Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Obilniny

Vplyv koncentrácie obilnín na zaburinenosť

14-06-2016
Ing. Mgr. Mária Babulicová, PhD. | babulicova@vurv.sk
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

V súčasnej dobe sú mnohé poľnohospodárske podniky zamerané na pestovanie jednej alebo dvoch hlavných plodín, uplatňujúcich tzv. voľný osevný postup, ktorý sa pružne podriaďuje trhovým mechanizmom doby. Príčiny zníženia úrod vo všeobecnosti spočívajú v poškodení hubovými chorobami, silnejšom zaburinení, v zhoršení pôdnej štruktúry a v negatívnych dôsledkoch pre vodný a vzdušný režim pôdy. Burinové spoločenstvá našich polí druhovo chudobné, často je zaburinenie tvorené len niekoľkými všeobecne rozšírenými taxónmi. Striedanie plodín predstavuje jeden z regulačných procesov, ktorý tým, že sa striedajú jednotlivé plodiny líšiace sa svojimi nárokmi a biologickými vlastnosťami, vytvára striedavo rôzny tlak na produkčný potenciál pôdy.

Dlhodobé pokusy sú hlavnými indikátormi udržateľného rozvoja a slúžia ako varujúci systém pri problémoch vedúcich k trvalému zníženiu produktivity plodín.

Obr. 1: Dlhodobý poľný pokus s rôznym podielom obilnín v osevných postupoch

Obr. 1: Dlhodobý poľný pokus s rôznym podielom obilnín v osevných postupoch

Cieľom našej práce bolo zistiť, ako podiel obilnín v osevných postupoch (40 %, 60 % a 80 %) ovplyvňuje  úrodu zrna a aktuálnu zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej (ďalej pšenice ozimnej). Výskum bol realizovaný v rokoch 2013 - 2015 na dlhodobom stacionárnom pokuse založenom v roku 1974 na Výskumnom pracovisku v Borovciach, ktoré patrí NPPC – VÚRV Piešťany.  Bola použitá odroda pšenice ozimnej Bertold.

Obr. 2: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín

Obr. 2: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín

Dlhodobý poľný pokus sa nachádza na černozemi hnedozemnej na vápenatej spraši. Plodiny zaradené do osevných postupov so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín sú uvedené v tabuľke 2. V osevných postupoch boli použité dve úrovne hnojenia: H1 H2. Pri úrovni H1 bolo použité minerálne hnojenie (dávky boli vypočítané podľa bilančnej metódy (Bizík a kol., 1998)a zaorávanie organického hnojiva Veget® v dávke 5 t.ha-1. Pri úrovni H2 bolo aplikované len minerálne hnojenie, dávky živín boli vypočítané ako pri úrovni H1. Zrážky v rokoch 2013 – 2015 boli rozložené veľmi nerovnomerne (Tab. 1). V roku 2013 v mesiaci január, február a marec zrážky prevýšili dlhodobý priemer 38 mm, 57 mm a 43 mm. V roku 2014 sme zaznamenali zrážkový deficit v marci o 11 mm a v júni o 45 mm v porovnaní s dlhodobým priemerom, zatiaľ čo v apríli suma zrážok prevýšila dlhodobý normál o 23 mm a v máji o 56 mm. V roku 2015 boli zrážky v marci vyššie o 21 mm v porovnaní s dlhodobým normálom, ale v mesiacoch apríl bol zrážkový deficit 21 mm a v júni až 59 mm.

Tab. 1: Poveternostné podmienky v rokoch 2013 – 2015 na stanovišti Borovce

Tab. 1

Tab. 2:  Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % zastúpením obilnín v štruktúre osevu

Tab. 2

So zvyšujúcim podielom obilnín v osevnom postupe sme pozorovali zvyšujúcu sa aktuálnu zaburinenosť (Graf 1). V osevnom postupe so 60 % podielom obilnín sa zvýšila aktuálna zaburinenosť na jar o 18,2 %, v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín po hrachu siatom o 42,4 % a v osevnom postupe 80 % podielom obilnín po jačmeni ozimnom m o 57,6 % v porovnaní s osevným postupom so 40 % podielom obilnín. V lete bola aktuálna zaburinenosť v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín o 66,7 % vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sa aktuálna zaburinenosť v lete zvýšila 2,5 x v porovnaní s osevným postupom so 40 % podielom obilnín. V osevných postupoch s rôznym podielom obilnín sa vyskytovali na jar burinové druhy patriace do 4 biologických skupín: 1. jednoročné efemérne; 2. jednoročné ozimné; 3. jednoročné jarné neskoré a 4. trváce hlbšie zakoreňujúce (Graf 2).

Graf 1 Aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej pri rôznom zastúpení obilnín

Graf 1

Graf 2 Zastúpenie burín v jednotlivých biologických skupinách na jar

Graf 2

Z jednoročných efemérnych druhov sa na poľnom pokuse vyskytovala len veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), ktorá bola najpočetnejším druhom na jar. Priemerný počet tohto burinového druhu bol 26 ks.m-2. Po veronike brečtanolistej boli početne najviac zastúpené druhy: hluchavka objímavá (Lammium aplexicaule) – v priemre 6 ks.m-2 a fialka ročná (Viola arvensis) – v priemerne 5 ks.m-2. Najviac druhov bolo zo skupiny jednoročných ozimných: hviezdica prostredná (Stellaria media) hluchavka objímavá (Lamium aplexicaule), fialka roľná (Viola arvensis), kapsička pastierska (Capsella bursa pastoris), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), úhorník lekársky (Descurainia sophia) a lipkavec obyčajný (Galium aparine).

Obr. 3: Veronika brečtanolistá – najpočetnejšie zastúpený burinový druh na jar

Obr. 3: Veronika brečtanolistá – najpočetnejšie zastúpený burinový druh na jar

Obr. 4: Hluchavka objímavá – patrí medzi najpočetnejšie zastúpené druhy na jar

Obr. 4: Hluchavka objímavá – patrí medzi najpočetnejšie zastúpené druhy na jar

Obr. 5: Fialka roľná je v poraste pšenice ozimnej tretím najpočetnejším druhom na jar

Obr. 5: Fialka roľná je v poraste pšenice ozimnej tretím najpočetnejším druhom na jar

Z jednoročných jarných neskorých boli v osevných postupoch zastúpené druhy: mrlík biely (Chenopodium album), ľuľok čierny (Solanum nigrum) a ježatka kuria noha (Echinochloa crus-galii).

Obr. 6: Zo skupiny jednoročných jarných neskorých burín sa v najväčšom počte vyskytoval mrlík biely

Obr. 6: Zo skupiny jednoročných jarných neskorých burín sa v najväčšom počte vyskytoval mrlík biely

Z trvácich hlbšie zakoreňujúcich druhov sa v poľnom pokuse nerovnomerne vyskytoval pichliač roľný (Cirsium arvense). V lete bola aktuálna zaburinenosť pšenice letnej výrazne nižšia ako na jar.

Obr. 7: Zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich burín sa v osevných postupoch vyskytoval pichliač roľný

Obr. 7: Zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich burín sa v osevných postupoch vyskytoval pichliač roľný

Vyskytujúce sa burinné druhy v lete boli z troch biologických skupín: 1. jednoročné ozimné; 2. jednoročné jarné neskoré a 3.jednoročné jarné skoré (Graf 3). Z jednoročných jarných skorých sme ojedinele pozorovali výskyt drchničky roľnej (Anagalis arvensis).

 

Graf 3 Zastúpenie burín v jednotlivých biologických skupinách v lete

Graf 3

Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej bola v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín štatisticky preukazne vyššia (6,62 t.ha-1) ako pri 80 % podiele obilnín po hrachu siatom (6,18 t.ha-1). Priemerná úroda sa zvýšila v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín sa zvýšila o 0,44 t.ha-1 v porovnaní s osevným postupom s 80 % podielom obilnín pri rovnakej predplodine pšenice ozimnej (hrach siaty). Rozdiel v úrode zrna pšenice ozimnej v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín po predplodine jačmeni ozimnom a v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín po hrachu siatom bol 1,43 t.ha-1 (Tab. 3).

Tab.3 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej v rokoch 2013 - 2015

Tab. 3

Záver: V rokoch 2013 – 2015 bolo zistené, že napriek odlišným podmienkam počasia, sa vo všetkých sledovaných rokoch zvyšovala aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej so zvyšujúcim sa podielom obilnín. Úroda zrna pri 40 % podiele obilnín bola preukazne vyššia ako pri 80 % podiele obilnín v osevnom postupe. Výsledky ukázali, že pri striedaní plodín v osevnom postupe sa znižuje aktuálnu zaburinenosť pšenice ozimnej a okrem toho sa preukazne zvyšuje úroda zrna, čo má za následok pozitívny ekonomický dopad.

Uvedené výsledky  boli získané z rezortného projektu „Inovácie pestovateľských systémov v udržateľnej rastlinnej výrobe v meniacich sa podmienkach prostredia“ (IPESYS) podporeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, riešeného v rokoch 2013-2015.