V podmienkach Slovenska je pšenica letná forma ozimná na prvom mieste v štruktúre obilnín a plodín na ornej pôde. V súčasnosti sú burinové spoločenstvá našich polí druhovo pomerne obmedzené. Terajšia úroveň zaburinenia je tvorená všeobecne rozšírenými taxónmi. Na ústupe sú buriny, ktorým moderná úroveň agrotechniky obmedzuje ich prirodzenú existenciu. Zvyšuje sa podiel druhov s vysokou škodlivosťou, s vysokou úrovňou nákladovosti pri ich regulácii a druhov obťažne ničiteľných. V súčasnosti k hospodársky najvýznamnejším druhom burín pšenice ozimnej na našich poliach patria agresívne druhy jednoročných burín, ktoré majú s ozimnými obilninami zosúladený životný cyklus. Jedná sa predovšetkým o lipkavec obyčajný, parumanček prímorský, psiarku lúčnu, metličku obyčajnú a taktiež niektoré trváce druhy burín, ako pichliač roľný a pýr plazivý. Burinové spoločenstvá však podliehajú neustálym zmenám v závislosti na zmenách prostredia, v ktorom sa nachádzajú.Reagujú citlivo nielen na úroveň ochrany proti nim, ale aj na skladbu plodín v osevnom postupe, charakter pestovateľskej technológie jednotlivých plodín a ďalšie faktory.Mierne zimy umožňujú dobre prezimovať menej odolným ozimným druhom a dokonca niektorým jarným burinám vzídeným na jeseň, čím je im daný značný náskok vo vegetácii. Úzke spektrum pestovaných plodín vedie k dominancii niektorých druhov. Voľbou osevného postupu možno tlmiť, ale aj premnožiť jednotlivé druhy, prípadne biologické skupiny burín. Preto pestrý osevný postup je základom trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

Dlhodobé pokusy sú hlavnými indikátormi udržateľného rozvoja a slúžia ako varujúci systém pri problémoch vedúcich k trvalému zníženiu produktivity plodín.

Cieľom našej práce bolo zistiť, ako podiel obilnín v osevných postupoch (40 %, 60 % a 80 %) až po monokultúrne pestovanie pšenice letnej formy ozimnej (ďalej len pšenice letnej) ovplyvňuje  úrodu zrna a jej aktuálnu zaburinenosť. Výskum bol realizovaný v rokoch 2015 a 2016 na dlhodobom poľnom pokuse založenom v roku 1974 na Výskumnom pracovisku v Borovciach, ktoré patrí Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Dlhodobý poľný pokus sa nachádza na černozemi hnedozemnej na vápenatej spraši. Plodiny zaradené do osevných postupov so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín sú uvedené v tabuľke 1.

Tab. 1:  Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % zastúpením obilnín v štruktúre osevu

V osevných postupoch boli použité dve úrovne hnojenia: H₁ a H₂. Pri úrovni H₁ bolo použité minerálne hnojenie - dávky živín boli vypočítané podľa bilančnej metódy (Bizík a kol., 1998)a zároveň bolo na tomto variante zaorávané organického hnojivo Veget® v dávke 5 t.ha^-1. Pri úrovni H₂ bolo aplikované len minerálne hnojenie, dávky živín boli vypočítané ako pri úrovni H₁. V druhej časti pokusu bola pšenica ozimná pestovaná v monokultúre a v krátkych sledoch  (Tab. 2).

Tab. 2: Poveternostné podmienky v rokoch 2015 a 2016 na stanovišti Borovce

V monokultúre pšenice ozimnej (sled 1) boli použité 3 varianty hnojenia: K – minerálne hnojenie vypočítané bilančnou metódou; SL - minerálne hnojenie a zaorávanie slamy obilnín; SL + VG – minerálne hnojenie spolu so zaorávaním slamy a organického hnojiva Veget v dávke 5 t.ha^-1. V slede 2 sa striedala pšenica ozimná a jačmeň jarný a boli použité 2 varianty hnojenia: K – minerálne hnojenie vypočítané bilančnou metódou; SL + VG – minerálne hnojenie spolu so zaorávaním slamy a Vegetu v dávke 5 t.ha^-1. V slede 3 monokultúrne pestovanie pšenice ozimnej bolo prerušené každý druhý rok prerušovacou plodinou kukuricou na siláž a v sled 4 ovsom siatym. Bola použitá odroda pšenice ozimnej Bertold.

Zrážky v rokoch 2015 a 2016 boli rozložené veľmi nerovnomerne (Tab. 2). V roku 2015 v mesiaci marec zrážky prevýšili dlhodobý priemer 21 mm. V mesiaci apríl sme zaznamenali zrážkový deficit 21 mm a v júni až 59 mm. V roku 2016 bol zrážkový deficit v marci 16 mm a v júni 57 mm. V mesiaci máj prevýšila mesačná suma zrážok dlhodobý priemer o 30 mm.

Najnižšia aktuálna zaburinenosť v rokoch 2015 a 2016 bola v osevnom postupe s 60 % podielom obilnín (26 ks.m^-2). Aktuálna zaburinenosť na jar sa v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sa zvýšila o 30 % v porovnaní s osevným postupom so 40 % podielom obilnín (Obr. 1).

V lete bola aktuálna zaburinenosť pšenice ozimnej po hrachu siatom v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 2,5 krát vyššia a po jačmeni ozimnom 3 krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej bola aktuálna zaburinenosť na jar 83 ks.m^-2 (Obr. 2).

Pri striedaní pšenice ozimnej s jačmeňom jarným (sled 2) sa znížila aktuálna zaburinenosť o 43,4 % v porovnaní s monokultúrou pšenice ozimnej. Pri použití prerušovacej plodiny kukurice na siláž (sled 3) sa znížila aktuálna zaburinenosť o 38,6 %. Najvýraznejšie zníženie aktuálnej zaburinenosti sme dosiahli pri použití prerušovacej plodiny ovsa siateho (sled 4), pokles aktuálnej zaburinenosti predstavoval 71,1 % v porovnaní s monokultúrou pšenice ozimnej. Ako možno pozorovať z obrázkov 1 a 2 pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej bola aktuálna zaburinenosť takmer dvojnásobná v porovnaní s osevným postupom s 80 % podielom obilnín.  V lete v monokultúre pšenice ozimnej bola aktuálna zaburinenosť 8 ks.m^-2. Pri striedaní pšenice ozimnej s jačmeňom jarným a pri použití prerušovacej plodiny kukurice na siláž klesla aktuálna zaburinenosť na 3 ks.m^-2. V lete bola najnižšia aktuálna zaburinenosť pšenice ozimnej v slede s prerušovacou plodinou ovsom siaty (2 ks.m^-2). V osevných postupoch sa na jar vyskytovali burinové druhy z piatich biologických skupín: jednoročné efemérne (57,3 %), jednoročné ozimné (34,1 %), jednoročné jarné skoré (0,85 %), jednoročné jarné neskoré (2,3 %) a trváce hlbšie zakoreňujúce (5,35 %). Pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej sme na jar zaznamenali burinové druhy zo skupiny jednoročných efemérnych (26,2%), zo skupiny jednoročných ozimných (33,2 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (9,1 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (31,2 %) a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (0,3 %). Na jar boli prevládajúcimi burinami v osevných postupoch Veronica hederifolia (veronika brečtanolistá), Lamium aplexicaule (hluchavka objímavá) a Viola arvensis (fialka roľná).  Pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej boli prevládajúcimi druhmi na jar  Veronica hederifolia (veronika brečtanolistá), Echinochloa crus-gali (ježatka kuria), Viola arvensis (fialka roľná) a Lamium aplexicaule (hluchavka objímavá). V lete sa v osevných postupoch nachádzali burinové druhy zo skupiny jednoročných ozimných (42,0 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (50,1 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (3,1 %)a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (4,9 %). V monokultúre a v krátkych sledoch sa vyskytovali burinové druhy zo skupiny jednoročných ozimných (20,4 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (56,6 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (16,9 %) a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (6,1 %). Prevládajúcimi druhmi v osevných postupoch v lete boli Echinochloa crus-galli (ježatka kuria) a Viola arvensis (fialka roľná).  Pri monokultúrnom pestovaní prevládali burinové druhy Echinochloa crus-galli (ježatka kuria), Viola arvensis (fialka roľná)a Anagalis arvensis (drchnička roľná).

Najvyššia úroda zrna pšenice ozimnej bola v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín (6,84 t.ha^-1). Pri 60 % zastúpení obilnín sme zaznamenali úrodu zrna 6,74 t.ha^-1, pri 80 % po hrachu siatom 6,47 t.ha^-1 a pri 80 % po jačmeni ozimnom 6,11 t.ha^-1 (Tab. 3).

Tab. 3: Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej [t.ha^-1] v osevných postupoch

Pri hnojení minerálnymi hnojivami a zaorávaním hnojiva Veget bola úroda štatisticky preukazne vyššia v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín. Rozdiel v priemernej úrode zrna v osevných postupoch (6,54 t.ha^-1) a pri monokultúre a krátkych sledoch (5,44 t.ha^-1) predstavoval 1,10 t.ha^-1 (20,2 %). Ak však porovnáme úrodu medzi 60 % podielom obilnín na variante s minerálnym hnojením a aplikáciou organického hnojiva (7,34 t.ha^-1) s monokultúrou pšenice hnojenou len minerálnymi hnojivami (4,19 t.ha^-1), vidíme rozdiel v úrode zrna až 3,15 t.ha^-1 (75 %). Najvyššia úroda z krátkych sledov bola v slede 2 (Tab. 4).

Tab. 4: Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej [t.ha^-1] pri monokultúrnom pestovaní

Záver: Zvyšovanie podielu obilnín v osevných postupoch malo za následok znižovanie úrody a zároveň zvyšovanie aktuálnej zaburinenosti pšenice ozimnej. Aktuálna zaburinenosť pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej bola 2,5 krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Úroda zrna pšenice ozimnej v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín na variante s minerálno-organickým hnojením bola až o 75 % vyššia ako pri monokultúrnom pestovaní. Uvedené výsledky potvrdili dôležitosť striedania plodín nielen z hľadiska zvyšovania úrod, ale aj z pohľadu regulácie zaburinenosti.

Poďakovanie: Práca bola riešená v rámci rezortného projektu výskumu a vývoja „Zdokonalenie pestovateľských systémov pre trvalú udržateľnosť a kvalitu primárnej rastlinnej produkcie zohľadňujúcich zmeny klímy, ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka“.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti