Produkčný potenciál ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde
Ďatelinotrávne miešanky sú neodmysliteľnou súčasťou pestovateľských plánov poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú vo svojom portfóliu chov hovädzieho dobytka. Hlavným účelom pestovania miešaniek je v porovnaní s trvalými trávnymi porastami vyššia produkcia nutrične hodnotných objemových krmív s vyváženým obsahom cukrov a dusíkatých látok. Pestovanie týchto miešaniek na ornej pôde prináša aj ďalšie benefity ako je kvalitné objemové krmivo. Miešanky obohacujú pôdu o dusík, dobre pokrývajú povrch pôdy a tým eliminujú vplyv burín v porastoch, vďaka komplementarite plytko a hlboko koreniaceho koreňového systému tráv a ďatelinovín dobre chránia pôdu pred eróziou.
Výber druhov a odrôd do miešanky závisí od spôsobu využitia zelenej hmoty, či bude určená na výrobu siláže, sena alebo bude porast spásaný. Ďalším dôležitým faktorom sú pôdno-klimatické podmienky stanovišťa. Poznanie dlhodobého trendu rozdelenia zrážok počas vegetačného obdobia má veľký význam pre výber vhodného trávneho druhu. Vedomosti o aktuálnom obsahu živín v pôde, a pôdnej reakcii najmä pri pestovaní lucernotrávnych miešaniek ovplyvňujú aj rozhodovanie o výbere vhodného typu hnojiva a jeho dávke.
Pre vysoko intenzívne, dvoj- až trojročné miešanky určené na silážovanie, je charakteristická jednoduchosť. Takúto zmes väčšinou tvoria 2 – 4 druhy, pričom podiel bôbovitých vo výsevku predstavuje aspoň 50 %. Naopak, viacročné miešanky určené pre výrobu sena alebo pre založenia pasienka sa vyznačujú vyššou druhovou a odrodovou pestrosťou. Takéto zmesi obsahujú 8 – 11 druhov. Po niekoľkých rokoch dochádza vplyvom klimatických podmienok a genetických vlastností k ustupovaniu niektorých druhov z porastu. Bohatšie druhové zloženie miešanky tak vytvára predpoklad pre dosahovanie vyrovnanej produkcie počas 4 až 5 ročného obdobia.
V našich podmienkach patria k významným komponentom ďatelinotrávnych miešaniek medzirodové hybridy Festulolium, v ktorých sa spája nutričná hodnota mätonohov s vytrvalosťou a odolnosťou kostravy trsteníkovitej voči suchu a odolnosťou kostravy lúčnej voči zime a vymŕzaniu. Lolioidné typy sa vyznačujú vysokou produkciou kvalitného krmiva, primeranou vytrvalosťou a odolnosťou voči abiotickým vplyvom prostredia. Hlbší koreňový systém im umožňuje vytvárať dobre zapojené porasty na suchých, ako aj vlhkých stanovištiach. V lúčnych miešankách má svoje stále miesto timotejka lúčna, pre suché oblasti je vhodná kostrava trsťovníkovitá a ovsík vyvýšený. Naopak vo vlhkejších podmienkach sa dobre uplatňuje psiarka lúčna. Vysoká nutričná hodnota, chutnosť, stráviteľnosť, rýchle vytvorenie dobre zapojeného porastu ako aj vysoká odolnosť voči ušliapavaniu determinujú mätonoh trváci ako základnú zložku produkčných pasienkových porastov. Z bôbovitých sa uplatňuje ďatelina lúčna v systémoch výroby konzervovaných krmív, zatiaľ čo v intenzívnych pasienkových porastoch sa uplatňuje ďatelina plazivá. Popri týchto dvoch druhoch svoje uplatnenie vzhľadom na kvalitatívne odlišnosti (špecifické látky, obsah tanínov, ktoré nespôsobujú nadúvanie zvierat) a prispôsobenie sa k náročným environmentálnym podmienkam, nachádzajú aj ďalšie druhy ako je lucerna siata, vičenec vikolistý či ľadenec rožkatý.
Aké úrody sušiny a obsah základných živín dosahujú ďatelinotrávne resp. lucernotrávne miešanky na ornej pôde nám môžu ukázať výsledky 2-ročného poloprevádzkového pokusu založeného vo Zvolenskej kotline v blízkosti Detvy na plochách poľnohospodárskej spoločnosti Agrosev, spol. s.r.o. Stanovište sa nachádza v nadmorskej výške 370 m n. m., a s priemernou ročnou teplotou 8,2 ºC a ročným úhrnom zrážok 626 mm patrí do teplej klimatickej oblasti. Podľa agrochemického rozboru pôdy bola na pokusnej ploche zaznamenaná neutrálna až slabo kyslá pôdna reakcia. Pôda sa vyznačovala stredným obsahom organického uhlíka (1,6 %), koncentrácia fosforu v pôde bola nízka (28,21 mg.kg-1). Veľmi vysoká zásobenosť pôdy draslíkom a horčíkom na jar 2019 (K – 310 mg.kg-1, Mg – 348 mg.kg-1) sa počas nasledujúcich vegetačných období znížila o tretinu.
Do pokusu bolo zaradených 11 trávnych zmesí, z toho 3 miešanky boli určené na výrobu siláže, 5 miešaniek bolo zostavených pre lúčne využitie na výrobu sena a 3 zmesi boli určené pre pasienkové využitie (Tabuľka 1). Osivá zmesí zabezpečila spoločnosť DLF Seeds, s.r.o. Hladké Životice. Založenie porastov sa uskutočnilo v apríli 2019, na výsev sa použila sejačka Pötttinger Terrasem C6. V prvom roku sa uskutočnili 2 kosby. Prvá kosba sa uskutočnila v júni 2019 a druhá kosba sa uskutočnila v septembri 2019. V druhom sledovanom roku sa uskutočnili už 4 kosby: 1. kosba – 19.5.2020; 2 kosba – 24.6.2020; 3. kosba - 24.8.2020 a 4. kosba – 30.9.2020.
Tabuľka 1: Ďatelinotrávne zmesi
Hneď v roku založenia pokusu všetky miešanky vykazovali dobrú až veľmi dobrú zapojenosť. V júni 2019 sa vykonalo floristické zhodnotenie porastu. Na porastoch bol zaznamenaný vysoký podiel burinových druhov predovšetkým facélie vratičolistej, paraumnčeka nevoňavého, mrlíka voňavého, pichliača roľného, štiavu lúčneho, ježatky kurej nohy a horčice bielej. Pokryvnosť burinových druhov varírovala od 19 % do 38 % . Z dôvodu vysokého výskytu burín sa musela vykonať odburiňovacia kosba, po ktorej buriny ustúpili a ich pokryvnosť v nasledujúcom roku nepresahovala 2 %.
Výšku produkcie ovplyvňovalo druhové zloženie miešanky, zrážky počas vegetačného obdobia a samozrejme aj rok využívania trávneho porastu. Apríl 2019 a jún 2019 boli zrážkovo silne podnormálne a úhrn zrážok v týchto mesiacoch dosahoval 47 % a 55 % dlhodobého normálu. Z hľadiska teploty vzduchu bol máj teplotne podnormálny, naopak mesiace jún a august boli teplotne nadnormálne až silne nadnormálne (graf 1).
Graf 1: Priebeh počasia v rokoch 2019 a 2020
Priebeh počasia sa v roku založenia pokusu podpísal na nízkych úrodách siatych porastov. Pri dvoch kosbách v roku 2019 úroda sušiny varírovala od 2,18 t.ha-1 (variant 1 intenzívna krátkodobá trávna zmes na ornej pôde) do 5,26 t.ha-1 (variant 11 pasienková zmes bez ďateliny). V priemere sa v roku založenia porastov vyššou produkciou vyznačovali trávne zmesi pre pasienkové využitie (4,50 t.ha-1 ) v porovnaní s krátkodobými silážnymi (3,34 t.ha-1) a lúčnymi miešankami (4,01 t.ha-1). V roku 2020 sa už prejavil produkčný potenciál ďatelinotrávnych miešaniek (graf 2).
Graf 2: Produkcia sušiny (t.ha-1) v rokoch 2019 a 2020
U najvýkonnejších krátkodobých silážnych miešaniek úroda sušiny dosiahla takmer 14 t.ha-1. Pri týchto miešankách zaznamenala v obidvoch rokoch najvyššiu produkciu ďatelino-lucerno-trávna miešanka (4,96 t.ha-1 a 13,73 t.ha-1). K vysokej úrode určite prispela lucerna siata, ktorej pokryvnosť vďaka vhodným pôdnym podmienkam dosahovala v obidvoch rokoch 30 – 40 %. Pre intenzívnu a dočasnú silážnu miešanku bola charakteristická nízka úroda sušiny v roku 2019. V nasledovnom roku sa vďaka dostatku zrážok produkcia zoštvor- až päťnásobila. Pri lúčnych miešankách sa produkcia v roku 2020 zdvojnásobila. Najlepšiu výkonnosť preukázala ovsíková zmes do suchých podmienok. Naopak, v obidvoch rokoch to bola kostravová lúčna zmes do suchých podmienok, ktorá zaznamenala najnižšiu úrodu sušiny (3,06 t.ha-1 a 10,17 t.ha-1) z hodnotených lúčnych miešaniek. Počas dvoch rokov pasienkové miešanky ukázali rozdielnu produktivitu. Zatiaľ čo v roku 2019, najvyššiu úrodu sušiny dosiahla vytrvalá pasienková zmes bez ďateliny lúčnej do vlhkých podmienok (5,26 t.ha-1), v roku 2020 patrila k najprodukčnejším miešankám vytrvalá s ďatelinou lúčnou do bežných a vlhkých podmienok (13,73 t.ha-1). Analýza rozdelenie úrody sušiny počas vegetačného obdobia ukázala postupné znižovanie od 1. kosby, kedy úroda sušiny predstavovala 30% – 40 % z celkovej úrody, ku 4. kosbe, kedy produkcia dosiahla v priemere 0,38 t.ha-1 až 0,98 t.ha-1, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 4 % - 7% z celoročnej produkcie sušiny (graf 3).
Graf 3: Produkcia sušiny (t.ha-1) v 2020 v jednotlivých kosbách
Výživná hodnota trávnych porastov v priebehu roka kolíše a závisí od druhového zloženia, fenologickej fázy porastu, manažmentu porastu (spôsob využívania, ošetrovania, hnojenia, výšky porastu), ako aj od environmentálnych faktorov. Pre prvé fázy vývoja je charakteristická vysoká stráviteľnosť všetkých živín a nižšia koncentrácia vlákniny. Počas dozrievania dochádza k narastaniu obsahu nestráviteľného vlákninového komplexu, k poklesu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti živín. Zníženie stráviteľnosti vplyvom neskorého zberu alebo termínu defoliácie môže predstavovať až 30%. Ďatelinotrávne miešanky predstavujú výhodnú kombináciu nielen z hľadiska stability úrody, ale aj z hľadiska výživy zvierat. Pre bôbovité je charakteristický vyšší obsah dusíkatých látok a niektorých minerálov v porovnaní s trávami. Nové vyšľachtené odrody tráv sa naopak vyznačujú vyšším obsahom vodorozpustných cukrov, ktoré majú dôležitú úlohu pri metabolizme dusíkatých látok a ich efektívnom využití na tvorbu mlieka.
Obsah vlákniny a dusíkatých látok uvádza tabuľka 2, z ktorej je zrejmé, že koncentrácia vlákniny bola v roku založenia porastov (2019) vyššia v prvej odburiňovacej kosbe a v druhej kosbe sa v priemere znížila o 22 %.
Tabuľka 2: Obsah vlákniny a dusíkatých látok (g.kg-1) v roku 2019
V roku 2020 mali všetky miešanky najvyšší obsah vlákniny v druhej kosbe, ktorý z hľadiska výživy hovädzieho dobytka atakoval limit optimálnej koncentrácie vlákniny (300 g.kg-1 sušiny). Keby sme zobrali do úvahy priemerný obsah vlákniny za jednotlivé typy miešaniek (silážne, lúčne, pasienkové), najvyššou koncentráciou sa vyznačovali lúčne zmesi (garf 4).
Graf 4: Priemerný obsah vlákniny a dusíkatých látok (g.kg-1) v 2020 v jednotlivých typoch miešaniek
Pri porovnaní koncentrácie dusíkatých látok, priaznivejšie hodnoty dosiahli miešanky v prvom roku (2019), kedy v priemere dosiahli 151,47 g.kg-1 sušiny (1. kosba) a 169,59 g.kg-1 sušiny (2. kosba). V roku 2020 mali miešanky najvyšší obsah dusíkatých látok v tretej kosbe. Pomerne nízka koncentrácia dusíkatých látok, ktorá nie je dostatočné pre výživu dojníc bola zaznamenaná v 2. kosbe, a to u psiarkovej a ovsíkovej lúčnej zmesi, ako aj u vytrvalých pasienkových zmesí s ďatelinou lúčnou (Tabuľka 3).
Tabuľka 3: Obsah vlákniny a dusíkatých látok (g.kg-1) v roku 2020
V obidvoch rokoch sa vysokými koncentráciami dusíkatých látok vyznačovali najmä silážne miešanky (obrázok 4) a to intenzívna a dočasná silážna zmes. Pri ďatelino-lucerno-trávnej silážnej zmesi bol obsah dusíkatých látok v priemere o 10 % nižší ako pri intenzívnej ďatelinotrávnej silážnej miešanke. Z pasienkových miešaniek sa najvyššou koncentráciou dusíkatých látok vyznačovala vytrvalá bez ďateliny lúčnej.
Dva roky pestovania ďatelinotrávnych miešaniek na ornej pôde v teplej klimatickej oblasti ukázalo vysoký produkčný potenciál najmä intenzívnych silážnych zmesí s priaznivým obsahom dusíkatých látok potrebných vo výžive hovädzieho dobytka. Prosperitu lúčnych a pasienkových miešaniek z hľadiska vyrovnanej úrody sušiny a kvality bude zaujímavé posúdiť v horizonte 4 rokov, čo je v súlade s ich plánovaným využitím.
