Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Využívanie a kŕmna hodnota horských kosných lúk

02-10-2013
Ing. Stela Jendrišáková, PhD. | jendrisakova@vutphp.sk

Prevažná časť výmery trvalých trávnych porastov na Slovensku sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál. Terénne podmienky sú veľmi rozmanité (takmer 70 % výmery TTP je na svahoch nad 8°) a rovnako hydrologické pomery sú faktorom, ktorý limituje a podmieňuje ich obhospodarovanie.

V príspevku prezentujeme výsledky z monitoringu biotopov trávnych porastov (obr. 1), ktoré sa nachádzajú na území Národného parku Veľká Fatra (NPVF), v masíve Krížnej (1574,3 m n.m.) v závere Tureckej doliny, Malej Krížnej (1319,3 m n.m.) a na severovýchodných svahoch vrchu Japeň (1154,4 m n.m.) nad obcou Turecká. Rozľahlé oblé trávnaté plochy vznikli odlesnením pred niekoľkými storočiami. Ide o výmeru cca 2000 ha vrcholových hôrnych lúk so vzácnymi rastlinnými spoločenstvami. Po roku 1974, kedy bola Veľká Fatra vyhlásená za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO), sa začalo usmerňovať hospodárske využívanie územia. Útlmom hospodárskej činnosti sa začali pestré porasty meniť. Hôľne neobhospodarované trávne porasty sú však rizikom i z hľadiska vzniku lavín na lavínových poliach a žľaboch (obr. 2).

Obr. 1

Obr. 1: Biotopy trávnych porastov na svahu vrchu Japeň

Obr. 2

Obr. 2: Lavínové polia a žľaby na biotopoch trávnych porastov v masíve Krížnej

Výsledky

Floristické hodnotenie trávneho porastu sme realizovali na jar, v lete a na jeseň. Monitoring zahŕňal floristické zloženie obhospodarovaných horských kosných lúk, ich výživnú a kŕmnu hodnotu a produkciu fytomasy. Floristické zloženie trávneho porastu sme robili metódou projektívnej dominancie podľa Klappa (1965). Následne sme z údajov kŕmnej hodnoty rastlinných druhov určili bonitu trávneho porastu.

Konštatujeme, že porast bol dobre zapojený. Plochy prázdnych miest boli najväčšie v jarnom období (5%). Výskyt drevín a plocha s náletmi drevín bola do 5%. Z drevín sa na poraste vyskytovali dreviny ruža šípová (Rossa canina L.) a černica (Rubus fruticocus L. agg.). Z floristického zloženia (tabuľka č. 1) vyplýva, že najvyššie počas celého vegetačného obdobia bolo zastúpenie agrobotanickej skupiny tráv (od 41 % do 61%). Pokryvnosť leguminóz bola od 2 % do 6% a bylín od 23 do 35%. Ostrice (Carex sylvatica Huds., Carex panicea L., Carex palescens L.) a chlpaňa (Luzula luzuloides L.) tvoria skupinu, ktorú uvádzame ako skupinu trávam podobných druhov.

Tabuľka 1: Floristické zloženie trávnych porastov

Tabuľka 1

Trávy

Dominantnými trávnymi druhmi v porastoch s jednokosným využitím boli lipnica lúčna (Poa pratensis L.), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata L.), kostrava lúčna (Festuca pratensis Huds.), kostrava červená (Festuca rubra L.), ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv), mätonoh trváci (Lolium perenne L.), psinček obyčajný (Agrostis capillaris L.) a metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa (L. P. Beauv.).
Reznačka laločnatá a kostrava lúčna sú krmovinársky hodnotné trávy s dobrou produkčnou schopnosťou a kvalitou krmu. Psinček patrí ku krmovinársky hodnotným, ale je to druh s veľmi nízkym výnosom produkcie, no jeho významný vplyv sa prejavuje na horských lúkach i tým, že ak začne v poraste dominovať, vytvorí hustý a plstnatý drn a ten sťažuje obnovu drevín, resp. šírenie drevín z náletov. Oproti tomu metlica trsnatá predstavuje jeden z najobávanejších burinných druhov lúk a pasienkov. Jej listy sú veľmi drsné a steblá holé, takže je ťažko stráviteľná, pre zvieratá nechutná a jej vystupujúce trsy sťažujú kosenie (obr. 3).

Obr. 3

Obr. 3: Trsy metlice trsnatej (Deschampsia caespitosa (L. P. Beauv.)

Metlica je nebezpečným druhom aj pre lesné spoločenstvá, ktoré lemujú horské trávne porasty, pretože jej husté a rozsiahle trsy zabraňujú prirodzenému zmladzovaniu drevín. Podobne aj lipnica Chaixova (Poa chaixi Vill.) produkciou fytomasy s vysokým obsahom sklerenchýmu nepriaznivo ovplyvňovala stráviteľnosť organickej hmoty krmiva a následne aj bonitu porastov. Lipnica lúčna (Poa pratensis L.) dosahovala 12 - 15 % podiel v skupine tráv. Spektrum tráv v poraste bolo pestré, v zápisoch evidujeme ovsicu páperistú (Avenula pubescens Huds.) Dumort, traslicu prostrednú (Briza media L.), mätonoh mnohokvetý (Lolium multiflorum Lam.), mätonoh trváci (Lolium perenne L.), timotejku lúčnu (Phleum pratense L.), stoklas vzpriamený (Bromus erectus Huds.) a trojštet žltkastý (Trisetum flavescens (L.) P. Beauv).

Leguminózy

Výskyt ďatelinovín bol nízky, najvyšší podiel tvorila vika lesná (Vicia sylvatica L.), ďatelina horská (Trifolium montanum L.), ďatelina alpská (Trifolium alpestre L.).

Byliny

Spoločenstvo lúčnych bylín bolo druhovo bohaté. Byliny výrazne vplývali na druhovú diverzitu, bonitu a spoločenskú hodnotu trávnych porastov. Na poraste dominovali predovšetkým alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris L.), rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.), lipkavec mäkký (Galium mollugo L.), pakost lúčny (Geranium pratense L.), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum L.), nevädzovec lúčny (Centaurea jacea L.), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta (L.) Raeusch.), chrastavec lesný (Knautia maxima (Opiz) a tiež pichliač obyčajný (Cirsium vulgare (Savi) Ten. a kýchavica biela (Veratrum album, L.).

Porasty spestrovali druhy ako zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata (Kit. ex Schult.), zvonček klbkatý (Campanula glomerata subsp. elliptica (Kit. ex Schult.) O. Schwarz), rimbaba karpatská (Pyrethrum clusii Fisch. ex Rchb.), škarda veľkoúborová (Crepis conyzifolia (Gouan) Dalla Torre), silenka obyčajná (Silene vulgaris ((Moench) Garcke), kozia brada (Tragopogon orientalis L.). V poraste vynikala počas celého vegetačného obdobia jesienka obyčajná (colchicum autumnale), ktorá patrí k efemeroidom zo skupiny polykarpických rastlín, na plochách sa veľmi šíri, čo súvisí s jej schopnosťou rozmnožovať sa generatívne aj vegetatívne a značne vplývala svojou kŕmnou hodnotou na bonitu trávneho porastu.

V porastoch sme zaznamenali výskyt vzácnych a zákonom chránených rastlín. V jarnom aspekte šafran karpatský (Crocus heuffelianus Herb.), orchidey: päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea, subsp. alpina (Rchb. f.) Janch.), vstavač hlavatý (Orchis globosa L.), vstavač májový (Dactylorhiza majalis subsp. majalis) a ľalie: ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum L.) a na okraji pod lesom ľalia zlatohlavá (Lilium martagon L.). V jesennom aspekte to bol horec clusiov (Gentiana clusii).

Bonita trávnych porastov

Bonita trávnych porastov (tabuľka č. 1) sa v priebehu vegetačného obdobia pohybovala od 45,3 (EGQ) v jarnom období, v letnom 66,13 (EGQ) a v jesennom 63,00 (EGQ). Porasty teda dosiahli bonitu v jarnom období málo až menej hodnotných porastov a v letnom a jesennom období bola bonita na úrovni menej hodnotných až hodnotných TP, takže nedosiahli úroveň hodnotných trávnych porastov. Hodnotné porasty začínajú až od hodnoty EGQ=70.

Výživná hodnota

Analyzované vzorky obsahovali od 83,91 - 105,19 g.kg-1sušiny dusíkatých látok a vlákniny od 252,80 - 272,72 g.kg-1 sušiny (tabuľka č. 2). Výživná hodnota (tabuľka č. 3) bola z hľadiska potreby a limitu príjmu sušiny krmiva pre hovädzí dobytok nízka. Obsah stráviteľnej organickej hmoty krmiva bol iba na úrovni 538, 89 g.kg-1sušiny. Z výsledkov sú jasné závery, že je náročné dodržať termín kosby na horských lúkach, tak aby bola kosba realizovaná v senokosnej zrelosti, čo je v týchto podmienkach pre vplyv počasia obzvlášť náročné.

Tabuľka č. 2: Obsah živín krmiva trávnych porastov (g.kg-1 v absolútnej sušine)

Tabuľka č. 2

Tabuľka č. 3: Výživná hodnota krmiva trávnych porastov (g.kg-1 v absolútnej sušine)

Tabuľka č. 3

Produkčná schopnosť porastov

Produkciu - úrodu celkovej fytomasy sme zisťovali v čase kosby a vyjadrili úrodou sušiny (t.ha-1). Výrazne vysoká produkcia bola spôsobená vzrastnými druhmi bylín a tráv. Produkcia z plochy s jednokosným využitím bola 3,1794 t.ha-1.

Z vážkovej analýzy fytomasy vyplýva, že hmotnostný podiel tráv a trávam podobných druhom vo fytomase bol v čase kosby spolu 52,85 %, leguminóz len 1,22 % a hmotnostný podiel bylín bol v čase kosby 30,49 %. (tabuľka č. 4).

Tabuľka č. 4: Hmotnostný podiel botanických skupín zelenej fytomasy

Tabuľka č. 4

Záver

Horské trávne porasty, ktoré vznikli na bočných hrebeňoch pod svahmi Krížnej po ich odlesnení sa tu udržali vďaka jednokosnému využívaniu a neskôr spásaniu ovcami. Využívanie horských porastov len pasením ako náhrada za kosenie môže mať za následok vznik negatívnych sprievodných javov, napr. tvorbu rozsiahlych eróznych plôch a prtí na strmých svahoch, deštrukciu pôdneho krytu, a samozrejme zmenu floristického zloženia porastov. Trvalé trávne porasty (TTP) sú významnou poľnohospodárskou kultúrou. Ich podiel z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike predstavuje približne jednu tretinu. Hospodárska funkcia TTP spočíva hlavne v zabezpečovaní kvalitných bielkovinových krmovín pre polygastrické zvieratá. Chov dojníc, odchov mladého hovädzieho dobytka a oviec treba v našich podmienkach budovať na základe objemových krmovín, ktorých zdrojom sú najmä v horských a podhorských oblastiach lúky a pasienky.

Poďakovanie: Tento príspevok bol spracovaný vďaka podpore Operačného programu Výskum a vývoj v rámci EÚ, ITMS 26220220042 Manuál pratotechniky pre raticovú zver a priaznivý stav životných podmienok Tetrova hôľneho vo vysokohorských oblastiach, spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Vystavené 28.1.2013