Agrotechnika liečivých rastlín z čeľade Apiaceae
Slovensko svojimi prirodzenými podmienkami, zemepisnou polohou, klimatickými podmienkami, diverzitou rodov a druhov rastlín je predurčené na pestovanie liečivých a koreninových rastlín. V tejto oblasti má naša krajina bohatú tradíciu, disponuje dostatočnými vedomosťami o pestovaní a spracovaní liečivých rastlín. Využitie prírodného bohatstva a rozšírenie zberu a pestovania liečivých rastlín súvisí so stúpajúcou potrebou liečiv pre nové ochorenia s novými účinnými látkami. Z údajov štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že pestovateľské plochy liečivých a koreninových rastlín majú za posledných 20 rokov vzostupný trend, 2150 hektárov (1999) a 5796 hektárov (2020). Ďalšie neevidované pestovateľské plochy sa nachádzajú v súkromných rodinných záhradkách, ale aj u malopestovateľov.
Liečivé a koreninové rastliny môžu slúžiť ako prerušovače osevných postupov, ale i na obohatenie sortimentu pestovaných rastlín resp. zvýšenie diverzity pestovaných plodín. Budúcnosť pestovania liečivých a koreninových rastlín bude závisieť od klimatických, pôdnych a hlavne dotačných podmienok, ďalej od dostupnosti kvalitných odrôd, organizácie výkupu, dopyte po domácich surovinách a požiadaviek spracovateľského priemyslu.
Z hľadiska agrotechniky pestovania liečivých rastlín treba u každého druhu zohľadniť niekoľko faktorov: klimatické a pôdne podmienky, vodnú bilanciu - zrážky, expozíciu, svahovitosť, sklon a nadmorskú výšku pozemku. Ako prvý krok je zabezpečenie kvalitného osivového lôžka. Zvyčajne na jeseň sa urobí na vybranom pozemku hlboké spracovanie pôdy, zapraví sa v závislosti od predplodiny minerálna výživa, alebo organické hnojivo. Na jar sa pôda smykuje a urovná najmenej dva až tri týždne pred plánovanou sejbou alebo výsadbou. Väčšina liečivých rastlín nie je náročná na pôdu, pestujú sa v pôdach od ľahkých piesočnatých až po ťažké hlinité s vysokým podielom ílovitých častíc, pH okolo 6,0-8,0. Termín sejby a organizácia porastu závisí samozrejme od zvolenej pestovanej liečivej rastliny. Semená niektorých rastlín vyžadujú nízke teploty (repík), iné sú teplomilné (bazalka, majorán) a ďalšie potrebujú na klíčenie svetlo (rumanček, archangelika). Hĺbka sejby závisí od veľkosti vysievaných semien, väčšinou je to 5-30 mm. Vzdialenosť riadkov je od 0,2-0,7 m. Liečivé rastliny nie sú náročné na živiny, väčšinou sa pestujú v ekologickom poľnohospodárstve. Výživa a hnojenie pestovaných rastlín závisí od účelu pestovania rastliny, rozdielne nároky majú rastliny pestované na korene, listy a vňať, prípadne kvety a semená. Počas vegetačnej doby je veľmi dôležité udržiavať porasty v nezaburinenom stave, pravidelne plečkovať, prípadne okopávať pri maloplošnom pestovaní. Využitie pesticídov na ošetrovanie porastov je veľmi obmedzené, nakoľko do liečivých rastlín je registrovaných veľmi málo prípravkov, väčšinou sa používajú prípravky vhodné do ekologického poľnohospodárstva.
Mrkvovité (Apiaceae) rastliny sú dobrou a osvedčenou skupinou v rámci produkcie špeciálnych plodín. Do tejto čeľade je zaradených 270 rodov, väčšinou jednoročných, dvojročných a trvalých bylín. V rámci čeľade sú zastúpené liečivé rastliny, koreniny, zeleniny, okrasné rastliny, medonosné rastliny, suroviny pre farmaceutický priemysel a samozrejme divé druhy.
Archangelika lekárska Angelica archangelica L. syn. Archangelica officinalis L (MOENCH)HOFFM.je dvojročná až viacročná rastlina, využívaná ako koreňová droga. Je teplomilná rastlina, môže sa pestovať na svahovitých pozemkoch a vrchovinách, do nadmorskej výšky 650 metrov. Vyžaduje hlboké, stredne ťažké až ľahké pôdy s dostatočnou zásobou humusu. Vhodnou predplodinou sú okopaniny alebo obilniny. Dávky hnojív sa počítajú na základe zásoby prístupných živín, normatív čistých živín na 100 m2 je 3-5 kg N, 5-7 kg P, 7-12 kg K. Porast sa zakladá dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je jesenným výsevom, od 15.9. do 15.10. Osivo sa vysieva do brázdičiek hlbokých 20 mm, medziriadková vzdialenosť je 0,45-0,6m. Potreba osiva na 100 m2 je cca 200 g. Druhý spôsob založenia porastu je výsadba priesad do sponu 0,45-0,6 x0,6 m, tento spôsob sa robí pri maloplošnom pestovaní. Množstvo priesad na 100 m2 je 350 až 400 ks. Povolená odroda ´Krajová´ bola registrovaná v roku 1952, ako dvojročná rastlina, vysoká okolo 150 cm. Jej koreň je stredne veľký až veľký, málo členitý, na reze belavo žltý. Darí sa jej i v horských polohách. Odroda Jizerka, registrovaná 1952-2007, je vysoká cca 150 cm , stonka má fialový nádych, kvitne v júni a v auguste. Zberá sa hlavne koreň, niekedy aj plody a listy. Vyžaduje pravidelné mechanické ošetrovanie porastu (plečkovanie, okopávanie). Archangelika lekárska nie je náchylná na choroby. Zo škodcov jej môžu škodiť vošky (Aphididae), roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) alebo bzdôška poľná(Orthops campestris). Zber koreňov sa robí v druhom roku vegetácie na jeseň, alebo v treťom roku na jar, kedy je obsah silice v koreňoch najvyšší. Veľmi drevnaté korene sú menej vhodné na využitie a spracovanie. Vyorané korene sa očistia od pôdy a premyjú sa studenou vodou. Sušia sa pri teplote 35°C, pomer zosušenia je 4:1. Úroda suchej drogy je 200 až 300 kg zo 100 m2.
Ligurček lekársky Levisticum officinale Koch. Je vytrvalá, nenáročná rastlina, ktorá vyžaduje hlboké, stredne ťažké , hlinité pôdy, pH 5,0-7,0, s dostatočnou zásobou vápnika a humusu. Môže sa pestovať od nižších polôh až do podhorských oblastí.
| Obr. 1: Ligurček lekársky odroda 'Magnus' |
Ligurček je koreňová droga, vňať sa používa ako korenina (maggi). Do osevného postupu ho zaraďujeme po okopaninách. Na jeseň sa pôda pripraví hlbokou orbou, na jar sa prihnojí priemyselnými alebo organickými hnojivami. Po zbere vňate vyžaduje regeneračnú dávku dusíka. Normatívna dávka čistých živín na 100 m2 je 1,0 - 1,5 kg N, 1,5 – 2,0 kg P, 2 kg K. Zakladanie porastu:1.spôsob - priamy výsev do hĺbky 30 mm, vzdialenosť medzi riadkami 0,45 – 0,60 m, termín výsevu 15.9.-15.10., alebo veľmi skoro na jar (marec). Výsevok je 10-15 kg na hektár. Pestovaná odroda sa volá ´Magnus´, 1941, dosahuje výšku až 180 cm. Má silný, dužinatý koreň. Listy sú stredne veľké, kvety žlté, plody sú stredne veľké, oválne, dvojnažky. Ďalšou odrodou je ´Krajový´, registrovaný v roku 1941, vysoký cca 180 cm, so stredne veľkými, oválnymi a rebrovanými plodmi, koreň je stredne silný, dlhý, značne členitý. Po vzídení sa porast jednotí na vzdialenosť 0,3 m. Druhý spôsob pestovania je výsadba priesad do sponu 0,45-0,60x 0,30 m, tento spôsob je vhodný pre maloplošné pestovanie. Je veľmi dôležité udržovať porast nezaburinený, pravidelným plečkovaním resp. okopávaním v prípade maloplošného pestovania. V druhom roku pestovania sa na jar aplikujú dusíkaté hnojivá. Z hľadiska biotických faktorov, treba spomenúť pôvodcu škvrnitosti listov huby Septoria levistici a Ramularia levistici, ktoré ovplyvňujú kvalitu vňate.
| Obr. 2: Škvrnitosti listov ligurčeka lekárskeho |
Hlavní škodcovia na porastoch ligurčeku sú bzdochy, vošky a cikádočka poľná (Eupterix atropunctata). Zber vňate sa môže robiť už v prvom roku po výsadbe, v druhom roku sa môžu listy zberať dvakrát (jún a september). Úroda čerstvých listov je 2-3 tony na hektár, pomer zosušenia je 4:1. Korene sa zberajú v treťom roku pestovania. Najprv sa zreže vňať a potom sa vyorávajú korene. Korene po vyoraní sa premyjú studenou vodou a sušia sa pri teplote 35-40°C, pomer zosušenia je 3:1.
Bedrovník aníz Pimpinella anisum L. je jednoročná, medonosná, aromatická rastlina, pestovaná pre dvojnažky. Aníz je náročný na teplo, potrebuje ľahšie vápenaté pôdy a primerané množstvo zrážok, na konci vegetácie suché počasie. Pestuje sa po okopaninách alebo strukovinách. Na jeseň sa urobí hlboká orba, na jar sa pôda smykuje a povalcuje. Spotreba minerálnych hnojív N, P2O5, K2O v čistých živinách je v pomere 30:28:115. Vysieva sa v apríli až máji, keď je teplota pôdy 8-10°C, je citlivý na jarné mrazy. Organizácia porastu: hĺbka sejby je 10 mm, vzdialenosť riadkov 0,3 m. Najpoužívanejšia odroda je ´Hrubčický´, bola povolená v roku 1946. Rastlina je 60-70 cm vysoká, vzpriameného rastu, vhodná pre teplejšie polohy. V chladných oblastiach narastie podstatne nižšie (20-30 cm). Je odolná voči suchu i poliehaniu. Po sejbe sa pôda valcuje. Keďže je to medonosná rastlina, môže sa na zvýšenie úrody použiť aj včelstvo. Z hľadiska chorôb a škodcov je náchylná na škodcu ploskáč rascový Depressaria daucella, ktorý požiera kvety, z chorôb je to Cercospora malkoffii, ktorá spôsobuje odumieranie listov, stoniek a okolíkov, je prenosná osivom. Ďalšia choroba Phomopsis pimpinellae spôsobuje zasychanie kvetov, korene, koreňové krčky napadá Rhizoctonia solani. Zber anízu sa robí v auguste najneskôr v septembri, zberajú sa šedozelené plody. Hneď po zbere sa plody dosúšajú teplotami do 40°C a čistia. Úroda nažiek je okolo 0,5 – 1,2 tony z hektára.
Fenikel obyčajný Foeniculum vulgare MILL. je dvojročná až vytrvalá rastlina, náročná na teplo, ktorá sa môže pestovať na jednom pozemku dva až tri roky. Nie je náročný na pôdy, rastie na ťažkých i piesčitých pôdach, nemá rád zasolené pôdy, pH 6,8-8,0 s dostatkom humusu a vápniku. Vhodnými predplodinami sú okopaniny i obilniny. Vysieva sa v marci-apríli do riadkov 0,45-0,60 m do hĺbky 20-30 mm. Dĺžka vegetačnej doby je 130-180 dní. Vyžaduje hnojenie hlavne dusíkom na jar pri predsejbovej príprave pôdy 40-60 kg N.ha-1. Potreba osiva je 60-130 g na 100 m2. Povolená odroda je ´Moravský´ povolený v roku 1946.
| Obr. 3: Fenikel obyčajný odroda 'Moravský' |
Rastlina je stredne vysoká (do 160 cm), okolíky stredne veľké (až 10 cm), okrúhle; kvietky špinavo biele, plody malé až stredne veľké, olivovo zelené, na povrchu rebrovité. Fenikel je náchylnejší na choroby (Phoma, Sclerotinia, Rhizoctonia, Fusarium), škodcovia rastlín sú veľmi zriedkaví, najčastejšie vošky. Zber plodov sa robí vo fáze, keď semená v okolíku sú šedozelené, plné a majú nahnedlú farbu. Semená sa po zbere dosúšajú pri teplote 35°C na vlhkosť okolo 10%.
| Obr. 4: Fenikel obyčajný - nalievanie nažiek |
Koriander siaty Coriandrum sativum L. je jednoročná rastlina, pestovaná na plody, ktoré sú guľovité nerozpadavé dvojnažky, dozrievajúce v auguste až v septembri. Koriander je náročný na svetlo a nenáročný na pôdne podmienky. Pôdy môžu byť aj chudobnejšie , humózne stredne ťažké alebo aj ľahšie, hlinito piesočné, pH 6,8-8 s dostatkom vápniku. Pestuje sa z priameho výsevu, dĺžka vegetačnej doby je 80-120 dní. Vhodné predplodiny sú okopaniny a obilniny. Minerálne hnojivá sa aplikujú na jeseň pred orbou. Doporučené dávky hnojív sú N 40 kg.ha-1 , P 26-35 kg.ha-1 , K 33-42 kg.ha-1. Sejba sa robí do riadkov 0,25-0,30 m do hĺbky 10-30 mm. Výsevok je 20-30 kg na hektár. Povolená odroda ´Hrubčický´, povolený v roku 1946. Rastlina je vysoká (100 cm), okolíky stredne veľké (4-5,5 cm), okrúhle, plody malé, až stredne veľké, vlnovite rebrovité, svetle žltohnedé. Z chorôb, ktoré ohrozujú porasty koriandru treba vymenovať bakteriálnu spálu Pseudomonas syringae, saprofytické huby Alternaria, Cladosporium, Fusarium, odumieranie mladých rastlín spôsobené hubou Colletotrichum gloeosporoides, zo škodcov sú to vošky. Zberá sa, keď je porast hnedožltý a 30-40% plodov zrelých. Plody sa sušia pri teplote do 40°C. Úroda sa pohybuje od 1,2-2,4 t nažiek z hektára.
| Obr. 5: Koriander siaty odroda 'Hrubčický' |
Rasca lúčna Carum carvi L. je jednoročná, fakultatívne dvojročná rastlina, nenáročná na pestovateľské podmienky. Dobrou predplodinou pre rascu sú okopaniny, strukoviny aj olejniny. Rascu možno siať na jeseň – august, alebo na jar (marec - máj). Dôležitá je orba a príprava pôdy pre sejbu drobného osiva. Seje sa plytko do hĺbky 10-30mm, do riadkov 125 mm , výsevok je 8 – 10 kg na hektár, alebo do riadkov 0,3-0,45 m s výsevkom 4 – 7 kg na hektár.
| Obr. 6: Rasca lúčna |
Registrované odrody:
- Český, registrovaný 1952-1976
- Český krajový, registrovaný 1941-1952
- Ekonom, registrovaný 1964-1983
- Kepron, registrovaný 1994-2007
- Moravský krajový, registrovaný 1941-1978
- Prochan, registrovaný 1990 - doteraz
- Rekord, registrovaný 1978 – doteraz
'Prochan', povolený 1990 je dvojročná neopadavá odroda, dvojnažka stredne veľká až veľká, výrazne neopadavá,
'Rekord', povolený v roku 1978, nažky stredne veľké až väčšie, neopadavé, HTS 2,89 g
Metodika pesticídneho ošetrovania rasce je veľmi dobre vypracovaná a odskúšaná v Českej republike. Naši susedia sú najväčšími producentami a aj vývozcami tejto komodity v rámci EU. Je dôležité udržať porast nezaburinený do zberu zrelých nažiek. Zber sa robí v čase, keď je 50% nažiek vyfarbených. Po vymlátení sa rasca dosúša teplým vzduchom do 35°C na vlhkosť pod 13%. Úroda semien sa pohybuje okolo 0,4-1,2 t.ha-1, v dobrých podmienkach to môže byť až 1,7 – 2,5 t.ha-1. Z chorôb a škodcov, ktoré poškodzujú porasty rasce sú to húsenice psoty rascovej Depressaria nervosa, a vlnačka rascová Eriophyes carvi, ktorá spôsobuje deformáciu listov a neplodnosť rasce. Z chorôb je to Cercospora carvi, ktorá sa vlhkých rokoch prejavuje ako hnedé škvrny na listoch, stonkách a okolíkoch a spôsobuje hnilobu a je prenosná osivom. Ďalšie škodlivé huby sú Erysiphe spp., Septoria, Phoma spp., Ascochyta.
| Obr. 7: Voška maková na rastline rasce lúčnej |
Kôpor voňavý Anethum graveolens L. je jednoročná, koreninová rastlina, ktorá sa pestuje najmä v teplejších oblastiach. Kôpor nemá vysoké požiadavky na pôdu, pH 6,3-7,3. Vysieva sa na jar v apríli, plytko do riadkov vzdialených 0,3 m. Vzchádzanie je za 21 dní a potom je treba plečkovať. Potreba osiva je 8-15 kg.ha-1.pri pestovaní na semeno a pri pestovaní na vňať sa vysieva 20-50 kg.ha-1. Pestuje sa odroda ´Hanák´, povolený v roku 1989 je stredne vysoká bohato vetvená rastlina v priemere 120-150 cm. Má sýte zelené listy, plod je krídlovitá dvojnažka, HTS v priemere 1,2 – 1,8 g. Vyznačuje sa dobrou odolnosťou proti poliehaniu. V čase vegetácie napáda kôpor hrdza Puccinia petroseliny, a Fusarium solani. Zo živočíšnych škodcov škodia hlavne voška bršlenová Cavariella aegopodii, bzdôška červenkastá Lygus pratensis, ploskáč rascový Depressaria daucella a obaľovač poľný Cnephasia asseciana. Plody sa zberajú tesne pred dosiahnutím plnej zrelosti, v auguste, keď nažky začínajú hnednúť. Úroda plodov je 0,8-1,0t.ha-1. Čerstvá vňať sa zrezáva vo výške 0,15-0,25 m. Úroda vňate sa pohybuje okolo 25-35 t.ha-1, po usušení 2-3 t.ha-1. Vňať sa zberá pred kvitnutím porastu.
Ďalšie rastliny z čeľade Apiaceae sa pestujú ako zeleniny napríklad: zeler buľvový Apium graveolens var. rapaceum, zeler listový Apium graveolens var. secalinum, zeler stopkový Apium graveolens var. dulce, trebuľka voňavá Anthriscus cerefolium, mrkva obyčajná siata Daucus carota, petržlen koreňový Petroselinum hortense convar. radicosum, petržlen kučeravý Petroselinum hortense convar. crispum, paštrnák siaty Pastinaca sativa. Menej známa rastlina z čeľade Apiaceae je čechrica voňavá Myrrhis odorata, ktorej aromatické plody sa používali v likérnictve. Ešte je veľa zaujímavých rastlín z tejto čeľade, ktoré by sa mohli pestovať hlavne v maloplošnom pestovaní a boli by zaujímavé pre spracovateľský priemysel napríklad pre výrobu zelených aróm.
