Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Teória a prax pri výrobe lucernových siláží na Slovensku

29-07-2014
Rajčáková Ľubica; Poláčiková Mária; Mlynár Roman; Mlyneková Zuzana | rajcakova@cvzv.sk
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - VÚŽV Nitra, Ústav výživy

Lucerna, často nazývaná kráľovnou krmovín, je najstaršou rastlinou cielene pestovanou za účelom kŕmenia zvierat. Pôvod má v juhozápadnej Ázii, kde sa využívala na kŕmenie koní už v období  500 rokov pred naším letopočtom.

Z viacerých stránok je lucerna výnimočnou krmovinou. Vyznačuje sa vysokým obsahom N-látok, ktorý je málokedy nižší ako 20 % v sušine ale aj vysokým obsahom minerálnych látok, najmä vápnika a horčíka. Vo výžive prežúvavcov je cenená aj pre vysokú chutnosť, rýchlu pasáž a celkový priaznivý vplyv na štruktúru kŕmnych dávok.

Z pestovateľského hľadiska je zaujímavá jej vysoká odolnosť voči suchu, najviac jej vyhovujú teplé a suché stanovištia ale vie sa dobre prispôsobiť aj horším podmienkam. Dobre odoláva mrazom. Nakoľko je hlboko koreniacou plodinou, hĺbka pôdy je pre ňu limitujúcim faktorom. Veľmi dôležitá je aj hodnota pH pôdy v závislosti od jej kvality, nároky na pH stúpajú so zhoršujúcou sa kvalitou pôdy, pričom pH pôdy by nemalo klesnúť pod 6,0. Lucerna sa nehodí na chladné severné svahy ani na zamokrené pôdy alebo plochy s vysokou hladinou spodnej vody.

Zber lucerny siatej

Zber lucerny siatej

Z pohľadu agrotechnických zásahov je potrebné dávať pozor najmä na kultivátorovanie a bránenie, na ktoré korene lucerny reagujú obzvlášť citlivo. Rizikové môžu byť aj príliš nízka kosba (< 5 cm) a vysoké utlačenie pôdy.

V grafe 1 dokumentujeme vývoj pestovateľských plôch lucerny siatej na Slovensku od roku 2000.  Je zrejmé, že celkové plochy výrazne poklesli, kopírujú však reálnu situáciu stavov hovädzieho dobytka  a v priemere zodpovedajú hodnote 0,1 ha na kus hovädzieho dobytka.

Graf 1

Najefektívnejším spôsobom využitia potenciálu lucerny je silážovanie. Výroba kvalitných a nutrične hodnotných siláží z nej je možná iba vtedy, ak má v čase zberu vysoký obsah stráviteľných živín a energie. Vzhľadom k tomu, že sa v rastlinách  počas ich rastu mení obsah živín a ich stráviteľnosť, termín zberu nemožno určovať univerzálne, ale vždy a zásadne s individuálnym prístupom.

Vlákninové frakcie lucerny obsahujú vysoký podiel lignínu, preto je stráviteľnosť organickej hmoty oproti iným objemovým krmovinám o 5-10 % nižšia a s narastajúcim stupňom zrelosti neustále klesá. Určenie termínu kosby je aj z tohto dôvodu obzvlášť dôležité.

U lucerny existuje medzi výškou rastliny a obsahom vlákniny korelácia. Pre správne využívanie môže byť výška rastlín orientačným kritériom. Na základe rozsiahlych pokusov s termínom zberu stanovil Brenner (2011) nasledovné odporúčania pre zber:

1. kosba          –  výška rastlín 40 – 65 cm
2. a 3. kosba    –  výška rastlín 35 – 50 cm
4. a 5 kosba     –  výška rastlín 15 – 20 cm

Pri zbere lucerny sa vzhľadom k jej fyziologickým potrebám odporúča dodržiavať viacero zásad. Medzi druhou a treťou a treťou a štvrtou kosbou musí byť dodržiavaný časový odstup 6 týždňov. Posledná kosba musí byť realizovaná najneskôr na začiatku októbra. Pre správny vývoj musí lucerna aspoň raz v roku zakvitnúť.

Pre technickú stránku zberu lucerny je dôležité špecifické zvýšené riziko strát listov odrolom. V listoch sa koncentrácia N-látok pohybuje na dvojnásobne vyššej úrovni ako v stonkách, preto si proces zberu tejto krmoviny vyžaduje ohľaduplné a šetrné zaobchádzanie. Musí sa zabrániť nadmernému uvädaniu rastlín a obracanie  pokosenej hmoty musí byť veľmi šetrné.  Šimko a kol. (2006) uvádzajú, že podiel listov vo fáze butonizácie rastlín v prvej kosbe predstavuje 42 - 48 %, v druhej kosbe však klesá na úroveň 28 - 45 %.

Na základe praktických skúseností aj vedeckých poznatkov vieme, že pre lucernu určenú na silážovanie je najvhodnejším termínom zberu obdobie butonizácie. Butonizácia je vegetačná fáza, v ktorej má cca 1/3 rastlín v poraste vytvorené kvetné púčiky veľké približne 2 mm a na rastlinách začínajú žltnúť spodné poschodia listov rastlín. Sušina rastlín v tejto fáze dosahuje v závislosti od poveternostných podmienok 16 - 18 %. V tomto čase má lucerna najvyššiu koncentráciu N-látok (aj viac ako 23 %) a zároveň najnižší obsah vlákniny. Táto fáza trvá cca. 5 - 7 dní, potom dochádza k znižovaniu koncentrácie N-látok. Za 14 dní môže poklesnúť na úroveň 16 %.

Stráviteľnosť i energetická hodnota sú vo fáze butonizácie lucerny tiež na vrcholnej úrovni. Ďalším dozrievaním dochádza k znehodnocovaniu kvality lucerny ako krmiva, čo sa prejavuje najmä poklesom obsahu N-látok a nárastom obsahu vlákninového komplexu. Časť dusíka sa v stonkách viaže na neutrálne detergentnú vlákninu, a tým sa pre zvieratá stáva nedostupnou. Zvyšujúci sa obsah lignínu negatívne ovplyvňuje degradovateľnosť organickej hmoty. V dôsledku týchto procesov dochádza k poklesu celkovej stráviteľnosti a energetickej hodnoty krmiva.

Podľa našich zistení v prvej kosbe obsahuje lucerna vo fáze butonizácie koncentráciu vodorozpustných cukrov, ktoré sú nevyhnutné pre fermentačný proces, na úrovni 60 - 80 g.kg-1 sušiny ale vo fáze kvitnutia je to iba 30 - 50 g.kg-1 sušiny. V ďalších kosbách sa obsah vodorozpustných cukrov pohybuje už len od 30 do 60 g.kg-1 sušiny, v závislosti od vegetačnej fázy.

Z uvedeného je zrejmé ako veľmi ovplyvňuje termín zberu kvalitu vyrobeného krmiva. Podľa nášho štatistického vyhodnotenia lucernových siláží analyzovaných v roku 2013 v Laboratóriu analytiky krmív a biologických materiálov Ústavu výživy VÚŽV v Nitre (v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra) sme zistili, že priemerný obsah vlákniny bol na úrovni 301,2 g v kilograme sušiny a koncentrácia N-látok dosahovala 191,6 g.kg-1 sušiny. Z porovnania týchto priemerných hodnôt so štúdiou Doležala a Skládanky (2009) je zrejmé, že nami zistená priemerná úroveň vlákniny zodpovedá lucerne siatej zberanej až po odkvitnutí rastlín. Obsah vlákniny vyšší ako 260 g.kg-1 sušiny malo až 88,7 % lucernových siláží analyzovaných v roku 2013. Toto percento je alarmujúce a svedčí o tom, že v praxi sa stále kladie viac dôraz na zber kvantity ako kvality.

Graf 2

Z pohľadu koncentrácie živín bola najlepšia siláž, ktorá obsahovala  iba 156,6 g vlákniny a až 239,5 g N-látok v kilograme sušiny. To je dôkazom toho, že sú na Slovensku podniky, ktoré si na kvalite vyrábaných krmív dajú záležať. Naproti tomu ako najhoršia bola lucernová siláž obsahujúca až 382,3 g vlákniny a len 126,1 g N-látok v kilograme sušiny. Takáto lucernová siláž je už len z hľadiska veľmi vysokého obsahu vlákniny zaradená do IV. akostnej triedy a vo výžive dojníc nemá čo robiť.

Pre silážovanie ďatelinovín a lucerny zvlášť je veľmi dôležitý proces uvädania a obsah sušiny konzervovanej hmoty. Rýchlym uvädaním sa dosiahne zvýšenie koncentrácie vodorozpustných cukrov a zvýši sa osmotický tlak v bunkách, čím dôjde k selektívnej inhibícii nežiaducej mikroflóry. Napriek priaznivému vplyvu vyššieho obsahu sušiny na fermentačný proces sa neodporúča dlhodobé uvädanie, pretože je sprevádzané nežiaducou degradáciou živín. Ideálne je, ak prebehne do 24 hod. Neodporúča sa nechávať pokosené krmivo na poli dlhšie ako 48 hodín, pretože v hmote dochádza k výrazným stratám koncentrácie živín a energie predýchavaním a k už spomínaným stratám spôsobeným odrolom lístkov. Okrem toho dochádza k rozvoju nežiaducich klostrídií, ktoré sú príčinou rozkladných procesov a rozvoja kvasiniek a plesní v silážach. Vysoký obsah klostrídií môžu spôsobiť aj zastaralé alebo zle nastavené obracače a zhrňovače, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú stupeň znečistenia zberaného krmiva prachom a pôdou.

Optimálne je ak lucerna uvädne na 37 - 42 %-ný obsah sušiny. Množstvo vody obsiahnuté v krmive výrazným spôsobom ovplyvňuje intenzitu samotného fermentačného procesu. Ak je obsah sušiny príliš nízky a krmivo nie je silážované chemickými aditívami, dochádza k nekontrolovanému priebehu fermentácie, ktorá sa často zvrháva na maslové kvasenie. Ak je v silážovanej hmote úroveň obsahu sušiny veľmi vysoká, fermentačný proces prebieha veľmi pomaly a vzniká pri ňom veľmi málo fermentačných produktov. Takáto siláž je potom málo stabilná a náchylná k sekundárnej fermentácii.

Pri štatistickom vyhodnocovaní lucernových siláží z praxe analyzovaných v našom laboratóriu v roku 2013 sme všetky siláže rozdelili do niekoľkých skupín podľa obsahu sušiny a porovnali sme priemerné hodnoty parametrov fermentačného procesu stanovené v týchto silážach (tab. 1).

Tabuľka č.1

Z tabuľky 1  je zrejmé, že fermentačný proces sa s nárastom obsahu sušiny siláží zlepšoval. Pod úrovňou 300 g sušiny kg-1 pôvodnej hmoty  sa pohybovalo takmer 20 % lucernových siláží. Pre veľmi vysoký obsah kyseliny maslovej a vysokú proteolýzu boli tieto siláže zaradené do IV. akostnej triedy. V praktických podmienkach to znamená, že zdravotné riziko pre skrmovanie zvieratám bolo veľmi vysoké a tieto siláže neboli vhodné na skrmovanie bez osobitného vyšetrenia na zdravotno–hygienické ukazovatele.

Na to aby sa predišlo nesprávnemu priebehu fermentačného procesu odporúčame používať pri výrobe lucernových siláží silážne prípravky.  Z biologických prípravkov sú to tie prípravky, ktoré obsahujú homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia. Inokuláciou silážovanej hmoty týmito baktériami sa urýchľuje nástup a priebeh fermentačného procesu, stimuluje sa tvorba kyselín a zrýchľuje sa pokles pH, čo sa prejaví aj na znížení obsahu amoniakálneho dusíka. V čerstvej hmote lucerny sa pH pohybuje okolo 6,5, pričom je nevyhnutné do 48 hodín od zasilážovania znížiť jeho úroveň na 4,2. Touto výraznou acidifikáciou sa inhibuje rozvoj nežiaducich mikroorganizmov akými sú klostrídie, enterobaktérie, kvasinky a plesne a dochádza ku aktivizácii vnútrorastlinných enzýmov, proteáz, čo prispieva k zachovávaniu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti krmiva. Využívanie biologických prípravkov pri výrobe lucernovej siláže je možné ak je v silážovanej hmote minimálne 32 % (pri optimálnom dodržaní technologického postupu) a maximálne 45 % sušiny.

Aplikácia biologických prípravkov alebo silážovanie bez akýchkoľvek silážnych aditív je pri lucerne obsahujúcej sušinu pod 32 % veľmi riskantným riešením. Je to z dôvodu, že vplyvom vysokého obsahu vody prebieha fermentačný proces spontánne a veľmi intenzívne. Dochádza k nekontrolovanému rozvoju nežiaducich baktérií, ktoré menia mliečne kvasenie na maslové (viď priamy dôkaz z praxe v tab.1). V takých prípadoch je nevyhnutné využívanie chemických silážnych aditív!!!

Pri silážovaní lucerny s obsahom sušiny vyšším ako 45 %, je prvotným problémom utlačenie krmiva. Ak nedôjde k dostatočnému vytesneniu vzdušného kyslíka, nedôjde ani k rýchlemu zníženiu pH siláže na úroveň, ktorá by zabránila rozvoju klostrídií a vzniku nežiaducej kyseliny maslovej počas fermentačného procesu. Pri silážovaní nadmerne uvädnutého krmiva, je nutné používať inokulanty, ktoré obsahujú osmotolerantné kmene baktérií mliečneho kvasenia, prípadne chemické konzervanty na báze kyseliny propiónovej, resp. jej solí.

Lucerna je ťažko silážovateľnou krmovinou, preto sú pri jej silážovaní obzvlášť dôležité individuálny prístup, dodržiavanie technológie a dôsledný manažment. Len tak je možné využiť jej potenciál naplno a vyrobiť kvalitnú, nutrične hodnotnú bielkovinovú siláž.

Poďakovanie: Príprava tohto príspevku bola podporená realizáciou ÚOP 95 112 „Stanovenie kvality a využiteľnosti alternatívnych plodín a krmív vo vzťahu k výrobe potravín živočíšneho pôvodu, aktualizácia národnej databázy krmív“.