Kvalita pasienkových porastov v chove dojníc
Pasienkový porast ako objemové krmivo je pri pasienkovom systéme výživy dojníc základnou zložkou kŕmnej dávky. Dôležitá je výška a kvalita hospodársky využiteľnej fytomasy porastov, ktorá je ovplyvňovaná podmienkami prostredia, typom alebo druhom porastov a ich obhospodarovaním. Výživa v chove dojníc je limitujúcim faktorom úžitkovosti, reprodukcie a zdravotného stavu. Dojnice dokážu plne využiť svoj genofond a dosiahnuť požadovanú produkciu a kvalitu mlieka len v optimálnych podmienkach pri zabezpečení adekvátnej výživy z hľadiska kvantity aj kvality. Na pasienkoch je potrebné zaistiť dostatok kvalitných rastlinných druhov tráv, ďatelinovín a bylín, pretože botanické zloženie a štruktúra pasienkového porastu ovplyvňuje jeho kvalitatívne parametre. Bezorebným prísevom produkčnejších, krmovinársky hodnotnejších druhov tráv a ďatelinovín do mačiny pôvodného trávneho porastu, predpokladáme zvýšenie kŕmnej hodnoty, kvality a rovnomernejšie rozloženie úrod v priebehu roka. Vhodnou kombináciou druhov a odrôd je možné dosiahnuť vysokú produkciu nadzemnej fytomasy s požadovanou kvalitou pre výživu dojníc. Spôsob využívania porastov je jedným z hlavných kritérií výberu druhov a odrôd tráv a ďatelinovín ako aj ich podielu v skladbe miešanky. Do porastov, ktoré sa plánujú využívať pasením sa k trsnatým druhom zaraďujú aj výbežkaté druhy tráv.
| Obr.: Dojnice na pasienku |
Produkčnú schopnosť a kvalitu fytomasy viackomponentných ďatelinotrávnych miešaniek prisiatych do trávneho porastu, sme hodnotili v poloprevádzkových podmienkach na pasienkoch pre dojnice na dvoch lokalitách, v mierne teplej agroklimatickej oblasti, na pôdach typu kambizem. Prísev miešanky do pôvodného pasienkového porastu sa vykonal na jar v prvom sledovanom roku, bezorebnou sejačkou. Pasienok bol rozdelený na dve rovnaké plochy, pričom jeden variant sa prisial ďatelinotrávnou miešankou, na lokalite 1 v zložení: ďatelina lúčna 4n, ďatelina plazivá, mätonoh trváci 2n, mätonoh trváci 4n, kostrava lúčna, kostrava červená, lipnica lúčna a medzirodové hybridy tráv (MRH) festukoidného a lolioidného typu. Pôvodný porast patril do spoločenstva poloextenzívnych spásaných pasienkov (mezofilné pasienky a spásané lúky), asociácie Lolio-Cynosurenion. Na lokalite 2 v zložení: ďatelina lúčna 4n, mätonoh trváci 2n, mätonoh trváci 4n, kostrava lúčna, timotejka lúčna, medzirodové hybridy tráv (MRH) festukoidného a lolioidného typu. Pôvodný porast patril do spoločenstva intenzívne spásaných pasienkov (mezofilné pasienky a spásané lúky) asociácie Polygalo - Cynosurenion. Pôvodný pasienkový porast bez prísevu slúžil ako kontrola a tvoril druhý variant na obidvoch lokalitách. V termíne jednotlivých pasienkových cyklov, sme zisťovali hospodársku úrodu vykosením nadzemnej fytomasy z m2 prepočtom na t.ha-1 sušiny z každého variantu. Obsah živín v nadzemnej fytomase sa stanovil laboratórnymi analýzami vzoriek.
V grafe 1 a 2 uvádzame priemernú produkciu fytomasy za vegetačné obdobia dvoch rokov na sledovaných lokalitách. Prísev miešaniek na obidvoch lokalitách zvýšil produkciu sušiny vo všetkých vegetačných obdobiach oproti kontrolnému variantu bez prísevu. Pri variante 1 s prísevom ďatelinotrávnej miešanky bola produkcia sušiny počas hodnotených vegetačných období vyššia o 3,04 t.ha-1 (lokalita 1) a o 1,41 t.ha-1 (lokalita 2) oproti kontrolnému variantu.
Graf 1: Priemerná produkcia fytomasy t.ha-1 sušiny na lokalite 1
Graf 2: Priemerná produkcia fytomasy t.ha-1 sušiny na lokalite 2
Narastanie fytomasy a výšku úrod v priebehu vegetačnej sezóny v značnej miere determinuje intenzita zrážok. Množstvo vyprodukovanej fytomasy z trávnych porastov je okrem konkrétnych klimatických podmienok jednotlivých rokov ovplyvňované aj spôsobom obhospodarovania a hnojenia. Pratotechnika priamo ovplyvňuje nielen produkciu sušiny ale aj botanické a chemické zloženie porastov. Významne sa podieľajúcim faktorom na určovaní produkčného potenciálu porastu je kvalita, v ktorej sa odráža široká škála interakcie medzi porastom a zvieraťom. Rozhodujúcou charakteristikou je chutnosť, príjem krmiva a stráviteľnosť. Na všetkých pasienkových porastoch dochádza počas vegetačnej sezóny k zmenám ich výživnej hodnoty vplyvom starnutia rastlín. V našich podmienkach môžeme za najvýraznejšie pôsobiace vplyvy považovať termín využitia porastu v závislosti na jeho fenologickej fáze. Porast v mladom fenologickom štádiu je prevažne bielkovinového charakteru, čo spôsobuje nepomer medzi energetickou a dusíkatou zložkou porastu. Pri skrmovaní staršieho porastu sa tento nepomer vyrovnáva, ale stratou živín pri starnutí rastlín sa znižuje jeho produkčná účinnosť. Kvalita krmiva zahŕňa obsah živín, koncentráciu energie a dietetické vlastnosti. Obsah živín v poraste závisí od floristického zloženia porastu a jeho vegetačnej fázy, obsahu živín v pôde, dostupnosti vody a od spôsobu obhospodarovania porastu. Priemerný obsah živín, výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál vo fytomase porastov je uvedený v tabuľke 1 a 2.
S kvalitou objemových krmív úzko súvisí sušina a je základným médiom živín obsiahnutých v kŕmnej dávke. Denná dávka by mala obsahovať 10-12 kg sušiny. Príjmom sušiny je limitovaný i celkový príjem živín. Priemerná sušina porastu sa pri prisievaných variantoch nachádzala v rozpätí od 218,24 g.kg-1 (lokalita 1) - 231,31 g.kg-1 (lokalita 2), pri kontrolných variantoch bola na úrovni 235,06 g.kg-1 (lokalita 1) a 296,95 g.kg-1 (lokalita 2). Vláknina je zdrojom energie, jej úloha spočíva v zachovaní funkcií bachora a zdravia zvierat. Správna koncentrácia vlákniny je vo výžive prežúvavcov veľmi dôležitá. Kŕmna dávka s vyšším obsahom vlákniny je menej stráviteľná, každé 1 % vlákniny nad optimum v kŕmnej dávke spôsobuje u dojníc zníženie stráviteľnosti organickej hmoty o 0,8 až 1,2 % a nezabezpečuje dostatočnú energetickú koncentráciu. Najlepšie výsledky s pasením sa dosahujú pri porastoch s vlákninou 18 do 22 %. V prisiatych porastoch bol obsah vlákniny na úrovni 21,52 % (lokalita 1) a 23,39 % (lokalita 2). V pôvodných porastoch bol obsah vlákniny vyšší o 0,3 % (lokalita 1) a o 2,6 % (lokalita 2). Vyšším obsahom N-látok v sledovaných pokusných rokoch (169,50 - 198,79 g.kg-1 sušiny a 158,0 - 170,47 g.kg-1 sušiny) sa oproti kontrolným variantom charakterizovali porasty s prísevom ďatelinotrávnej miešanky na obidvoch lokalitách. Vyššími hodnotami potenciálnej produkčnej účinnosti porastu vyjadrenej PMPPDI sa charakterizoval porast 1. variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky oproti 2. variantu na obidvoch lokalitách. Produkčný mliekový potenciál PMPNEL z energetickej hodnoty pasienkového porastu bol limitujúcim pri všetkých cykloch pasenia na obidvoch hodnotených variantoch aj lokalitách.
Tabuľka 1: Priemerný obsah živín, výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál vo fytomase porastov na lokalite 1
Tabuľka 2: Priemerný obsah živín, výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál vo fytomase porastov na lokalite 2
Prísev ďatelinotrávnych miešaniek do pôvodného porastu sa prejavil pozitívne, zvýšením produkcie fytomasy a kvality porastov. Pre uplatnenie prisiatych druhov v poraste je potrebné venovať dostatočnú starostlivosť o pasienky (odstraňovanie nedopaskov, roztieranie výkalov) a dodržiavať zásady správnej organizácie pasenia (zaťaženie zvieratami, doba dorastania a spásania, výška porastu). Pri výbere pasenia ako spôsobu výživy dojníc je potrebné zohľadniť aj vzdialenosť pasienka a členitosť terénu. Vo všeobecnosti platí zásada maximálnej vzdialenosti 1000 m od farmy. Čím je vzdialenosť pasienkov od farmy väčšia, tým väčšie sú straty energie potrebnej na pohyb na úkor energie potrebnej pre produkciu mlieka. Pasenie pozitívne vplýva na zdravotný stav dojníc, pohyb a čerstvý vzduch priaznivo ovplyvňujú priebeh energetickej a látkovej premeny a podporujú lepšie zhodnocovanie krmiva. Rastliny v poraste obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych a esenciálnych látok, ktoré sa cez organizmus dojnice transformujú do mlieka. Kvalitný pasienok, botanickým zložením aj obsahom živín vytvára predpoklady pre požadovanú produkciu kvalitného mlieka dojníc.
