Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Liečivé rastliny

Netradičná plodina perila krovitá Perilla frutescens (L.) Britton

05-04-2022
Ing. Iveta Čičová, PhD.1; Ing. Vladimír Sitkey, PhD.2 | [email protected]
1 NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany; 2 Axxence Slovakia s.r.o.

Perila krovitá - Perilla frutescens (L.) Britton je jednoročná bylina, liečivá, aromatická, okrasná rastlina a funkčná potravina, ktorá patrí do čeľade Lamiaceae. Pôvod perily siaha do východoázijských krajín (Čína, Japonsko, Kórea, Taiwan, Vietnam a India), kde sa používa ako cenný zdroj kulinárskeho a tradičného medicínskeho využitia.

Obr. 1

Perila sa tradične predpisuje na liečbu ochorení súvisiacich s depresiou, úzkosťou, astmou, vracaním, kašľom, nádchou, chrípkou, nádormi, alergiami, intoxikáciou, horúčkou, bolesťou hlavy, upchatým nosom, zápchou, bolesťou brucha a poruchami trávenia, ďalej pôsobí ako analgetikum a sedatívum.

Podľa literárnych zdrojov bolo v rôznych orgánoch perily identifikovaných 271 prírodných molekúl vrátane fenolových kyselín, flavonoidov, éterických olejov, triterpénov, karotenoidy, fytosteroly, mastné kyseliny, tokoferoly. Záujem vedcov pre svoje farmakologické vlastnosti pritiahli kyselina rozmarínová, perilaldehyd, luteolín, apigenín, kyselina tormentová, hyptedienová, oleanolová. V rámci výskumu sa zistilo, že perila vykazovala rôzne biologické aktivity, ako napríklad antioxidačné, antimikrobiálne, antialergické, antidepresívne, protizápalové, protirakovinové a neuroprotektívne účinky.

Botanická charakteristika perily: Perilla frutescens je jednoročná bylina, ktorá patrí do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Rastlina vytvára veľa bočných vetiev, u niektorých odrôd dorastá až do výšky 1,5 m. Stonky sú štvorhranné a pokryté krátkymi krycími trichómami. Listy sú vajcovité, protistojné, zelené až fialové so zubatými alebo vrúbkovanými okrajmi. Kvety sú malé, zvonovitého tvaru, bielej až fialovej farby vystupujúce z pazúch listov a u väčšiny druhov z tejto čeľade sa vyskytujú štyri tyčinky so sivohnedým plodom. Semená sú malé a guľovité a hmotnosť 1000 semien je asi 2 - 4 g.

Obr. 2

Z hľadiska taxonomickej klasifikácie a nomenklatúry perily boli publikované rôzne botanické systémy. Podľa databázy International Plant Name Index (IPNI) je známych 29 druhov a variet rodu Perilla. Na základe textúry a veľkosti peľových zŕn, v Číne rozdelili kultúrne taxóny perily do piatich variet: var. frutescens, var. arguta, var. crispa, var. auriculato - dentata a var. acuta. Listy var. frutescens a var. acuta sa zvyčajne používajú ako čerstvá zelenina a na spracovanie kyslých uhoriek, var. crispa sa používa na medicínske účely pre svoje liečivé vlastnosti a semená var. arguta sa používajú na extrakciu silice.

Využitie perily

  1. Olej zo semien
    Semená perily obsahujú 31 až 51 % oleja podobného ľanovému oleju. Perilový olej sa používa vo farbách, tlačiarenských farbách, lakoch a na ochranné vodeodolné nátery. Používa sa aj na varenie. Múka zo semien sa môže používať na kŕmenie prežúvavcov. Olej sa získava lisovaním semien za studena.
  2. Okrasné rastliny
    V roku 1922 Miller zaradil šesť kultivarov perily medzi zaujímavé okrasné rastliny. Okrasné druhy sa ľahko pestujú, vyžadujú veľa slnka alebo polotieň.
  3. Kulinárske využitie
    Listy perily a olej zo semien sa používajú v ázijskej kuchyni. Perila bola dôležitou zeleninou v starovekej Číne, ale jej používanie v modernej dobe tam upadlo. V Japonsku, listy "shiso“ slúžia ako ozdoba šalátov. Listy tiež poskytujú červené (antokyanové) potravinárske farbivo, pri príprave nakladaných sliviek sa používajú špeciálne červenolisté odrody perily. Semená perily sa jedia v Japonsku a v niektorých častiach Indie.
  4. Medicínske využitie
    Ázijskí bylinkári predpisujú perilu na kašeľ a pľúcne ochorenia, prevenciu chrípky, na otravu morskými plodmi, nesprávnu energetickú bilanciu atď. V tradičnej humánnej bylinnej medicíne v Číne a Indii sa stonka rastliny historicky používa ako analgetikum, listy sú užitočné pri astme, prechladnutí, chrípke, vracaní, kašli, zápche a bolestiach brucha, ako aj pri podpore funkcie žalúdka. Podľa čínskych tradícií sa P. frutescens mohla použiť na liečbu mnohých stavov, ako je nádcha, horúčka, zimnica, bolesť hlavy a upchatý nos. Okrem toho sa rastlina tradične predpisuje na liečbu chorôb súvisiacich s depresiou, astmou, úzkosťou, nádormi, kašľom, alergiami, intoxikáciou a niektorými črevnými poruchami. Šťava z čerstvých listov sa používa na liečenie poranení a olej zo semien na masírovanie dojčiat. Medzi ďalšie indikácie na použitie listov patrí podpora cirkulácie krvi, žalúdočné tonikum a detoxikácia. V Európe sa táto rastlina používa v homeopatických prípravkoch. Podáva sa pri dne.
  5. Etnobotanické využitie
    Perila je jedným z najobľúbenejších druhov v komunitách východnej Ázie, používa sa ako prísada, na ochutenie pokrmov, ako korenie, obloha, polievky, zeleninové šaláty, sushi, ako potravinárske farbivo a na obaľovanie. V Kórei sa olej zo semien perily používa na varenie a rôzne priemyselné využitie. Okrem toho sa semená ako korenie používajú aj na prípravu omáčky v Indii. V Číne a Japonsku sa už dlhú dobu používa list perily ako protijed v jedlách z rýb a krabov. V Indii sa celá rastlina používa na liečbu žalúdočných porúch a na dochucovanie kari. Semená sa používajú na konzervovanie mäsa. Olej zo semien sa používa na masáž pri artritíde. V Nepále sa používa pri bolestiach uší, ako aj korenie a pri príprave jedál a ryžových koláčikov. Šťava z listov sa používa na vypudenie črevných parazitov a ošetrovanie rezných rán. Listy sa používajú na varenie ako zelenina. Vo Vietname sa listy používajú ako korenie, v Číne a v Thajsku sa používa pri regulácii teploty organizmu vo forme horúceho nálevu (čaju). V Japonsku sa olej historicky používal na hydroizoláciu dáždnikov alebo ako lampový olej. Perila sa používa ako kulinárska bylina na farbenie a ochutenie nálevov, ako aj na ozdobu surových rýb. V Indočíne, najmä v mestách, sa listy perily používajú ako zelenina, zatiaľ čo v horských oblastiach a na vidieku sa listy nevyužívajú, ale jedia sa semená a tiež sa používajú ako sezamové semienka. Semená perily sa opražia a primiešajú do dusenej lepkavej ryže často s trstinovým cukrom.

Biologická charakteristika perily

Perila je samoopelivá rastlina krátkeho dňa. Klíčenie semien perily trvá 5 až 15 dní. Optimálna teplota klíčenia je 20 °C, môže sa pestovať aj pri mierne nižších teplotách. Počiatočný rast je pomalý. Zber listov v našich podmienkach je asi 3 mesiace po vyklíčení. Rastliny začnú kvitnúť asi 4 mesiace po zasiatí. Semená sú zrelé asi 6 týždňov po odkvitnutí. Rýchlosť klíčenia je rýchla a životaschopnosť semien sa pomerne rýchlo stráca, preto sa v praxi odporúča používať čerstvé semená.

Požiadavky na prostredie

Optimálne podmienky pre rast perily sú priemerné ročné zrážky okolo (500)1000-2000 mm a priemerná ročná teplota od 12°C do 18°C. Teplota potrebná na klíčenie a rast je okolo 20°C, ale znáša aj vyššie teploty. Teploty by nemali klesnúť pod 10°C. Potrebuje dobré slnečné alebo čiastočne slnečné pozemky. Na produkciu kvetov perila vyžaduje podmienky krátkeho dňa. Znáša pH pôdy 5-7,5 a darí sa jej v piesočnatých a hlinitých pôdach bohatých na organickú hmotu.

Perila je rastlina krátkeho dňa a bola obľúbeným experimentálnym predmetom na objasnenie mechanizmu kvitnutia vyšších rastlín. Má kritickú dĺžku dňa asi 14 hodín a minimálny počet krátkych dní na vyvolanie kvitnutia sa pohybuje od 6 do 9. Pre optimálnu indukciu by obdobie tmy malo mať teplotu 22-27°C. Pre bohaté kvitnutie a tým aj bohatú produkciu semien by mala byť perila vystavená krátkym dňom po dobu 3-4 týždňov, počnúc štádiom štvrtého listového páru.

Agrotechnika perily

V osevnom postupe sa zaraďuje po obilninách a jednoklíčnolistých plodinách. Dobrými predplodinami sú aj strukoviny. V príprave pôdy sa kladie dôraz na drobnohrudkovitú štruktúru, vzhľadom na veľkosť semien. Na výživu rastlín sa odporúča základné hnojenie na ha 40 kg N, 30 kg P2O5 a 20 kg K2O.  Osivo perily musí byť čerstvé (rýchlo stráca klíčivosť). Najvhodnejší termín sejby je polovica mája, keď už nehrozia jarné mrazy a teplota pôdy je 10°C. Osivo sa seje do hĺbky 5-10 mm do riadkov širokých 0,25 – 0,40 m. Podľa HTZ je potreba osiva asi 3 kg na hektár. Perila sa komerčne rozmnožuje semenom. Semená strácajú svoju životaschopnosť za menej ako rok pri izbovej teplote, ale životnosť sa môže predĺžiť, ak sa skladujú pri nízkych teplotách a nízkej vlhkosti. Ošetrovanie porastov počas vegetácie je zamerané na plečkovanie rastlín a udržiavanie porastu v nezaburinenom stave. V Japonsku sa perila bežne pestuje pod polyetylénovým krytom alebo v skleníkoch s umelým vykurovaním a s osvetlením a riadeným zavlažovaním. 

Pri pestovaní perily ako zeleniny (na listy) sa semená vysievajú buď priamo na pole, alebo sa spočiatku pestujú v škôlke, kým nevyvinú 5-6 listov, kedy sú pripravené na presádzanie. Pred sejbou sa aplikuje hnojivo a zapracuje sa do pôdy. Na produkciu listov sa semená vysievajú do riadkov vzdialených 40 cm a preriedia sa na 12 cm od seba (200 000 rastlín/ha). Ak sa perila pestuje na vegetačné vrcholy, vysádza sa do riadkov vzdialených od seba 90 – 120 cm s rozostupom medzi radmi v závislosti od odrody a času výsadby. Zber vegetačných vrcholov alebo listov sa v ázijských krajinách realizuje, keď sú rastliny vysoké 30-40 cm, asi 2-3 mesiace po zasiatí alebo presadení. Zber pokračuje tak často, ako je potrebné, zvyčajne až do začiatku kvitnutia. Súkvetia perily sa zbierajú jednoduchým odrezaním stoniek, zvyčajne keď je na kvetnej stonke 5-6 otvorených kvetov. Keď sa perila pestuje na produkciu semien, listy sa často zbierajú ako vedľajší produkt. Zber sa zvyčajne začína na konci septembra a začiatkom októbra v závislosti od využitia plodiny a klimatických podmienok v oblasti.

Obr. 3

Choroby a škodcovia publikovaní v odbornej literatúre: peronospóra, hrdza, bakteriálne vädnutie, Bacillus megaterium, Botrytis cinerea, škodcovia: roztoče, vošky, húsenice, bzdochy a molice jediným škodcom vyskytujúcim sa na porastoch perily, ktorý spôsobuje vážne škody, je roztoč Tetranychus urticae Koch.

Úrody čerstvých listov perily ako zeleniny môžu dosiahnuť 20-30 t/ha alebo 2-3 t/ha sušiny. Destiláciou listov možno získať asi 20 kg/ha silice. Úroda semien v konvenčnom pestovaní v Kórei bola v priemere 770 kg/ha. Vysokoúrodné kultivary však môžu dosiahnuť 1,1-1,2 t/ha. Výťažnosť komerčnej extrakcie oleja zo semien je asi 40 %. Zozbierané listy perily sa zviažu gumičkou do zväzkov po 10 kusov. Stonky kvetenstva sa skrátia na konečnú dĺžku 8 – 10 cm a klíčky sa pred balením a predajom na trhu umyjú. Na extrakciu silice sa listy a kvitnúce vrcholy zavesia do zväzkov v dobre vetranej miestnosti a pred destiláciou sa nechajú sušiť asi 2 týždne.

V rámci riešenia projektu APVV-17-0281 „Biotransformácia ako účinný nástroj rastlinných enzýmov na prípravu prírodných aromatických látok“ sme v rokoch 2020 a 2021 testovali tri variety perily krovitej: Perilla frutescens var.crispa, Perilla frutescens var.purple, Perilla frutescens var. frutescens. Pokusné políčka sme zakladali priamym výsevom maloparcelkovou sejačkou a výsadbu priesad. Priesady sme predpestovali v skleníku, termín sejby - 7.5.2020 a 5.5.2021. Následne sme rastliny presadili na pokusné parcely experimentálnej záhrady NPPC-VÚRV v Piešťanoch. Dátum presádzania 17.6.2020 a 3.6.2021. Ako vidieť z obrázkov a grafu bola priemerná výška rastlín 138 cm a z priamej sejby 179 cm pri Perilla frutescens var. frutescens v roku 2021. Z hľadiska morfologických parametrov sme sledovali dĺžku a šírku listov, úrodu čerstvej a suchej hmoty z jednej rastliny, pomer zosušenia a samozrejme obsahové látky v listoch. Priemerná dĺžka listov v sledovaných rokoch bola 125 mm a šírka listov 106 mm, hmotnosť rastliny vo fáze plného kvitnutia bola priemerne 465 g a pomer zosušenia 1:2,58. Obsahové látky v silici sa ešte analyzujú.  

Graf

Perilu sme vybrali do  výskumného projektu za účelom testovania ako vhodnej suroviny na získanie prírodného nonadienálu z hľadiska kvality produktu a výrobných nákladov. Táto nová rastlina podľa predbežných výsledkov sa ukazuje ako veľmi perspektívna.

Poďakovanie: „Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-17-0281“.