprípade o 2000 hektárov v prípade dosahovaných úrod 35 t/ha.
Aktuálne sa pripravuje strategický plán na roky 2023 – 2027. Ako hodnotíte tento proces z hľadiska zemiakov?
Tvorba strategického plánu aktuálne vychádza z vypracovaných vertikál a treba povedať, že sme na nej poctivo pracovali. V rámci prvého piliera je nevyhnutné zaradiť zemiaky medzi plodiny podporované prostredníctvom viazaných platieb. V roku 2021 je na viazané priame platby na rastlinnú výrobu určených 19 962 000 EUR, z toho jedna plodina dostane 7 300 000 EUR, čo predstavuje 36,57 percent, ak by sa spravil prepočet bez bielkovinových plodín, na ktoré idú 2 percentá, dostaneme číslo 62,82 percenta, čo je alarmujúce. Zemiaky, na rozdiel od Českej republiky nemáme zaradené medzi citlivé komodity, takže vôbec nie sú v schéme viazaných platieb podporované. Taktiež v rámci enviroschém, predtým AEKO ako Integrovaná produkcia v zeleninárstva, teraz ako Šetrné postupy pri pestovaní zeleniny, zemiakov a jahôd je potrebné nastavnenie takých podmienok, ktoré umožnia široké zapojenie pestovateľov, samozrejme tak, aby sa splnil špecifický cieľ.
Stredné a veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sú dlhšie etablované v oblasti pestovania zeleniny a zemiakov majú flexibilnejší prístup k investičným prostriedkom, nakoľko aj finančné inštitúcie ich hodnotia ako dlhodobých, stálych partnerov a preto majú lepší prístup k leasingom a úverom. Ale ak títo aktívni pestovatelia majú držať krok so zahraničnou konkurenciou, určite lepšie podporovanou, potrebujú ďalšie zdroje vo forme podpory investícií. Z dôvodu vyšších investícií a nižšej návratnosti v počiatočnej fáze podnikania majú začínajúci, rodinní a malí farmári ťažší prístup k bankovým úverom a leasingom. Finančnú situáciu im môže pomôcť vyplniť práve projektová a neprojektová podpora. Avšak treba konštatovať, že kvôli legislatívnym nedostatkom a byrokratickým podmienkam v oblasti finalizácie a predaja vlastnej výroby, významná časť malých poľnohospodárov funguje v sivej ekonomike. Z toho dôvodu ani nie je možné presne povedať, akou mierou sa podieľajú na poľnohospodárskej výrobe, resp. na potravinovej sebestačnosti štátu. Potenciál jednoznačne existuje a preto je nevyhnutné podporné a legislatívne režimy nastaviť tak, aby malé, rodinné farmy boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky a aby sa stali plnohodnotnými partnermi na trhu, aby sa ich produkty reálne dostali do obchodov a k spotrebiteľom. Pestovatelia zeleniny a zemiakov potrebujú, bez ohľadu na veľkosť, vzhľadom na finančnú náročnosť, podporu investícií do vertikály – na nákup technického vybavenia, poľných technológií vrátane závlahových detailov, výstavbu skladov, výstavbu a rekonštrukciu zakrytých plôch zeleniny - skleníkov a fóliovníkov, na využitie obnoviteľných zdrojov energie a na pozberové a spracovateľské kapacity smerujúce v rámci vertikály k agropotravinárstvu.
Posledná širšie orientovaná výzva zameraná na investície do hmotného majetku bola v roku 2015 a výzva na skladovacie kapacity a pozberovú úpravu bola v roku 2019. Ako to hodnotíte?
V roku 2020 boli vypísané výzvy na začatie podnikateľskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov a na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov. Termín prijímania ŽoNFP bol do 30.06.2020. Prešiel viac ako rok, kým poľnohospodári boli dostali informácie o stave svojich podaných žiadostí. Tento rok bola aktuálna Výzva č. 50/PRV/2020 pre podopatrenie 4.1, oblasť: Špeciálna rastlinná výroba a citlivé plodiny a záujem poľnohospodárov ukázal potrebu invetícií do špeciálnej rastlinnej výroby. Cieľom výziev má byť podpora sebestačnosti a podpora tých, ktorí reálne produkujú a ich produkcia je dostupná na slovenskom trhu, resp. svoju produkciu exportujú, preto by mali byť finančné prostriedky z verejných zdrojov vynakladané s týmto zreteľom. Aktuálne očakávame vypísanie výzvy pre podopatrenie 4.1 – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov, taktiež so zameraním na špeciálnu rastlinná výroba (ŠRV) a aj so zameraním na ŠRV – malí poľnohospodári. Otáznou zostáva možnosť zapojiť sa pre zeleninárov a zemiakarov do výzvy pre podopatrenie 4.2 - Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov. Transparentné, nárokovateľné podpory a administratívne zjednodušenie čerpania pre každého poľnohospodára a potravinára, ktorý splní podmienky, môžu významne pomôcť aktívnym pestovateľom zachovať a zvýšiť pestovateľské plochy, udržať a zvýšiť zamestnanosť v poľnohospodárstve, novým pestovateľom špeciálnej rastlinnej výroby uľahčia začiatok, čo je nevyhnutné na zvrátenie negatívneho trendu zmenšovania pestovateľských plôch a odklonu od produkcie zeleniny a zemiakov. Vzhľadom na obrovský investičný dlh je potrebné v čo najkratšom čase vypísať tieto výzvy, do ktorých by sa mohli zapojiť všetcipestovatelia.
Ak chce producent v súčasnosti uplatniť svoje produkty na trhu bez členstva v organizácií výrobcov má len veľmi malú šancu uspieť. Aké opatrenia by v tomto smere pomohli?
Združovanie do organizácií výrobcov má jednoznačne význam pre malých, stredných i veľkých pestovateľov a podpora organizácií výrobcov cez ich operačné programy je najvhodnejším nástrojom s multiplikačným efektom. Je potrebné rozšíriť zoznam uznaných plodín o zemiaky, čo by mohlo pomôcť zvrátiť aktuálny nepriaznivý stav. Zemiaky nie sú uznané ako produkt organizácií výrobcov! Samozrejme, ak má pestovateľ záujem ísť cestou umiestňovania svojich produktov na lokálnom trhu, je potrebné pomôcť mu s obchodnou a marketingovou stratégiou. Slovenská republika má aktuálne k dispozícii dodatočné zdroje v druhom pilieri na roky 2021 a 2022 v hodnote 163 207 931 eur a časť by mala byť použitých na krátke dodávateľské reťazce a miestne trhy. Taktiež aj na efektívne využívanie zdrojov vrátane precíznej a inteligentnej poľnohospodárskej výroby, inovácie, digitalizácie a modernizácie výrobných strojov a zariadení; bezpečnostné podmienky pri práci; energiu z obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo a prístup k vysokokvalitným IKT vo vidieckych oblastiach. Na tieto operácie mohol členský štát prispieť ďalšími 100 %. Dostali sme prakticky hotový návod a aj zdroje ako podporiť špeciálnu rastlinnú výrobu a diverzifikovať tak poľnohospodársku výrobu.
Už dlhšiu dobu apelujete na vytvorenie tzv. registra pestovateľov zeleniny. Čo si od toho sľubujete?
Ako príklad použijem ekologické poľnohospodárstvo, ktoré by nemalo slúžiť len na čerpanie dotácií, ale vytvárať aj produkciu. Napr. v ovocinárstve je 30 percent plôch sadov evidovaných v ekologickom poľnohospodárstve, ale úrody nedosahujú ani 2 percentá celoštátneho priemeru úrod. Podporujme ekologické poľnohospodárstvo, ale musí slúžiť na produkciu, pre spotrebiteľa. V zelenine, keďže neexistuje register, nemáme žiadne relevantné údaje. Register zeleniny a zemiakov by mal slúžiť ako podmienka čerpania podpôr v zelenine a zemiakoch. Na registri sa na ÚKSUPE už pracuje a verím, že bude prínosom pre spotrebiteľa a aj pre pestovateľa, ktorého, vzhľadom na aktuálne možnosti informačných systémov administratívne nezaťaží a keď, tak len minimálne. Ak chcem efektívne podporovať produkciu a sraviť aj poriadok s prebalovačmi, musíme mať reálne údaje o tom aká produkcia v skutočnosti je. Bez toho pracujeme len s abstraktnými údajmi, ktoré majú ďaleko od skutočnosti.
Ďakujem za rozhovor
Tomáš Baran