Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Obilniny

Ozimné obilniny

26-10-2018
Ing. Ivana Bezáková PhD., Ing. Roman Hašana, PhD. | [email protected]
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby

Pestovanie ozimných obilnín, predovšetkým pšenice ozimnej, má nezastupiteľné miesto v osevnom postupe každého pestovateľa z množstva dôvodov. Jedným z nich je vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s ich jarnými náprotivkami, vďaka jesennej vlahe a dlhšej vegetačnej dobe. Tá so sebou prináša aj ďalšie benefity v podobe pokryvu pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k zamedzeniu pôdnej degradácie. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich výnosnosť a konkurencieschopnosť na trhu s komoditami. Pšenica ozimná, napriek pernamentne klesajúcim výkupným cenám, ostáva pre pestovateľov naďalej príťažlivou plodinou.

Výber odrôd

Pestovanie kŕmnych ozimných obilnín (jačmeň, tritikale) sa z dôvodu poklesu stavu hospodárskych zvierat nachádza v komplikovanej situácií. Rovnako tak raž ozimná, ktorá sa stala atraktívnou najmä na účely bioplynových staníc, vďaka svojej vysokej nadzemnej biomase. Obľúbená je tiež pre pestovateľov vo vyšších polohách Slovenska, kde vhodne zvolená odroda dokáže dosiahnuť vysoké úrody s dobrou potravinárskou kvalitou (vysoká objemová hmotnosť a stabilné číslo poklesu, stredný obsah mokrého lepku) a vďaka odrodám nižšieho vzrastu je tiež odolná proti poliehaniu a prerastaniu. Nezanedbateľná je aj jej predplodinová hodnota, vďaka schopnosti potláčať buriny a jej odolnosti voči chorobám a škodcom. V podnikoch orientovaných najmä a obilninárske osevné postupy je tiež veľkým prínosom, pretože slúži ako sanitárny prerušovač.

Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu s osivamiveľmi pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre, pričom už dávno neplatí, že sa musí nevyhnutne jednať o elitnú kvalitu, postačuje aj kvalita A, nakoľko dnešné odrody dokážu konkurovať aj najvýkonnejším odrodám.  Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu, a pokiaľ treba, zohľadniť výber odrody aj podľa plánovaného osevného postupu (vhodnosť do rotácie s obilninami a kukuricou).

Jačmeň siaty ozimný, buď vo forme dvoj či šesťradovej, sa vyznačuje dobrou odolnosťou voči poliehaniu a zimuvzdornosťou. Súčasné odrody poskytujú pestovateľom vysoký úrodový potenciál,udržateľnosť dobrého zdravotného stavu a vyššiu flexibilitu pestovania. Vyšľachtené hybridy sa vyznačujú výkonnejším koreňovým systémom s bohatým zastúpením aktívnych vlásočníc. Skoro na jar tak dochádza k intenzívnemu rozvoju koreňového systému. Nadzemná časť tak rýchlejšie rastie, nasadzuje nové listy a steblá.

Založenie porastu

Pri pestovaní jačmeňa ozimného, rovnako ako pri ostatných ozimných obilninách, jedným z rozhodujúcich faktorov tvorby úrody je termín sejby. Dátum sejby treba zohľadniť podľa pestovateľskej oblasti, pričom sa musí dbať na správne založenie porastu. To povzbudzuje včasný a rýchly rozvoj rozsiahleho sekundárneho koreňového systému. Dostupná vlhkosť je prvoradým faktorom a osivo musí byť umiestnené do takej hĺbky, kde bude zabezpečený dostatok vlahy pre rýchly štart. Pokiaľ v hĺbke 2,5 cm nie je k dispozícii vlaha, treba hĺbku sejby upraviť. Na podporu zakorenenia a rýchlejšieho vzchádzania je možné využiť niektorú z dostupných prídavných (podporných) látok na báze biologicky aktívnych látok k zaužívanému fungicídnemu moreniu, nakoľko úspešný štart je základom pre dosiahnutie stabilných úrod. Termín výsevu sa odporúča v rozpätí od 15.septembra – 20. októbra, výsevok závisí od výrobnej oblasti a typu pôdy (platí, že v severnejších oblastiach, na ľahších pôdach prípadne pri neskoršej sejbe sa výsevok zvyšuje).

Správne načasovanie agrotechnických operácií je veľmi dôležité z hľadiska dosiahnutia optimálnych výsledkov. Plánovanie začína už pri sejbe predplodiny, nakoľko sa musí zvoliť vhodný termín sejby a následne aj jej zberu. Z tohto dôvodu sa za najlepšiu predplodinu považuje repka olejná. Navyše, vďaka dôkladnej ochrane proti burinám a včasnému zberu, je možné úspešne založiť porast ozimín, ktorý spolu s vhodne zvolenou agrotechnikou, ochranou a hnojením dokáže úspešne čeliť vyzimovaniu a poskytnúť tak vysoké úrody.

Ošetrenie

Odporúčané sú 2 až 3 herbicídne zásahy v závislosti od zaburinenia a predplodiny. Odporúča sa preemergentná aplikácia glyfosátového prípravku na široké spektrum burín, ktoré slúži pre úspešne založenie porastu ozimín. Postemergentné jesenné ošetrenie na trávy, metličky a dvojklíčnolistové buriny, prípadne neskoršie ošetrenie porastu graminicídom (do objavenia sa jazýčka posledného listu).

Moderné odrody ozimných obilnín sa vyznačujú vysokou kompenzačnou schopnosťou (odnožovaciou) a tiež odolnosťou proti poliehaniu, preto stačí používať stredné dávky rastového morforegulátora, vždy je však treba prihliadať na podmienky stanovišťa.

Pri ošetrovaní fungicídmi musíme zohľadniť infekčný tlak chorôb a odolnosť odrody proti týmto chorobám. Všeobecne sa odporúčajú dve ošetrenia vo fáze odnožovania na steblové a listové choroby a druhé vo fáze klasenia na choroby klasu. Vhodné je aj morenie fungicídnym moridlom, čím je eliminované šírenie mykotoxínov (pôvodcov hubových ochorení – septoriózy, fuzáriá, plesne, sneti), ktoré kontaminujú zrná resp. klasy obilnín.

Insekticídne ošetrenie prebieha od začiatku odnožovania až po kvitnutie obilnín, najčastejšie sa sústreďuje na likvidáciu byľomora, kohútika a vošiek. Spravidla na ochranu stačia dveaplikácie vhodným insekticídom.

Technológia pestovania

Tabuľka 1 znázorňuje výsledky niekoľkoročného experimentu založeného na pokusnej báze NPPC- VÚRV v Borovciach, kde boli pri pšenici ozimnej sledované 4 spôsoby obrábania pôdy(konvenčný, minimalizačný, nastielací a bezorbový). Na základe uvedených výsledkov možno konštatovať, že v suchých rokoch je pre pestovateľa jednoznačne najlepším variantom voliť bezorbovú technológiu, nakoľko šetrí pôdnu vlahu, ktorá je tak prístupná pre rastliny aj v období najväčšieho sucha

Tabuľka 1: Výsledky poľného experimentu v Borovciach

Tabuľka 1: Výsledky poľného experimentu v Borovciach

Pri bezorbovej technológii je nevyhnutné zohľadniť typ pôdy, odrodu a neposlednom rade osevný postup a s ním spojený stav zaburinenia. Na silno zaburinených pozemkoch sa táto technológia neodporúča.

Pestovanie ozimných obilnín na Slovensku

Pestovateľské plochy ozimných obilnín sa na Slovensku pohybujú približne na úrovni okolo 460 tisíc hektárov. Najväčšie zastúpenie má pšenica ozimná, ktorá sa minulý rok pestovala na výmere o niečo vyššej ako 390 tisíc hektárov (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Výmera ozimných obilnín (Slovenská republika, roky 2006-2016) v tis ha-1

Tabuľka 2: Výmera ozimných obilnín (Slovenská republika, roky 2006-2016)

Úrody ozimných pšeníc každoročne stúpajú, avšak aj napriek tomuto optimistickému trendu, stále nedosahujeme uspokojivé výsledky (tabuľka 3). V produkcii obilnín zaostávame za našimi západnými susedmi. Výnosnosť znižuje fakt, že máme jedny z najvyšších nákladov na pestovanie obilnín z krajín Vyšegradskej štvorky. Dôvodom je predovšetkým nízka intenzita hnojenia poľnohospodárskych plôch, a tým ich nižšia produkčná schopnosť. 

Tabuľka 3: Úrody ozimných obilnín (Slovenská republika, roky 2006-2016) v tis ha-1

Tabuľka 3: Úrody ozimných obilnín (Slovenská republika, roky 2006-2016)

Vplyv počasia

V posledných rokoch sa pestovateľ na Slovensku, ale aj vo svete, stretáva s vážnym problémom – suchom. Priemer zrážok na Slovensku za posledných 5 rokov poukazuje na to, že roky 2011, 2012 a 2015 boli extrémne suchými (tabuľka 4). problémom nie je samotný nízky úhrn zrážok, ale jeho prerozdelenie v priebehu vegetácie, najmä v posledných mesiacoch, kedy dochádza k nalievaniu zrna a formovaniu jeho výslednej kvality a kvantity. Moderní pestovatelia musia na tento trend reagovať prostredníctvom dostupných prostriedkov (pomocné výživové preparáty, zavlažovanie, agrotechnika, pestovanie odolných, suchovzdorných odrôd).

Tabuľka 4: Zrážkové pomery v Slovenskej republike za roky 2006 – 2016 (mm)

Tabuľka 4: Zrážkové pomery v Slovenskej republike za roky 2006 – 2016 (mm)

Napriek mnohým problém má slovenské obilninárstvo obrovské možnosti rozvoja. Najperspektívnejšou plodinou sa z dlhodobého hľadiska zdá sladovnícky jačmeň a potravinárska pšenica. Čo sa týka cenového výhľadu, FAO predpokladá, že ceny budú rásť. Súčasná situácia o tom ale veľmi nenasvedčuje, nakoľko problémom nie je vyrobiť, ale predať. Až okolo 30 % obilnín sa musí preskladňovať, nakoľko svetové trhy sú nasýtené zásobami obilia z produkčne dôležitých oblastí sveta, napríklad z Austrálie.