Revitalizácia opustených trávnych porastov ako spôsob zvyšovania krmovinovej základne
Prírodné a ekologické podmienky Slovenska predurčujú vyššiu lokalizáciu trvalých trávnych porastov najmä do horských a podhorských oblastí, kde sa nachádza približne 80 % ich celkovej výmery.
|
Obr. 1: Prevažná časť výmery trávnych porastov na Slovensku sa nachádza v horských a podhorských oblastiach |
Prejavy extenzifikácie na TTP mali v minulom storočí počas kolektivizácie skôr marginálny priestor. Výmery trávnych porastov sa v tomto období na Slovensku znižovali v dôsledku ich rozorávania, za účelom získavania nových produkčných plôch. Po zmenách spoločenských pomerov v roku 1989 a následnej transformácii poľnohospodárskej výroby spojenej s jej útlmom, začal fenomén extenzifikácie TTP narastať. Extenzívne využívané až opustené plochy trávnych porastov predstavovali cca 30 - 40% z ich celkovej výmery. Tieto javy sa ešte zvýraznili v procese príprav a následnom vstupe slovenskej ekonomiky na spoločný európsky trh, v rámci začlenenia Slovenska do Európskej únie. Dôvodom bol najmä rapídny pokles stavov hospodárskych zvierat. V posledných rokoch sa začína prejavovať zvýšený dopyt po potravinách, k čomu výrazne prispeli nedávne prejavy nestability trhu v dôsledku ekonomickej krízy, pričom sú tieto tlaky často vystupňované aj prebiehajúcou zmenou klímy. V rôznych národných stratégiách sa presadzujú tézy a opatrenia pre zabezpečenie výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva a jeho konkurencieschopnosti na jednotnom trhu EÚ, s dôrazom na vytváranie podmienok pre stabilizáciu, resp. rozšírenie poľnohospodárskej výroby, v hľadaní mechanizmov na podporu živočíšnej výroby, pre stabilizáciu stavov hospodárskych zvierat, podporovanie spotreby slovenských poľnohospodárskych produktov a potravín, zvýšenie potravinovej sebestačnosti a pod. Na význame a nutnosti zavedenia týchto opatrení sa podpisuje aj súčasná celosvetová kríza. Na základe spoločenských výziev a globálnych zmien je preto potrebné zareagovať aj v oblasti výroby kvalitných krmovín. Práve regióny s vyšším zastúpením TTP majú potenciál k výrobe kvalitného objemového krmiva, ktoré je základom výživy v chove hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a oviec.
Klasickým spôsobom využívania trávnych porastov, s možnosťou efektívne využívať a udržiavať najmä ich hospodársku funkciu, je okrem pasenia aj kosenie. Pri klasickom kosnom využívaní, spojenom s výrobou sena a siláže, poskytujú trávne porasty najvyššiu úrodu sušiny v 1. kosbe, ktorá je z hľadiska ich produkcie kľúčová. Termín prvej kosby, spolu s floristickým zložením (s optimálnym podielom krmovinársky hodnotných druhov), úrodnosťou pôdy (živinovým režimom) a priebehom poveternostných podmienok sú rozhodujúcimi faktormi pre hospodársky optimálnu a kvalitatívne uspokojujúcu produkciu, s maximálnou úrodou stráviteľných živín. Týmto požiadavkám zodpovedá termín prvej kosby v období na začiatku klasenia a plného klasenia prevládajúcich druhov tráv v poraste. Ďalším zásadným faktorom, ovplyvňujúcim produkčné parametre a kvalitu sušiny, je výživa. Aplikácia živín primárne ovplyvňuje floristické zloženie a následne produkčný proces, pričom okrem produkcie významne vplýva aj na kvalitu vyprodukovanej fytomasy. Za doplnkovú technológiu pri obhospodarovaní TTP možno považovať aj mulčovanie. Jeho význam je pri zabezpečovaní produkcie skôr sekundárny (napr. mulčovanie nedopaskov a pod.), avšak v odôvodnených prípadoch, najmä pri degradovaných a dlhodobo opustených plochách TTP a pri dodržaní určitých zásad (vhodný termín, rovnomerné rozloženie posekanej hmoty na ploche a pod.), je možné si pomôcť aj touto technológiou.
Zvyšovanie krmovinovej základne, produkciou kvalitného objemového krmiva je možné aj z plôch, ktoré boli doteraz z nejakých dôvodov extenzifikované až degradované. Po nevyhnutnom revitalizačnom procese by sa špecifickou kombináciou intenzifikačných zásahov tieto plochy mohli opäť stať krmovinársky atraktívnymi.
Revitalizáciou opustených trávnych porastov sa zaoberáme aj na pracovisku NPPC – Výskumnom ústave trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Na pokusnom stanovišti v Liptovskej Tepličke (990 m n. m.), na čiastočne revitalizovanom trávnom poraste prebiehal experiment, ktorého cieľom bolo zhodnotiť dopad zvolených pratotechnických postupov na produkčné a mimoprodukčné parametre porastu.
Variantné prevedenie pokusu bolo nasledovné:
|
Varianty
|
Pratotechnické zásahy
|
|
1.
|
Nevyužívaná kontrola
|
|
2.
|
Jedna kosba
|
|
3.
|
Dve kosby (hnojenie PK)
|
|
4.
|
Dve kosby
|
|
5.
|
Mulčovanie raz za rok
|
|
6.
|
Dve kosby (hnojenie PK + N 45)
|
|
7.
|
Dve kosby (hnojenie PK + N 90)
|
|
8.
|
Tri kosby (hnojenie PK + N 90)
|
Počas experimentálneho obdobia sme, okrem iného, sledovali floristické zloženie porastov, určované metódou redukovanej projektívnej dominancie pred každým pratotechnickým zásahom a krmovinársku hodnotu podľa metodiky NOVÁK (2004).
Pri hodnotení kvality trávnych porastov metódou krmovinárskej hodnoty (EGQ), zaraďujeme porasty na základe pokryvnosti jednotlivých druhov s konkrétnou kŕmnou hodnotou FV (feed value) do nasledujúcich kategórií: EGQ 90 – 100 (veľmi hodnotný až vysokohodnotný), EGQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný), EGQ 50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný), EGQ 25 – 50 (málo hodnotný až menejhodnotný), EGQ 15 – 25 (bezcenný až málo hodnotný), EGQ 0 – 15 (škodlivý až bezcenný), EGQ < 0 (jedovatý - toxický). Hodnota FV podľa predmetnej metodiky klasifikuje druhy prostredníctvom trinásť bodovej stupnice, v škále od -4 do 8, kde hodnota -4 platí pre jedovaté druhy a 8 pre vysokohodnotné druhy. Pre účely sledovania dynamiky zmien krmovinárskej hodnoty revitalizovaného trávneho porastu sme rastlinné druhy (klasifikované parametrom FV) rozdelili do troch kvalitatívnych skupín: D1 (vysokohodnotné druhy), D2 (strednehodnotné až málohodnotné druhy), D3 (škodlivé až toxické druhy). Do kvalitatívnej skupiny D1 zaraďujeme druhy s hodnotou FV 5 až 8, D2 FV 1 až 4 a D3 FV 0 až -4. Tabuľky s podrobnými botanickými zápismi sú k dispozícii u autorov príspevku.
Už v prvom experimentálnom roku môžeme pozorovať rozdiely medzi jednotlivými variantmi (tab. 1). Najnižšia krmovinárska hodnota porastu bola, tak ako sme očakávali, na nevyužívanej kontrole (EGQ 52,03). Pokryvnosť druhov zaradených do skupiny D1 a D2 bola v tomto variante viacmennej vyrovnaná (D1 – 45,1 %, D2 – 47,5 %) (tab. 2), pričom sme v poraste zaznamenali aj celkový najvyšší počet škodlivých až toxických druhov (D3). Z agrobotanických skupín dominovali byliny (60 %) (tab. 4), ktoré môžeme na základe FV hodnoty zväčša zaradiť do skupiny D2, t.j. stredne hodnotné až málo hodnotné druhy. V ošetrených porastoch boli v prvých využitiach dve najvyššie hodnoty EGQ vo variantoch 8 (EGQ 63,83) a 2 (EGQ 62,16) (tab. 1). Porasty v prvých využitiach patria do kategórie menej hodnotných až hodnotných porastov. Pri ich bližšej analýze môžeme konštatovať, že oproti kontrolnému variantu nastal v skupine D1 posun. Počet druhov sa pri tomto porovnaní (okrem variantov 7 a 8) v tejto kvalitatívnej skupine zvýšil, pričom nárast bol zaznamenaný najmä v ich percentuálnom podiele (48,5 % - 61,4 %) (tab. 2). Početnosť druhov v skupine D2 bola približne rovnaká ako na kontrole, avšak poklesla ich pokryvnosť. Posun v krmovinárskej hodnote nastal vo všetkých variantoch s druhým využitím (varianty 3,4,6,7,8) a aj v tretej kosbe variantu 8, kde bola bodová hodnota EGQ najvyššia (73,51), čo už zodpovedá klasifikácii hodnotného až veľmi hodnotného porastu (tab. 1). Aj keď nedošlo k výraznému nárastu počtu druhov v krmovinársky najhodnotnejšej skupine (D1), oproti prvým využitiam viackosných variantov (4,6,7,8), prípadne variantov s jedným využitím počas roka (2,5), možno opäť badať zvýšenú pokryvnosť druhov, pri ich relatívne rovnakom počte. Výnimku tvorí porast hnojený fosforom a draslíkom (var. 3), kde počet vysokohodnotných druhov stúpol zo 14 v prvej kosbe, na 19 v kosbe druhej. V ostatných spomínaných prípadoch to môžeme dať do súvisu s aplikáciou minerálnych hnojív. Hnojenie dusíkom (var. 6,7,8) podporilo najmä priestorovú prezenciu trávnych druhov, ktoré sú z hľadiska kŕmnej hodnoty (FV) zaradené medzi veľmi hodnotné až hodnotné druhy. V našom prípade ide najmä o trávy ako psinček poplazový, reznačka laločnatá, kostrava lúčna, lipnica lúčna a pod. Ich zastúpenie (69,5 %) bolo v tomto roku najvyššie v tretej kosbe na variante 8 (tab. 4). Zvýšenie podielu bôbovitých druhov sa prejavilo v druhej kosbe v poraste s aplikáciou P a K (var. 3), kde sa ich prezencia pohybovala na úrovni 19,9 % (tab. 4).
Tab. 1: Krmovinárska hodnota porastov (EGQ)
Tab. 2: Početnosť a pokryvnosť (%) druhov v kvalitatívnych skupinách v 1. sledovanom roku
Tab. 3: Početnosť a pokryvnosť (%) druhov v kvalitatívnych skupinách v 2. sledovanom roku
Tab. 4: Podiel floristických skupín (%) vo variantoch
V druhom experimentálnom roku kleslo hodnotenie nevyužívaného porastu (variant 1) oproti roku predchádzajúcemu o 1,17 boda, teda na úroveň EGQ 50,86 (tab. 1). Táto hodnota už takmer atakovala hornú hranicu kategórie málo hodnotných až menej hodnotných porastov (EGQ 25 – 50) a opäť predstavovala porast s najnižšou krmovinárskou hodnotou. Početnosť a aj pokryvnosť druhov sa v tomto variante oproti minulému roku výrazne nemenila. Skupinu D3, ktorá znižovala krmovinársku hodnotu nevyužívaného porastu, v oboch rokoch hojne zastupovali najmä túžobník brestový, ľubovník bodkovaný, iskerník prudký, ale tiež rozrastajúci sa smrek obyčajný. Tieto konštatovania poukazujú na postupnú degradáciu trávneho porastu v dôsledku absencie využívania, pričom prebiehajúca sekundárna sukcesia výrazne ovplyvňuje aj jeho krmovinárske parametre. Pri hodnotení ošetrených variantov, sa okrem porastov vo variantoch 4/1. kosba a 7/2.kosba (kde došlo len k zanedbateľnému poklesu), hodnoty EGQ oproti predchádzajúcemu roku zvýšili. Krmovinárska hodnota variantov s jedným využitím počas roka (var. 2, 5) a v prvých kosbách viackosných variantov, sa zvyšovala so stupňom intenzifikácie. Výrazne zmeny v početnosti a priestorovej prezencii druhov oproti minulému roku však neboli zaznamenané (tab. 3). Za zmienku stojí len nárast počtu vysokohodnotných druhov (D1), zaznamenaný v prvej kosbe trojkosného porastu s aplikáciou N 90 (var. 8). Súčasne sa zvýšil oproti predchádzajúcemu roku aj ich percentuálny podiel z 58,2 % na 66,9 %. V druhých kosbách bolo zase zaujímavé hodnotenie porastu hnojeného fosforom a draslíkom (var. 3). Pri poklese počtu druhov v skupine D1 (z 19 v prvom na 17 v druhom roku), sa v druhom roku zvýšila ich pokryvnosť zo 75,9 % na 82,5 % (tab. 3). Tento vzostup bol na úkor poklesu početnosti, ale aj zníženia pokryvnosti rastlinných druhov z druhej kvalitatívnej skupiny (D2). Z analýzy floristického zloženia (tab. 4) tohto porastu vyplýva nárast podielu leguminóz oproti minulému roku, a to z 6,7 % na 21 % v prvej a z 19,9 % na 32,1 % v druhej kosbe. Práve leguminózy patria, popri trávach, medzi krmovinársky hodnotnejšie druhy s vysokou biologickou hodnotou bielkovín. Relevantnými druhmi boli v našom prípade ďatelina lúčna, vika vtáčia ale najmä ďatelina plazivá. Ich podiel a následne celkové zvýšenie kvality nadzemnej fytomasy podporuje najmä aplikácia P a K. Kvalitatívny posun nastal aj v druhej, ale najmä v tretej kosbe variantu 8, kde bola zaznamenaná aj najvyššia krmovinárska hodnota v tomto roku, a to EGQ 79,26. Progres vo variante bol zaznamenaný nie len v následnosti kosieb v aktuálnom hodnotenom roku, ale aj v porovnaní s prvým rokom. Tento porast môžeme spolu s porastmi v druhých kosbách vo variantoch 3,6,7 a 8 zaradiť už do kategórie hodnotných až veľmi hodnotných porastov (EGQ 70 – 90). Kvalitatívny posun vo variante 8 počas vegetačného obdobia dokladuje aj zvýšenie pokryvnosti vysokohodnotných druhov v skupine D1 v druhej a tretej kosbe (tab. 3), pri súčasnom znížení početnosti a pokryvnosti druhov z kvalitatívnej skupiny D2.
|
Obr. 2: Pri absencii využívania TTP dochádza ku sekundárnej sukcesii |
Významným faktorom v procese revitalizácie sukcesne ohrozených trávnych porastov sa javí najmä intenzita využívania spolu s aplikáciou živín, ktoré už v krátkom časovom horizonte vedia regulovať floristické zloženie v krmovinársky progresívnom smere. Podľa našich výsledkov prebiehajú kvalitatívne zmeny skôr na úrovni pokryvnosti krmovinársky hodnotnejších druhov ako ich početnosti.
Literatúra
NOVÁK, J. 2004. Evaluation of grassland quality. Ekológia : Bratislava, Volume 23, 2004, Issue 2, pp127-143, e-ISSN 1337-947X
