Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Pestovateľská technológia pšenice letnej formy ozimnej

28-08-2019
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Od roku 1990 sa výrazne zmenila štruktúra plodín. Kvôli neustávajúcemu znižovanie stavu dobytka došlo k výraznému zníženiu plochy viacročných krmovín. Podobne je to aj pri jednoročných krmovinách. Ich plochy „obsadili" na trhu dobre realizovateľné plodiny. Obilniny zaberajú v SR viac ako polovicu ornej pôdy. Z týchto údajov je zrejmé, že pre ozimnú pšenicu nemôže byť dostatok vhodných predplodín. Vplyv predplodiny sa umocňuje predovšetkým ešte v horších agroekologických podmienkach. Opatreniami ako je hnojenie, ochrana rastlín, voľba odrody, možno predplodinovú hodnotu čiastočne kompenzovať, ale nie úplne nahradiť. Pritom ozimná pšenica zo všetkých hustosiatych obilnín najvýraznešie reaguje na predplodinu a po obilnej predplodine trpí hlavne chorobami.

Pri výbere predplodiny pre ozimnú pšenicu je nutné zohľadniť výrobné oblasti, požiadavky odrôd a využitie zozbieranej produkcie. Najlepšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny vo vlhších podmienkach, olejniny (repka olejka ozimná) a okopaniny. Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek. Treba pripomenúť že v tomto prípade je nutný nižší podiel zastúpenia obilných komponentov.

Olejniny, zvlášť potom mak a ozimná repka nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdnej sile, najmä ak boli hnojené organicky. Vhodnou predplodinou pre ozimnú pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov, ktoré zanechá v pôde, ako aj pre fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Postupne uvoľňujúci dusík z pozberových zvyškov je dobre využívaný hlavne v období tvorby zrna. Avšak v suchých podmienkach dochádza pri pšenice pestovanej po lucerne k prejavom nedostatku vody, nerovnomernému vzchádzaniu, zlému zapojeniu porastov a vyššiemu kolísaniu úrod. To všetko je prejavom nedostatku vody, ktorú predtým „vytiahla“ lucerna, vďaka svojmu mohutnému koreňovému systému.

Dobré predplodiny by mali aj dostatočne potláčať buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv). Zanechať v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami, pôda je po nich v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku striedaniu takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.

Plodinami s horšou predplodinovou hodnotou pre pšenicu sú aj neskoro zozbierané okopaniny. V prípade, že je potrebné radiť pšenicu ozimnú po obilnine, je lepšie zaraďovať ju po jarnom jačmeni, než znovu po ozimnej pšenici. Po jej zaradení po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť eliminačné opatrenia ku ktorým patrí: výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitnú podmietku, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1), dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku (o 5-10%) a dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín.

Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Dobré úrody môže dosahovať na luvizemiach a čierniciach. Vhodné sú aj fluvizeme, ak hladina podzemnej vody je dostatočne hlboko. Ide o pôdy hlinité, ílovito-hlinité až ílovité, slabo kyslé, neutrálne, slabo alkalické s pH 6,2-7,5. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m s obsahom skeletu nad 25 %. Nevhodné sú všetky kyslé pôdy, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.

Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne diferencujú. Je obilninou skôr kontinentálnej klímy, teplejších a prevažne suchších agroklimatických podmienok. Horná hranica pestovania pšenice sa pohybuje okolo 700 m n. m. Najlepšie jej vyhovuje mierna zima a teplé leto. Pšenica ozimná začína klíčiť pri teplote 3 až 4,5°C ale vzchádza až pri 5-6°C, optimum pre jej rast je 15-20°C. Pšenica ozimná má aj vysoké nároky na vodu, najmä v období zvýšenej tvorby fytomasy – v období steblovania až tvorby zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 mm. Na 1 kg zrna pšenice a príslušnej slamy pri dobrom hospodárení s vodou táto plodina potrebuje okolo 550 l vody.

Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok zhoršujú vodný režim pôdy.

Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu letnú ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. Môžeme to dosiahnuť dodržaním časovo dostatočne dlhého medziporastového obdobia. V prípade neskoršieho obrábania je potrebné primerané utlačenie oráčiny, najmä v suchom období. Ďalšia príprava závisí od predplodiny, zaburinenosti a vlhkostného stavu pôdy. Po plodinách zanechávajúcich strnisko odporúčame uplatňovať klasický spôsob obrábania pôdy a zásadne urobiť podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 m, následným ošetrením bránami (za vlhka) alebo valcami (za sucha). V prípade krátkeho medziporastového obdobia (menej ako 4 týždne) po strukovinách a olejninách podmietku môžeme zlúčiť so stredne hlbokou orbou. Po kukurici siatej a slnečnici ročnej rozdrvíme pozberové zvyšky a zaorieme ich hlbšie do pôdy (0,24 m). Oráčinu ošetríme drvičmi hrúd, ťažkými tanierovými bránami alebo kotúčovými valcami.

Po viacročných krmovinách orbu robíme po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 0,18-0,22 m. Zásadnou požiadavkou je včasná orba 4-6 týždňov pred sejbou, aby sa zabezpečili vhodné vlhkostné podmienky a podporila sa činnosť mikroorganizmov, upravil sa pomer C:N a rozložili sa inhibičné látky, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Orieme pluhom s predplúžkom, za ktorým nasleduje utužovacie náradie.

Po neskoro zberaných nezaburinených okopaninách povrch pôdy plytko obrobíme tanierovým náradím do hĺbky 100-120 mm, urovnáme povrch v jednom slede a pripravíme pôdu tak k sejbe. Po okopaninách sa v širokej miere využíva minimálne obrábanie alebo sejba do neobrobenej pôdy. V regiónoch s nedostatkom zrážok (v KVO), na nezaburinených, kultúrnych a štruktúrnych pôdach môžeme orať priamo pod pšenicu letnú formu ozimnú bez predchádzajúcej podmietky, hneď po zbere predplodiny alebo v období priaznivej vlhkosti pôdy. Oráčinu ošetríme vhodným náradím.

Pšenica ozimná vyžaduje hlboké hlinité až ílovité pôdy so slabo kyslou až zásaditou pôdnou reakciou. Ozimná pšenica je značne citlivá na vyššiu pôdnu kyslosť, najmä ak je hodnota pH nižšia než 6. Úpravu pôdnej reakcie robíme vápnením už k predplodinám. K vápneniu používame výhradne uhličitanové formy vápenatých hnojív, len tam kde je v pôde nedostatok horčíka preferujeme dolomitický vápenec. Upraviť pH môžeme aj pomocou fyziologicky zásaditých nebo kyslých hnojív. Ak máme možnosť je vhodné predplodiny hnojiť organickými hnojivami.

Najvhodnejšie pôdy pre pestovanie pšenice sú černozeme, degradované černozeme, hnedozeme. Dôležité je, aby mala pôda priaznivé fyzikálne, biologické a chemické vlastnosti a bola schopná dobre pútať živiny a vodu. Pre pšenicu nie sú vhodné pôdy ľahké, piesočnaté.

Lôžko pre osivo pšenice ozimnej musí byť pevné, prirodzene uľahnuté o 10 až 20 mm hlbšie než je optimálna hĺbka sejby. V klasických technológiách sa pripravuje súpravou smykov a brán (prednosť dať radličkovým bránam). Moderné spôsoby prípravy lôžka pre osivo preferujú otočné pluhy a lôžko pre osivo sa pripravuje aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé). V súprave má byť valec utužujúci lôžko pre osivo. Potom nasleduje už len kvalitná sejba.

Pšenica ozimná reaguje na kvalitnú výživu a hnojenie značným prírastkom úrody. Úrodou 1 t zrna a príslušnou úrodou slamy odčerpá z pôdy 20-25 kg N + 4,0-5,8 kg P + 15- 22 kg K+5kg Ca a 2,4 kg Mg. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pri základnej príprave pôdy, najlepšie vo forme superfosfátu a draselnej soli. Pred hnojením odoberieme pôdne vzorky z hĺbky 0,30 m a zistíme obsah P a K v pôde. Pri dobrej zásobe zapracujeme do pôdy toľko P a K živín, koľko sa odčerpá úrodou nadzemnej fytomasy a pri malej a strednej zásobe zapracujeme 1,5 násobok odčerpaného množstva.

Pšenicu sejeme do riadkov širokých 125 mm ale ju môžeme siať aj do riadkov užších 90 a 70 mm. Optimálna hĺbka sejby je 40-60 mm. Pri sejbe je žiaduce založiť koľajové riadky. Dodržanie agrotechnického termínu sejby je jednou z najvýznamnejších podmienok dobrého a rovnomerného vzchádzania a zakorenenia, upevnenia rastlín v pôde a založenia základov silnejších a vyrovnanejších odnoží.

Termín sejby závisí od agroekologických podmienok pestovateľských oblastí a od biologických vlastností pestovanej odrody. Optimálny termín sejby možno vyjadriť dĺžkou potrebného jesenného vegetačného obdobia (do nástupu teplôt nižších ako 5°C), ktorá sa pre rôzne odrody a prírodné podmienky podľa výrobných oblastí pohybuje pri pšenici ozimnej medzi 21-51 dňami (v KVO 25.9.-15.10. v RVO 20.9.-10.10., v ZVO 10.9.-5.10. a v HVO do 30.9.). Optimálny výsevok v dobrých podmienkach je pri väčšine odrôd pšenice ozimnej v rozpätí od 4 do 5 mil. klíč. zŕn, v suchých oblastiach 5,5 mil. klíč. zŕn.

Porasty pšenice letnej formy ozimnej počas vegetácie mechanicky ošetrujeme valcovaním a bránením. V suchých podmienkach valcujeme po sejbe ťažkými valcami, čím podporíme rýchlejšie a rovnomernejšie vzchádzanie. Po ukončení zimy a skoro na jar valcujeme porasty, ktoré boli povyťahované mrazom ešte v čase, keď je pôda vlhká, aby sa korienky rastlín dostali do styku s pôdou. Na jar je veľmi účelné ošetriť porasty dobrej kondície a pri optimálnej hustote ježkovými valcami, ktoré nevytrhávajú rastliny z pôdy, pričom sa pôda prekyprí a prevzdušňuje.

Bránime po sejbe za vlhka aj na jeseň keď sú vzídené buriny (napr. metlička). Po zime bránime, ak je pôda utužená a rastliny trpia nedostatkom vzduchu v pôde. Bránime šikmo na smer riadkov (30°). Na jar 10-14 dní po valcovaní, keď rastliny dobre zakorenia a to pri redšom, slabšom poraste bránime „natupo“, podľa smeru sejby. V silne prehustených porastoch použijeme na stredných pôdach na začiatku steblovania ťažké brány, kolmo na smer riadkov.

Príjem dusíka musí byť rastlinám zabezpečený v priebehu celého vegetačného obdobia a najmä v tých etapách organogenézy a rastových fázach, ktoré sa v rozhodujúcej miere podieľajú na tvorbe zrna. Pri racionálnej výžive dusíkom berieme do úvahy: obsah Nan v pôde v hĺbke 0,30 m pri základnom a regeneračnom hnojení a 0,60 m pri produkčnom hnojení, využiteľnosť N z pôdy, očakávanú úrodu a spotrebu N úrodou 1 t zrna a príslušnej slamy. Celkovú dávku dusíka rozdeľujeme na základnú, regeneračnú, produkčnú a kvalitatívnu. Základná dávka tvorí asi 1/5 celkovej dávky. Aplikujeme ju vo forme síranu amónneho pred sejbou. Regeneračná dávka (2/5 z celkovej dávky) je rozhodujúcou dávkou pre revitalizáciu porastu po zime a podporuje tvorbu odnoží a dĺžku klasového vretena. Aplikujeme ju po prezimovaní skoro na jar v pevnej forme ( LV, LAV) v rastovej fáze odnožovania. Toto prihnojenie môžeme spojiť s aplikáciou herbicídov, fungicídov a morforegulátorov k podporeniu odnožovania. Produkčnú dávku (2/5 z celkovej dávky), aplikujeme v rastovej fáze steblovania na podporu tvorby zŕn.

Produkčné hnojenie dusíkom vykonávame na začiatku steblovania (BBCH 30 – 31). Dávka dusíka má byť stanovená na základe chemického rozboru rastlín a aktuálneho výživového stavu porastov ozimných pšeníc. Produkčné prihnojenie má vytvoriť predpoklady k dobrému vývinu porastu a k optimálnej tvorbe úrodotvorných prvkov. Ovplyvňuje veľkosť klasu, podporuje rast a vývin odnoží a pozitívne pôsobí aj na listovú plochu. Koncentrácia živín v tomto období rozhoduje o intenzívnom raste rastlín pšenice v závislosti od poveternostných podmienok. V tomto období pšenica produkuje veľké množstvo sušiny a začína sa prejavovať tzv. zrieďovací efekt obsahu živín v rastlinách. Produkčné hnojenie vykonávame dávkou 40-60 kg N/ha.

Kvalitatívna dávka je v podstate navyše okolo 15 kg N č. ž. v podobe LAV. Aplikujeme ju v rastovej fáze klasenia resp. nalievania zrna, čím ovplyvňujeme HTZ a kvalitu zrna. Jej účinnosť je podmienená zrážkami. V suchých podmienkach nemá účinok. Toto prihnojenie môžeme označiť i ako druhé produkčné hnojenie. Prihnojujeme až na začiatku klasenia tj. vo fáze BBCH 51 dávkou okolo 20 – 30 kg N/ha. Pre hnojenie v tomto období volíme spravidla pevné formy hnojív.

Chemické ošetrenie zahŕňa okrem prihnojovania dusíkom počas vegetácie aj aplikáciu morforegulátorov rastu a pesticídov: insekticídov proti škodcom, fungicídov proti chorobám a herbicídov proti burinám.

Pšenicu zberáme na konci žltej zrelosti a na začiatku plnej zrelosti, pri nižšej vlhkosti zrna (12-16%). Zberová zrelosť je charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Termín zberu závisí od ekologických podmienok, stavu porastu a je podmienený zberovou stabilitou. Zber je kombajnový. Medzi základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie. Spôsob ošetrenia závisí od vlhkosti zrna. Pri vlhkosti zrna pod 15 % a obsahu prímesí pod 3 % nie je potrebné žiadne ošetrenie, pri vlhkosti zrna nad 15-18% zrno predsúšame.

Pri pšenici tvrdej je požiadavka na skorý zber, na začiatku žltej zrelosti z dôvodu dobrej kvality, nakoľko citlivo reaguje na nepriaznivé počasie, po dažďových prehánkach znižuje sklovitosť, sfarbenie endospermu je sivé a dochádza k farebným zmenám na zrne (zrno nadobúda čierne sfarbenie). Pozberová úprava (čistenie, sušenie, triedenie a skladovanie) je podobná ako pri pšenici letnej.

Realizácia správnej agrotechniky pšenice závisí od mnohých faktorov. Okrem lokality rozhoduje o celkovej výške a kvalite produkcie predplodina, obrábanie pôdy, termín sejby, typ odrody či zvolený úžitkový smer pestovania. Všetky tieto vklady ovplyvňujú celkové náklady na zakladanie a celú technológiu pestovania. Optimálny stav je ak sú snahy pestovateľa v súlade s podmienkami stanovišťa a pestovateľskými podmienkami konkrétneho ročníka.