Udržateľné využívanie trávnych porastov technikou pasenia
Trávne porasty, ktoré boli desiatky rokov obhospodarované spásaním alebo kosením, sú v súčasnom období znehodnotené samonáletom drevín. Na ich udržateľnosť je potrebný zásah človeka, bez ktorého sa prirodzene sukcesiou zmenia na les. Jednou z alternatívnych foriem údržby trávnych porastov je návrat k ich pasienkovému využívaniu.
| Obr. 1: Pasienok so samonáletom drevín |
Pasenie zvierat v súlade s požiadavkami ekologického poľnohospodárstva je pre zvieratá aj krajinu najprirodzenejšou formou využívania trávnych porastov. Tradičným a najstarším spôsobom využívania pasienkov bolo voľné pasenie usmernené pomocou pastiera a psa, ktoré je vo veľkej miere využívané aj dnes, najmä v chove oviec.
| Obr. 2: Pasienok optimálne obhospodarovaný |
Usmernenými spôsobmi sú honové pasenie, pásové, dávkové, jedno a viac oplôtkové (rotačné) pasenie a najnovší spôsob je pasenie na princípe satelitnej navigácie. Zvieratá majú obojky s vysokokapacitnou batériou a solárnym dobíjaním. Pasenie riadi vysielaný signál GPS prijímača v spojení so satelitom a zabezpečí online monitoring výskytu a pohybu zvierat.
Pri klasickom rotačnom pasení sa plocha pasienka rozdelí na viac oplôtkov, ktoré sa postupne využívajú pasením alebo kosením. Prestávka medzi využívaním nemá byť kratšia ako 14 dní. Pri kontinuálnom pasení sa stádo zvierat pasie v jednom oplôtku, ktorého veľkosť je rôzna podľa intenzity narastania. Zvyšná časť oplôtka sa môže kosiť, čo zabezpečí dostatok fytomasy na konzervovanie sušením alebo silážovaním na zimné kŕmne obdobie. Prerušenie pasenia by nemalo presiahnuť 3 dni.
Obidva systémy sú rovnocenné vo vzťahu k úžitkovosti zvierat a produkcii pasienka. Základným rozdielom je rôzna výška porastu, pri ktorej je optimálne porast spásať. Pri kontinuálnom pasení je optimálna výška od 6 do 10 cm. Neustálym prepásaním sa vytvorí hustý porast s krátkymi odnožami tráv. Výška porastu sa reguluje zaťažením zvieratami. Ak sa výška porastu zvyšuje nad odporučenú hranicu, musí sa zvyšovať aj zaťaženie. Naopak, ak výška porastu klesá pod optimálnu hranicu, zaťaženie pasienka by sa malo znížiť. Sezónne sa teda uplatňuje premenlivé zaťaženie. Je nevyhnutné zabezpečiť primerané zaťaženie pasienka, pretože vysoké zaťaženie zhoršuje kvalitu trávneho porastu - dochádza poškodzovaniu porastu, tvorbe prázdnych miest a k rozširovaniu burín. Zmena zaťaženia plochy pasienka zvieratami počas pasienkovej sezóny sa ovplyvní zvýšením plochy na pasenie o náhradnú plochu, prípadne znížením počtu pasených zvierat, napríklad ich presunom na iné plochy. Prípadne kombináciou obidvoch spôsobov.
Pre ovce je optimálna výška porastu na spásanie 4-6 cm. Porast by sa nemal spásať pri ovciach pod 3 cm a pri hovädzom dobytku pod 4 cm, pretože klesá príjem a zároveň sa znižuje asimilačná plocha porastu. Čím porast dlhšie narastá, tým sa znižuje jeho produkcia. Pri zvýšení výšky porastu nad optimálnu hranicu je potrebné upraviť jeho výšku skosením. Pri rotačnom pasení odporúčame vyššiu výšku porastu. Optimum je 15 cm. Porast vyšší ako 20 cm, dosiahne fenologickú fázu klasenia, preto je vhodnejšie jeho skosenie. Druhou podmienkou je ukončenie pasenia na danej pasienkovej ploche, ak výška klesá pod optimálne hodnoty podľa jednotlivých kategórií zvierat.
Zvieratá uplatňujú pri pasení selektivitu a na pasienkoch zanechávajú neželané druhy rastlín vo forme nedopaskov. Pri usmernených spôsoboch pasenia je potrebné nespasené rastliny (nedopasky) pokosiť prípadne zmulčovať. Zamedzí sa tak rozširovaniu nežiadúcich burinných druhov na pasienkovej ploche. Najoptimálnejším opatrením je striedanie kosenia s pasením.
| Obr. 3: Pasienok neošetrený po pasienkovej sezóne |
K dôležitým pratotechnickým opatreniam na trávnych porastoch patrí ich využívanie v optimálnom termíne. Všeobecne je pasenie potrebné regulovať podľa kvality, výšky a fenologickej fázy porastu. Po vypasení je na regeneráciu (narastenie) porastu potrebných minimálne 14-21 dní podľa vegetačného obdobia a poveternostných podmienok (na jar kratšie, v lete dlhšie obdobie). Pasienkovú sezónu je potrebné prispôsobiť vegetačnému obdobiu a začať čo najskôr na jar, čím sa dosiahne pravidelnejšie narastanie trávnej hmoty k ďalším cyklom - využitiam a lepšie zužitkovanie porastu.
Pri kosení odporúčame v úžitkových rokoch prvú kosbu vykonať najneskôr do začiatku klasenia dominantných druhov tráv. V tomto období je síce úroda sušiny nižšia, ale vyšší je obsah organických a minerálnych látok a nižší obsah vlákniny. Po tomto období sa porasty dostávajú do fázy kvitnutia, v ktorom narastá koncentrácia vlákniny a zhoršujú sa ich kvalitatívne parametre. Druhú kosbu je vhodné vykonať cca po uplynutí 4-5 týždňov, po ďalších 6 týždňoch sa (podľa priebehu poveternostných podmienok a stavu porastu) môžeme uskutočniť tretiu kosbu alebo jesenné dopásanie.
Starostlivosti o trávne porasty je potrebné venovať adekvátnu pozornosť, nakoľko produkcia porastov a ich kvalita závisia nielen od podmienok daného stanoviska a floristického zloženia, ale aj od prísunu živín do trávnych porastov. Vplyvom nedostatočnej výživy, dochádza k výraznej redukcii druhového zloženia v porastoch. Fosfor je dôležitou živinou pre zaistenie úrod a spolu s draslíkom ovplyvňuje aj činnosť rizóbií ďatelinovín. Nedostatok fosforu spomaľuje rast nadzemných orgánov i koreňov, redukuje kvitnutie a zvyšuje sterilitu kvetov. Deficit dusíka spôsobuje slabý rast, opadávanie listov a obmedzenie vetvenia koreňov. Nedostatok draslíka sa prejaví uvädaním rastlín. Dávky hnojív sa určujú podľa aktuálnych zásob živín v pôde a ich obsahu v krmive. Na kyslých pôdach je vhodné aplikovať vápenaté hnojivá. Použitím vápenatých hnojív sa zvýšia hodnoty pH pôdy, s čím súvisí lepšie využitie ostatných živín. Novozaložené porasty odporúčame hnojiť až po prvej kosbe. V ekologickom režime hospodárenia sa nemôžu používať priemyselné hnojivá a výživa porastov sa zabezpečuje aplikáciou organických hnojív.
Floristické zloženie a štruktúra porastu (kvantitatívny pomer medzi trávami, ďatelinovinami, bylinami a ich vzájomné interakcie) významne ovplyvňujú jeho kvalitatívne parametre a následne aj produkciu chovaných zvierat. Opatrením ako zvýšiť produkciu nadzemnej fytomasy trávnych porastov a zlepšiť kvalitu, je bezorbový prísev kultúrnych, krmovinársky hodnotných druhov tráv, ďatelinovín i bylín do trávneho porastu. Výhodou prísevu ďatelinotrávnych miešaniek je okrem skvalitnenia druhového zloženia aj vytvorenie podmienok na zahustenie porastu a zamedzenie zaburinenosti.
Prvým dôležitým krokom, ktorý je predpokladom úspešnosti pred prísevom je príprava prisievanej plochy. Trávne a ďatelinové osivo je malé, preto je potrebné príprave porastu pred prísevom venovať maximálnu pozornosť. Najdôležitejším mechanizačným zásahom je jarné bránenie pasienkov. Brány prevzdušňujú a vyrovnávajú povrch pasienkov a zároveň rozhŕňajú krtince a zvyšky exkrementov, čo je dôležité pre uplatnenie sa prisiatych druhov v poraste. Pri jarnom termíne, prísevu sú zvyčajne lepšie podmienky pre úspešnosť, pretože sa dostatočne využije zimná vlaha potrebná na klíčenie. Pokiaľ sa na realizáciu zvolí jesenný termín, prísev by sa mal uskutočniť podľa klimatických podmienok po doplnení potrebnej zásoby zrážkovou činnosťou.
| Obr. 4: Máloprodukčný nezapojený porast na pasienku, po bezorbovom príseve |
Po vzídení porastu (po príseve), odporúčame prisievanú plochu nespásať, ale narastenú fytomasu pokosiť, aby sa prisievané rastlinky zakorenili, dobre vyvinuli, zapojili porast a nedošlo k ich poškodeniu. V prípade zaburinenia je potrebné realizovať presvetľovaciu kosbu. Termíny ďalších využití prisievanej plochy sa stanovia po posúdení stavu porastu, následnú kosbu v ideálnych podmienkach je vhodné vykonať s odstupom piatich týždňov. V oboch termínoch, porast odporúčame kosiť na vyššie strnisko. Po prvej kosbe, po príseve a opätovnom narastení fytomasy, pokiaľ je porast dobre zapojený, už môžeme prisievanú plochu spásať zvieratami. Pri intenzívnom spásaní by bolo vhodné plochu pasienka rozdeliť na menšie časti (oplôtky), aby zvieratá vypásli narastenú fytomasu rovnomerne a nezostávali v poraste nedopasky, ktoré by následne znehodnocovali novú narastajúcu fytomasu a umožnili rozvoj burín.
| Obr. 5: Zapojený porast na pasienku, po bezorbovom príseve |
Trávne porasty sú komplexné ekosystémy, ktoré poskytujú produkčnú službu spojenú s kolobehom živín, vody, reguláciou klímy a kultúrne služby. Naším cieľom by malo hľadanie takých možností poľnohospodárskej výroby, aby boli plochy trávnych porastov využívané udržateľným spôsobom a optimalizovali by sme vplyv negatívnych dôsledkov obhospodarovania na ostatné zložky ekosystému využívaného územia.
