Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Produkčné aspekty trávnych porastov v podhorských a horských oblastiach

31-03-2016
Ing. Jozef Čunderlík, PhD., a kol. | cunderlik@vutphp.sk
NPPC- Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica

Vysoký počet druhov a odrôd tráv a ďatelinovín s cennými biologickými a hospodárskymi vlastnosťami poskytuje možnosti vytvárania rozmanitých typov porastov pre rôzny spôsob ich využívania a intenzity hnojenia v rozdielnych ekologických podmienkach. Je tu možnosť zámerne si vytvárať také typy porastov, aké potrebujeme v konkrétnych výrobných podmienkach pre plné zabezpečovanie krmovinovej základne. Výsledky početných pokusov doma i v zahraničí ukazujú, že správne založené dočasné trávne porasty na výkonných druhoch a odrodách tráv a ďatelinovín sa vyznačujú vysokým produkčným potenciálom. V závlahových podmienkach možno nimi dosahovať 20 t.ha-1 sušiny, bez závlahy v priaznivejších prírodných podmienkach okolo 10 až 14 t.ha-1sušiny.

V rozsiahlych pokusoch s rozdielnymi typmi siatych trávnych porastov, ktoré sme uskutočnili v minulom výskumnom programe v podhorskej a horskej oblasti, sme získali s využitím jednotlivých druhov tráv a ďatelinovín a ich odrôd nasledovné poznatky.

Obr. 1: Bezorbový prísev do trávneho porastu

Obr. 1: Bezorbový prísev do trávneho porastu

V pokusoch so senokosnými porastami sa ukázali ako najvýkonnejšie a trvácnejšie tetraploidné odrody ďateliny lúčnej. Zvlášť dobre sa osvedčili tetraploidné odrody KvartaTatra, z diploidných Štart. Zo zahraničných odrôd švajčiarska tetraploidná Temara a diploidná Renova. Zastúpenie týchto trvácnejších odrôd bolo v prvom, tak aj v druhom  roku skoro rovnaké a pohybovalo sa od 32 do 56% v poraste (pri 40% výsevku ďatelinovín a 60% tráv). V treťom roku početnejšie zastúpenie vykazovali iba tetraploidné odrody ďateliny lúčnej (20-34% ) v spoločenstve s konkurenčne slabšími druhmi tráv, ako kostrava lúčna a timotejka lúčna. V reznačkových miešankách bol ich podiel nižší (6-22%). Ukázali sa ako vysoko produkčné krmovinárske kultúry. V priemere za tri roky pri dávke 120N + 35,2P + 66,4K v kg.ha-1  sa dosiahlo 12,4  t.ha-1  sušiny a 1798  kg.ha-1  dusíkatých látok. V prvom roku sa dosiahli úrody 16,2  t.ha-1  sušiny a 2500  kg.ha-1  dusíkatých látok.

Porasty sa kosili 3- krát ročne. Ďateliny prispeli k vyššej výživnej hodnote a chutnosti porastov. Obsah NL (dusíkatých látok) bol vyšší o 1,3 krát, Ca o 1,7 krát a Mg o 1,1 krát v porovnaní s čistým porastom tráv pri tej istej úrovni hnojenia. Po ústupe ďateliny lúčnej sme od štvrtého roku sledovali možnosti udržania produkčnosti porastov zvýšenými dávkami N. Ukázalo sa, že aj pri aplikácii vyšších dávok dusíka sa dosiahlo za ďalšie trojročné obdobie iba 52 až 78% z úrod sušiny a živín prvých troch rokov. Preto bude účelnejšie vytvárať vysokoprodukčné krátkodobé 2-3 ročné ďatelinotrávne porasty, ako sa snažiť po ústupe ďatelinovín zvýšenými dávkami N zaisťovať vysokú produkciu hmoty a živín. Reznačkové porasty poskytujú pritom väčšie možnosti, sú menej zaburinené a produkčnejšie.

Porovnaním úrod sušiny a NL čistých trávnych a ďatelinotrávnych porastov pri rovnakej úrovni hnojenia za prvé tri roky sa ukázalo, že vplyv ďateliny lúčnej je ekvivalentný k 120 kg.ha-1  minerálneho dusíka. Ďatelinová zložka miešaniek nám teda umožňuje ročne ušetriť okolo 120 kg na ha minerálneho dusíka. Čisté trávne porasty sú náročné na dusíkaté hnojenie. Opodstatnenie ich pestovania je až pri dávkach 200-300 kg + PK na hektár. Výkonné a trvácnejšie odrody ďateliny lúčnej nám umožňujú vytvárať porasty na dobu pestovania 2-3 roky.

Pre  viacročné pestovanie ďatelinotrávnych miešaniek sa nám v horských podmienkach osvedčil ľadenec rožkatý, avšak iba pri nižšej intenzite hnojenia dusíkom pri dávke 50  kg.ha-1 N a nižšej frekvencii využívania. Udržal sa v miešankách po dobu 5-6 rokov. Pri vyššej intenzite hnojenia dávky nad 100 kg.ha-1 a častejšom využívaní z miešaniek rýchlo ustupoval. Pre intenzívne hnojené a využívané dočasné trávne porasty stráca na význame. Opodstatnenie jeho pestovania je iba pri nižšej intenzite v obhospodarovaní porastov a na suchších stanovištiach.

Ďatelinotrávne miešanky s ďatelinou plazivou sú výhodné aj z energetického hľadiska. Miešankou kostravy lúčnej a ďateliny plazivej cv. Blanca bez dusíkatého hnojenia v priemere troch rokov sme dosiahli skoro takú úrodu sušiny a NL ako samotnou kostravou lúčnou, hnojenou ročnou dávkou 200 až 240 kg minerálneho dusíka na hektár. Odroda Blanca sa ukázala pritom i ako trváca a dobre prispôsobivá pre rozdielne ekologické podmienky. Dobre sa uplatnila aj v ďalšom viacročnom pokuse v horskej oblasti, kde sa preverila aj jej dobrá zimu vzdornosť. Udržala sa v pasienkových miešankách po dobu šiestich rokov, kým najprodukčnejšia odroda Pastevec už v štvrtom roku ustupovala. Jej podiel na úrodách bol však závislý na množstve zrážok a teplote. Pri nedostatku zrážok , i keď plošne bola zastúpená sa na tvorbe úrod sušiny a živín podieľala len v malej miere. Tiež nižšie teploty za obdobie 1. kosby neumožňovali jej vyšší vzrast a vyššiu produkciu hmoty. Aj v tomto pokuse sme jednoduchou miešankou reznačky laločnatej a ďateliny plazivej cv. Blanca získali v priemere troch rokov približne takú úrodu sušiny a pri NL ešte vyššiu, ako samotnou reznačkou laločnatou, hnojenou ročnou dávkou 150 kg minerálneho dusíka na hektár.

Ďateliny ako zdroj lacného biologického dusíka nám umožňujú ušetriť drahé a na spotrebu energie náročné priemyselné dusíkaté hnojivá. Význam ďateliny plazivej pre vytváranie kvalitných pasienkových porastov je nielen vo zvyšovaní nutričnej hodnoty, chutnosti porastov, ale aj zaplňovaní prázdnych miest a tým zabráneniu zaburiňovania porastov. Veľmi dobre znáša intenzívne spásanie. Vo svetovom sortimente sa počíta okolo 170 rozdielnych odrôd, čo poukazuje na jej veľký význam pri vytváraní kvalitných pasienkových porastov. Medzi jej odrodami je veľká variabilita aj pokiaľ ide o koncentráciu nežiadúcich látok, ako kyanogénne glykozidy sú odrody s ich nízkou koncentráciou.

Obr. 2: Stav porastu po príseve

Obr. 2: Stav porastu po príseve

Z trávnych komponentov sa dobre uplatnila reznačka laločnatá. Ukázala sa ako vysokoprodukčný druh, výrazne reagujúci na vyššie dávky dusíka až do 300 kg.ha-1 N. Preukázala sa tiež vysokou trvácnosťou i stabilitou úrod. V pokusoch sa udržala po dobu 10 rokov. Vzhľadom na vysokú konkurenčnú schopnosť možno ju využívať pri pestovaní v monokultúre, alebo pre zvýšenie kŕmnej hodnoty a pre zníženie spotreby dusíkatých hnojív s ďatelinovinami. V pokuse sa osvedčila jej miešanka s nižším podielom mätonohu mnohokvetého (10-15%), ktorý prispel v prvých dvoch rokoch k zvýšeniu úrod sušiny, hlavne v 2. a 3. kosbe, pričom reznačka laločnatá aj po jeho ústupe v treťom roku sa dobre vyvíjala a vytvárala  dobre zapojený porast. Silné holomrazy v pokusoch v horskej oblasti však spôsobili čiastočne vymrznutie reznačky laločnatej.

Kostrava lúčna sa nám dobre uplatnila v miešankách pri stredných dávkach dusíka 120 kg.ha-1 , kde sa nám udržala po dobu štyroch rokov. Pri vyšších dávkach dusíka z miešaniek ustupovala už v priebehu tretieho roka. Kým naša staršia lúkarská škola doporučovala tento druh ako  základ všetkých typov miešaniek či už pre kosné alebo pasienkové využitie , podľa najnovších výsledkov výskumu, možno ju charakterizovať ako kvalitný druh trávy, avšak vhodný len pri nižšej a strednej intenzite obhospodarovania porastov a pre krátkodobé 3 - 4 ročné porasty. Ukázala sa málo trvácou. Dobrú kombináciu poskytla s timotejkou lúčnou, keďže oba druhy sa vyznačujú nižšou konkurenčnou schopnosťou. Odrody Levočšká Otava vzhľadom na lepšie odrastanie sú vhodnejšie pre pasienkové využitie, kým odroda Rožňovská pre krátkodobé kosné ďatelinotrávne miešanky.

Pre viacročné senokosné porasty sa môže dobre uplatniť odroda kostravy trsteníkovitej Lekora. V našich pokusoch v horskej oblasti sa ukázala ako produkčný druh, dobre reagujúci na intenzívne  hnojenie dusíkom. Jej vývin v prvom roku bol pomalší. Ukázala sa tiež ako zimovzdorná. Možno ju pestovať v monokultúre, no za účelom zvýšenia výživnej hodnoty a chutnosti krmu je lepšie v jednoduchých miešankách s ďatelinami. Dobrú kombináciu nám poskytla s ďatelinou plazivou cv. Blanca, kde jej ročný výnos bez dusíkatého hnojenia činil 7,9 t.ha-1 sušiny a 1513 kg.ha-1 NL, približne taký, ako monokultúrou hnojenou ročnou dávkou 120 kg N + PK na hektár. Pri ročnej dávke 120 kg N + PK na hektár  poskytla táto miešanka ročne 9,3 t.ha-1 sušiny a 1854 kg.ha-1 NL, čiže približne také úrody, ako monokultúrnym porastom kostravy trsteníkovitej pri dvojnásobnej dávke 240 kg N + PK na hektár. Aj tu vidieť kladný vplyv ďateliny plazivej, ktorý sa ešte stupňuje pri zhodnocovaní výživnej hodnoty a chutnosti porastov.

Mätonoh trváci, vynikajúca pasienková tráva, sa nám dobre uplatnila v lepších prírodných podmienkach horskej a podhorskej oblasti, na hlinitých, hlbokých pôdach  s dobrou vodnou kapacitou. Najvyšší podiel zaberal spravidla v prvých 2-3 rokoch, potom dochádzalo k jeho ústupu. Diploidná odroda Bača sa udržala v nižšom zastúpení ešte aj v šiestom roku. Naproti tomu tetraploidná odroda Tarpan v najnovších pokusoch v druhom roku v dôsledku holomrazov vymrzla a silne ustúpila. Podobne vymrzli a to úplne aj ďalšie tetraploidné odrody najmä mätonoh hybridný Odramätonoh mnohokvetý Lolita. Preto ich pestovanie v horských oblastiach treba považovať za riskantné. V priaznivých rokoch mätonoh hybridný Odra i mätonoh mnohokvetý Rožňovský sa udržali po dobu dvoch rokov a prispeli k zvýšeniu úrod sušiny a svojím vyšším obsahom cukrov i k lepšej silážovateľnosti reznačkových porastov.  Mätonoh hybridný Odra v priemere dvoch rokov poskytol pri dávke 240 kg N + PK na hektár  vysoké úrody 15,0 t.ha-1  sušiny a 2021 kg.ha-1  NL.

Vo viacročných pasienkových miešankách sa nám dobre osvedčila lipnica lúčna. Začala sa uplatňovať v treťom roku a vypĺňala prázdne miesta po ustupujúcich menej trvácich trsnatých druhov tráv ( kostrava lúčna a timotejka lúčna). V piatom a šiestom roku tvorila dominantnú zložku porastov, dobre reagujúcu na intenzitu hnojenia a poskytujúcu vysokú úrodu kvalitného krmu. Vytvárala dobre zapojený porast s pružnou mačinou, dobre odolnou voči intenzívnemu spásaniu a zašľapávaniu pasúcim sa dobytkom. O jej vynikajúcej kŕmnej hodnote  nie sú žiadne pochybnosti a je dobre prispôsobivá i rozdielnym ekologickým podmienkam.

Vlastnosti rozdielneho vývinu druhov a odrôd tráv (skoré, stredne skoré a neskoré odrody) možno účelne využívať pri vytváraní vývojovo rozdielnych typov porastov. Pre vytváranie skorých jarných pasienkov, prípadne porastov pre skorú prvú kosbu môžu poslúžiť reznačkové porasty. Na ne môžu nadväzovať porasty na báze vývojovo neskorších druhov  tráv, ako je kostrava lúčna, timotejka lúčna, mätonoh trváci a ich odrôd. Takýmto spôsobom možno priaznivo rozložiť zberové práce senokosných porastov na dlhšie časové obdobie a zberať pritom porasty v optimálnom vývojovom štádiu. V plnom využití biologických a hospodárskych vlastností druhov tráv, ďatelinovín a ich odrôd sú možnosti ďalšieho zvyšovania, no najmä skvalitnenia výroby objemových krmovín.