Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Najefektívnejším zdrojom bielkovín pre dojnice je lucernová siláž

02-10-2013
Ing. Ľubica Rajčáková, PhD. | rajcakova@cvzv.sk

Ďatelinoviny sú objemové krmivá bielkovinového charakteru s veľkým potenciálom. Pri správnom výbere a vhodnej agrotechnike pestovania predstavujú najlacnejší zdroj dusíkatých látok vo výžive hovädzieho dobytka. Okrem vysokej koncentrácie dusíkatých látok majú aj vysoký obsah vápnika a beta-karoténu. Pre dojnice sú obzvlášť cenné pre ich mliekotvorný účinok. Podľa údajov ŠÚ SR boli v roku 2012 pestovateľské plochy ďatelinovín nasledovné: ďatelina lúčna sa pestovala na 4 791 ha, lucerna siata na 46 595 ha, ďatelino-lucernová miešanka na 39 084 ha a ostatné viacročné ďatelinoviny na 1 960 ha.

Z ďatelinovín sa najväčšej obľube u poľnohospodárov teší lucerna, a to aj vďaka tomu, že je ďatelinovinou s najvyššou výživnou hodnotou. Jej kvalita je ovplyvňovaná mnohými faktormi, najmä poradím kosby, vegetačnou fázou, ale aj agroklimatickými podmienkami počas vegetačného obdobia. Ak sú počas vegetačného obdobia vysoké teploty a suchá, spôsobuje to zvýšený obsah neutrálne detergentnej vlákniny v bunkových stenách, čím sa znižuje stráviteľnosť organickej hmoty. Vyššie teploty počas vegetačného obdobia tiež spôsobujú intenzívnejšie predýchavanie asimilátov, čím v pletivách rastlín ostáva menšie množstvo vodorozpustných cukrov. Teplota neovplyvňuje len množstvo cukrov, napr. fruktózanov, ale aj ich molekulovú hmotnosť. Lucerna sa vďaka svojmu rozsiahlemu a hlboko koreniacemu koreňovému systému pomerne dobre vysporiadáva s nedostatkom vlahy. Napriek tomu sucho počas jej vývoja negatívne vplýva na výšku úrody ale aj kvalitu krmiva, ktorá je spôsobená väčšou lignifikáciou rastlinných pletív.

Prakticky sa dá povedať, že väčšina negatívnych zmien počas vývoja lucerny súvisí s meniacim sa pomerom medzi listami a stonkou. V listoch sa koncentrácia N-látok pohybuje na dvojnásobne vyššej úrovni ako v stonkách. Šimko a kol. (2006) uvádzajú, že kým podiel listov vo fáze butonizácie rastlín v prvej kosbe predstavuje 42 - 48 %, v druhej kosbe klesá len na 28 - 45 %. Z tohto dôvodu má druhá kosba obyčajne vyšší obsah vlákniny ako prvá.

Degradácia dusíkatých látok u nej predstavuje 75 - 78 %. Nutričná hodnota sa počas vegetácie veľmi rýchle mení, pretože dozrievaním dochádza k lignifikácii stonky. Ak obsah nestráviteľného lignínu v lucerne prevýši úroveň 80 g.kg-1 sušiny, stráviteľnosť organickej hmoty klesne pod 60 %.

Najefektívnejším spôsobom využitia potenciálu lucerny, rovnako ako všetkých objemových krmív, je silážovanie. Výroba kvalitných a nutrične hodnotných siláží je možná iba vtedy ak majú krmoviny v čase zberu vysoký obsah stráviteľných živín a energie. Vzhľadom k tomu, že sa v krmovinách počas ich rastu mení obsah živín, nutričná hodnota aj stráviteľnosť, termín zberu nemožno určovať univerzálne, ale vždy a zásadne s individuálnym prístupom.

Praktické skúsenosti a vedecké poznatky určujú, že pre lucernu určenú na silážovanie je najvhodnejším termínom zberu obdobie butonizácie. Na rastlinách žltnú spodné poschodia listov rastlín a lucerna prechádza do fázy začiatku butonizácie. Butonizácia je vegetačná fáza, v ktorej má cca 1/3 rastlín v poraste vytvorené kvetné púčiky veľké približne 2 mm a obsah sušiny v rastlinách dosahuje v závislosti od poveternostných podmienok 16 - 18 %. V tomto čase má lucerna najvyššiu koncentráciu N-látok (aj viac ako 23 %) a zároveň najnižší obsah vlákniny. Táto fáza trvá cca. 5 - 7 dní, potom dochádza k znižovaniu koncentrácie N-látok. Za 14 dní môže poklesnúť na úroveň 16 %.

Stráviteľnosť i energetická hodnota sú vo fáze butonizácie lucerny tiež na vrcholnej úrovni. Ďalším zrením dochádza k znehodnocovaniu kvality, čo sa prejavuje najmä poklesom obsahu N-látok a nárastom obsahu vlákninového komplexu. Časť dusíka sa v stonkách viaže na neutrálne detergentnú vlákninu, a tým sa pre zvieratá stáva nedostupnou. Zvyšujúci sa obsah lignínu negatívne ovplyvňuje degradovateľnosť organickej hmoty. V dôsledku týchto procesov dochádza k poklesu celkovej stráviteľnosti a energetickej hodnoty krmiva.

Podľa našich zistení v prvej kosbe obsahuje lucerna vo fáze butonizácie koncentráciu vodorozpustných cukrov na úrovni 60 - 80 g.kg-1 sušiny ale vo fáze kvitnutia je to iba 30 - 50 g.kg-1 sušiny. V ďalších kosbách sa obsah vodorozpustných cukrov pohybuje už len od 30 do 60 g.kg-1 sušiny, v závislosti od vegetačnej fázy.

Vo fáze kvitnutia je lucerna vzhľadom k živinovému zloženiu priemerným až podpriemerným krmivom s vysokým obsahom vlákninového komplexu a nízkou koncentráciou energie. Práve vyšší obsah vlákniny a nízka stráviteľnosť organickej hmoty je u väčšiny objemových krmív príčinou ich nižšieho príjmu zvieratami.

Pri pestovaní lucerny je vzhľadom k fyziologickým potrebám rastlín potrebné dodržiavať viacero zásad. K nim patrí potreba aspoň jedného zakvitnutia rastlín počas vegetačného obdobia. Odporúča sa aby interval medzi predposlednou a poslednou kosbou bol aspoň 6 týždňov, pričom posledná kosba má byť urobená v čase ukončenia vegetačného obdobia lucerny. Porasty v poslednom roku pestovania môžu byť využívané intenzívnejšie, t.j. viac kosieb mladého porastu bez ponechania na zakvitnutie Najčastejšie sa pri pestovaní lucerny počas vegetačného obdobia robia 3 - 4 kosby.

Vzhľadom k vysokému podielu prvej kosby na celkovej úrode ale aj k tomu, že najvyššiu koncentráciu cukrov nevyhnutných pre priaznivý priebeh fermentácie dosahuje lucerna práve v prvej kosbe, je opodstatnené a logické aby sa využila na výrobu siláže.

Pre silážovanie ďatelinovín a lucerny zvlášť je veľmi dôležitý proces uvädania. Rýchlym uvädaním sa dosiahne zvýšenie koncentrácie vodorozpustných cukrov a zvýši sa osmotický tlak v bunkách, čím dôjde k selektívnej inhibícii nežiaducej mikroflóry. Napriek priaznivému vplyvu vyššieho obsahu sušiny na fermentačný proces neodporúča sa dlhodobé uvädanie, pretože je prirodzene sprevádzané degradáciou živín. Ideálne je, ak prebehne do 24 hod. Neodporúča sa nechávať pokosené krmivo na poli dlhšie ako 48 hodín, pretože v hmote dochádza k výrazným stratám koncentrácie živín a energie predýchavaním a k stratám spôsobeným odrolom lístkov. Okrem toho dochádza k rozvoju nežiaducich klostrídií, ktoré sú príčinou rozkladných procesov a rozvoja kvasiniek a plesní v silážach. Vysoký obsah klostrídií môžu spôsobiť aj zastaralé alebo zle nastavené obracače a zhrňovače, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú stupeň znečistenia zberaného krmiva prachom a pôdou.

Optimálne je ak lucerna uvädne na 37 - 42 %-ný obsah sušiny. Pri silážovaní odporúčame aplikovať biologické silážne prípravky obsahujúce homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia. Inokuláciou sa urýchľuje nástup a priebeh fermentačného procesu, stimuluje sa tvorba kyselín a zrýchľuje sa pokles pH, čo sa prejaví aj na znížení obsahu amoniakálneho dusíka. V čerstvej lucerne sa pH pohybuje okolo 6,5, pričom je nevyhnutné do 48 hodín od zasilážovania znížiť jeho úroveň na 4,2. Touto výraznou acidifikáciou sa inhibuje rozvoj nežiaducich mikroorganizmov akými sú klostrídie, enterobaktérie, kvasinky a plesne a dochádza ku aktivizácii vnútrorastlinných enzýmov, proteáz, čo prispieva k zachovávaniu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti krmiva. Využívanie biologických prípravkov pri výrobe lucernovej siláže je možné ak je v silážovanej hmote minimálne 32 % a maximálne 45 % sušiny.

Aplikácia biologických prípravkov alebo silážovanie bez akýchkoľvek silážnych aditív je pri lucerne obsahujúcej sušinu pod 32 % veľmi riskantným riešením. Je to z dôvodu, že vplyvom vysokého obsahu vody prebieha fermentačný proces spontánne a veľmi intenzívne. Dochádza k nekontrolovanému rozvoju nežiaducich baktérií, ktoré menia mliečne kvasenie na maslové. V takých prípadoch je nevyhnutné využívanie chemických silážnych aditív.

Pri silážovaní lucerny s obsahom sušiny vyšším ako 45 %, je prvotným problémom utlačenie krmiva. Ak nedôjde k dostatočnému vytesneniu vzdušného kyslíka, nedôjde ani k rýchlemu zníženiu pH siláže na úroveň, ktorá by zabránila rozvoju klostrídií a vzniku nežiaducej kyseliny maslovej počas fermentačného procesu. Pri silážovaní nadmerne uvädnutého krmiva, je nutné používať inokulanty, ktoré obsahujú osmotolerantné kmene baktérií mliečneho kvasenia, prípadne chemické konzervanty na báze kyseliny propiónovej, resp. jej solí.

Pri lucernových silážach je veľmi dôležité sledovať úroveň proteolýzy (NH3-N z celkového N), ktorá vyjadruje neefektívny rozklad N-látok. Optimálne by sa jej hodnoty mali pohybovať maximálne do 8 % NH3-N z celkového N. Pri hodnotení bielokovinových siláží platí, že v prípade, ak proteolýza siláže prekračuje 12 %, siláž sa kvalifikuje ako nevydarená (III. trieda akosti), ak prekročí 16 % je považovaná za zlú (IV. trieda akosti). Siláže zaradené do IV. akostnej triedy nesmú byť skrmované bez vyšetrenia na zdravotno-hygienické ukazovatele.

Kvalita prvej kosby porastu lucerny siatej v g.kg-1 sušiny (Spišská Teplica, 2009)

Tab. 1

Podiel jednotlivých kosieb na celkovej úrode lucerny siatej

Tab. 2

Dynamika zmien v obsahu živín a energie počas procesu uvädania lucerny siatej (g.kg-1 sušiny)

Tab. 3

Parametre fermentačného procesu v lucernových silážach podľa obsahu sušiny a spôsobu ošetrenia

Tab. 4

Vystavené 21.5.2013