Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Vplyv ošetrovania, zberu a uskladnenia na kvalitu krmív

17-09-2019
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Krmivá využívané vo výžive hospodárskych zvierat sa vyznačujú značnou variabilitou v obsahu živín a ich využívania na produkciu. Krmivami uspokojujeme nutričné požiadavky zvierat, ktoré vychádzajú predovšetkým z ich fyziologických potrieb. Jednotlivé druhy krmív sa vzájomne odlišujú nutričnými a dietetickými charakteristikami. Najčastejšie krmivá delíme najmä podľa obsahu živín na jadrové a objemové.

Podcenenie aj malých faktorov pri výrobe, zbere spracovaní a uskladnení krmív sa často odráža v nedostatočnej produkcii hospodárskych zvierat, v jej zlej kvalite a následne aj v problémoch pri trhovej realizácii. V neposlednom rade toto všetko má podstatný odraz aj na zdraví zvierat, čo sa negatívne prejavuje v rastúcich nákladoch na liečbu. Nízke prírastky v odchove či výkrme, ale aj problémy v reprodukcii zvierat sú ďalšími oblasťami, ktoré tesne súvisia s kvalitou objemových krmív. V konečnom dôsledku možno povedať, že aj celková ekonomická efektívnosť chovu prežúvavcov má v zásade svoje jadro problémov práve v nedostatočnom poznaní či pochopení kvality objemových krmív a súvisiacich vzťahov.    

Kvalitné objemové krmivá sú vo výžive prežúvavcov cenným zdrojom živín a sušiny. Pre obmedzenú skladovateľnosť sa čerstvé objemové krmivá pre výživu prežúvavcov konzervujú. Medzi základné technológie takéhoto uchovávania krmív pre zvieratá patrí silážovanie, senážovanie a sušenie.

Jednotlivé technológie majú svoje prednosti aj negatíva a ich výber závisí najmä od klimatických podmienok a možností konkrétnej farmy. Objemové krmivá sú pre prežúvavce nenahraditeľné. Silážované krmivá majú rôzny obsah živín z pôvodného čerstvého porastu a ich variabilita je výsledkom kvality technologického procesu. Obsah živín v sene má svoje špecifiká najmä v postupoch dosahovania požadovanej sušiny, termínoch a poradiach kosby.    

Krmivá triedime podľa fyziologicko-výživných a kŕmno-technických hľadísk na   šťavnaté objemové krmivá,  suché objemové krmivá,  jadrové krmivá a  kŕmne zmesi. Do skupiny šťavnatých objemových krmív patria krmivá, ktoré majú vyšší obsah vody (40 - 90 %), pomerne nízky obsah živín a obmedzenú skladovateľnosť. Medzi šťavnaté objemové krmivá patria zelené krmivá, okopaniny a kŕmne zvyšky okopanín, siláže a senáže. Suché objemové krmivá sa vyznačujú vysokým obsahom sušiny (nad 82 %), nízkym obsahom vody (10 - 18 %), vysokým obsahom vlákniny (19 - 45 %).

Medzi suché objemové krmivá patria všetky druhy sena, senné múčky, všetky druhy slamy a kukuričné vretená. Krmivá s obsahom vlákniny nad 35 % (slama) sú ťažko stráviteľné a slúžia najmä na mechanické nasýtenie zvierat, na udržiavanie motorickej činnosti bachora a normálneho priebehu tráviacich procesov. Len v malej miere tvoria zdroj energie, prípadne stavebných alebo biologicky účinných látok.

Hlavnými znakmi jadrových krmív sú vysoký obsah sušiny (nad 86 %), vysoký obsah živín, vysoká výživná hodnota, nízky obsah vlákniny (pod 19 %) a dobrou trvanlivosťou a skladovateľnosťou. Na základe uvedených znakov sa medzi jadrové krmivá zaraďujú zrniny, semená strukovín a olejnín, kŕmne zvyšky mlynského a olejárskeho priemyslu a rôzne sušiarenské produkty rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Kŕmne zmesi sú priemyselne pripravované jadrové krmivá pre jednotlivé druhy a skupiny zvierat. Ich kvalita závisí od vhodného zastúpenia rôznych komponentov, ako aj od vyváženého obsahu energie a živín. Premixy sú také krmivá, ktoré obsahom živín a špecificky účinných látok dopĺňajú kompletné (skrmujú sa ako jediné krmivo) a doplnkové (dopĺňajú sa hospodárskymi objemovými krmivami) kŕmne zmesi.

Podľa pomeru živín delíme krmivá na bielkovinové (zelená lucerna) a sacharidové (okopaniny),  Podľa podielu vody na šťavnaté krmivá (zelený krm, okopaniny) a suché (zrnoviny, seno). 

Aj keď výroba konzervovaných objemových krmív je teoreticky aj technicky veľmi dobre zvládnutá ich kvalita v mnohých podmienkach výrobnej praxe nie je stále na požadovanej úrovni. Hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu zberu, a uskladnenia jednotlivých druhov objemových krmív sú veľmi rôznorodé.

Do prvej skupiny faktorov sa dá zaradiť vplyv stanovišťa a úroveň agrotechniky. Tieto faktory priamo či nepriamo ovplyvňuje stav epifytnej mikroflóry na rastlinách i vývoj mikroflóry v silážach. Nie je dobré, ak je pozemok prehnojený, ak je chemicky ošetrený, alebo pohnojený krátko pred zberom, ak leží v oblasti veľkého prašného spádu (napríklad aj blízko cesty). V poslednom období sa zabúda na rezíduá pesticídov, porasty sa niekedy ošetrujú v krátkom období pred zberom, nedodržujú sa ochranné lehoty. Desikanty by sa pri výrobe objemových krmív vôbec nemali používať!

Krmivo môže byť znehodnotené aj prímesami ak prebieha zber skoro po výdatnom daždi (blato) alebo pri dlhšie trvajúcom suchu nevhodnou mechanizáciou (prach). Samozrejmosťou by mal byť dobrý technický stav zberovej a manipulačnej techniky. Veľkou chybou je, keď sa zberá krmovina zaplesnená, alebo inak kontaminovaná (napríklad ak sa dostanú pri navážaní a utláčaní rezanky do siláže nafta, hydraulické či prevodové oleje, zvyšky plastových fólií). Výroba kvalitných objemových krmív pre úspešnú živočíšnu produkciu vyžaduje dostatočné poznanie všetkých biologických aj technických faktorov, ktoré sa v tomto procese uplatňujú.

Vädnúca krmovina, ktorá sa neobracia vôbec, býva na povrchu príliš suchá, ale zospodu môže byť príliš vlhká aj zaplesnená. Je nutné upozorniť, že aj keď sa z takejto krmoviny získa v priemere optimálny obsah sušiny, jej účinok v kŕmnej dávke je nízky. Navyše môže byť kontaminovaná odpadovými produktami húb - mykotoxínmi.

Do druhej skupiny faktorov patrí vplyv vegetačnej fázy a poradia kosby. Základným predpokladom kvality je zber objemovej krmoviny vo vhodnom termíne. Týka sa to hlavne vegetačnej fázy krmoviny, kde rozhoduje obsah sušiny a biologicky účinných živín. Tieto faktory rozhodujú o prístupnosti energie a živín pre baktérie mliečneho kvasenia v siláži, ktorá sa zhoršuje úmerne so zvyšujúcim sa obsahom vlákniny s vyšším podielom lignínu, či iných ťažko stráviteľných (aj nestráviteľných) látok. Druhá kosba býva z hľadiska silážovateľnosti vhodnejšia ako prvá kosba, i keď úroda býva nižšia.

Do tretej skupiny faktorov patrí vplyv poveternostných podmienok, ročného obdobia a dennej doby. Faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu a kvalite dopestovaného objemového krmiva je jednoznačne počasie. Dážď tesne pred zberom, počas zberu, alebo pôsobenie zrážok na pokosenú hmotu ovplyvňuje nielen obsah sušiny, ale aj živín v objemovom krmive. Sekundárne nadmerná vlhkosť podporuje rozvoj hubovitých ochorení porastu, respektíve rozvoj plesní v pokose. Nemenej významné je aj možné zvýšenie obsahu mykotoxínov v takto ovplyvnenej rastlinnej hmote. Aj keď sa ju potom podarí zobrať suchú, jej nutričná hodnota je narušená.

Silážovateľnosť krmoviny sa väčšinou tiež zvyšuje úmerne so zvyšovaním intenzity slnečného svitu, to súvisí s transformáciou a akumuláciou energie (resp. so zmenami v obsahu cukrov) v jednotlivých orgánoch rastlín. Ideálne je, ak prebieha zber za slnečného počasia, v letnom období a v čase zhruba medzi 10. a 15. hodinou. Pri takomto počasí môže byť obsah cukrov v rastline výrazne vyšší, ako keď je zamračené a chladno.

Ak je však obsah sušiny príliš vysoký, obmedzuje sa aj činnosť baktérií mliečneho kvasenia (väčšinou sa tiež zvyšujú straty opadom lístkov pri lucerne a ďateline, osobitne pri nešetrnom zaobchádzaní). Ak má krmovina príliš nízky obsah sušiny, zvyšujú sa straty odtokom silážnych tekutín a tiež nevhodným spôsobom fermentácie. Pre fermentáciu ťažko silážovateľnej krmoviny sa dá považovať za optimálny obsah sušiny 40 %, pre fermentáciu stredne silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 36 %, pre fermentáciu ľahko a veľmi ľahko silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 32 % (resp. pri drvine obilnín a strukovín 40 %, pri drvine LKS kukuričných palíc s listeňmi 55 %, pri drvine CCM 65 %). Pri bielkovinových a polobielkovinových krmovinách platí, že kvalitu siláží zlepšuje nielen zavädanie na optimálny obsah sušiny, ale aj rýchlosť jej dosiahnutia. Ideálne je, keď krmovina na poli alebo na lúke zavädne počas 24-36 hodín. Rýchle zavädanie je možné docieliť po zbere rotačným žacím strojom s kondicionérmi alebo gumovými ryhovanými valcami. Pri narušenej krmovine sa potrebný obsah sušiny dosahuje rýchlejšie, na druhej strane však pri nej prebiehajú intenzívnejšie enzymatické procesy, nemala by teda ležať na poli príliš dlho. Pri krmovine, ktorá niekoľkokrát zmokne a leží na poli alebo na lúke dlhší čas, môže dôjsť k vylúhovaniu niektorých cenných nutričných látok. Zavädajúca krmovina, ktorá sa často obracia, väčšinou stráca cenné lístočky (lucerna, ďatelina). Krmivá môžu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvňovať aj výživnú kvalitu produktu. Sú to špecifické účinky krmív. Dietetická hodnota krmív je ovplyvňovaná už počas rastu, ale aj spôsobom zberu, výroby, úpravy a skladovania krmív.    

Kvalita objemových krmív je rozdielna nielen medzi jednotlivými kŕmnymi plodinami, ale môže mať a veľmi často aj má pomerne veľké odchýlky aj v rámci jedného druhu krmovín. Ovplyvňuje ju použitá technológia pestovania, zberu, konzervácie a úroveň dodržiavania technologickej disciplíny pri výrobe, skladovaní aj pri konečnom použití krmív. Vláknina je vo výžive zvierat významná najmä z hľadiska produkcie mlieka a jeho živinového zloženia. Vláknina je komplexný zložený polysacharid, ktorý sa vyskytuje výhradne v rastlinných pletivách a ktorý sa v nutričnej terminológii pre jeho štruktúrnu funkciu (primárna a sekundárna bunková stena) označuje ako štrukturálny sacharid. Objemové krmivá sú predovšetkým významným zdrojom vlákniny, ktorej obsah sa v nich počas vegetačného obdobia značne mení. S postupujúcou fenologickou fázou dochádza predovšetkým u viacročných objemových krmovín k zvyšovaniu obsahu vlákniny, najmä jej frakcie – lignínu. Zvyšovaním podielu lignínu vo vlákninovom komplexe sa znižuje prístupnosť živín  (cukry, dusíkaté látky, aminokyseliny, minerálne látky) v objemových krmivách pre mikroorganizmy a tráviace enzýmy. Tým je využiteľnosť bunkového obsahu rastlinnej krmoviny veľmi nízka.   

Pri porastoch skosených na výrobu sena je dôležité dbať pri manipulácii na zachovanie listovej hmoty v sušenom pokose. Je to najkvalitnejší podiel fytomasy s najvyšším obsahom živín. Treba upozorniť aj na prípady zvýšeného obsahu dusičnanov v neskoro pohnojených, alebo dusíkom a hnojovicou prehnojených porastoch.

Potreby zvierat na živiny sú odlišné nielen medzi druhmi, ale aj v rámci jednotlivých kategórií a produkčných resp. reprodukčných štádií. Netreba zabudnúť že vo výrobnej praxi sú veľmi rozdielne chovateľské podmienky.

Výživná hodnota zelených a čerstvých objemových krmív (zelené obilniny, strukoviny, ďatelinoviny, jednoročné miešanky, ďatelinové, trávne a ďatelinotrávne miešanky, okopaniny) je okrem iných faktorov limitovaná predovšetkým druhom, odrodou, resp. hybridom krmovín a ich percentuálnym zastúpením v miešanke.

Zelené obilniny, ktoré sú skrmované v počiatočných fenologických fázach, sa vyznačujú pomerne nízkou energetickou hodnotou a vyšším obsahom vlákniny, v ktorej je však obsah lignínu nízky. Je to spôsobené najmä takmer výlučným zastúpením stebiel a listov vo fytomase. S postupujúcou fenologickou fázou dochádza k postupnému znižovaniu obsahu vlákniny a k zvyšovaniu energetickej hodnoty, čo je spôsobené postupným formovaním zŕn, asimiláciou zásobného sacharidu – škrobu a celkovým obratom v percentuálnom zastúpením klasu, stebiel a listov na celkovej hmote krmovín. Obsah dusíkatých látok je u obilnín nízky a počas vegetačného obdobia sa ich obsah mierne znižuje. Vzhľadom na nízky obsah dusíkatých látok v obilninách (približne 10 – 15 %) je však tento pokles zanedbateľný.

Strukoviny sú vo výžive zvierat aj vo forme objemových krmív cenené najmä pre vysoký obsah dusíkatých látok a esenciálneho lyzínu. S postupujúcou fenologickou fázou je u strukovín možné badať tendenciu postupného zvyšovaniu obsahu vlákniny a mierneho poklesu obsahu dusíkatých látok a energie.

Trávne a ďatelinotrávne porasty využívané ako zelené a čerstvé objemové krmivá predstavujú najprirodzenejší zdroj živín pre hospodárske zvieratá. Vyznačujú sa variabilnou výživnou hodnotou, ktorá je podmienená druhom, prípadne druhovým zastúpením v miešanke a a intenzitou využívania.

Ďatelinoviny sú charakteristické pomerne vysokým obsahom dusíkatých látok a nízkym obsahom vlákniny a energetických živín na začiatku vegetácie. Trávy sú predovšetkým zdrojom sacharidov. S narastajúcim vegetačným štádiom dochádza k postupnému znižovaniu obsahu dusíkatých látok a zvyšovaniu obsahu vlákniny. Práve pre tento dôvod je vhodnejšie porasty tráv a ďatelinovín využívať pre kŕmne účely v skorších vegetačných štádiách.

Z konzervovaných objemových krmív sú kvantitatívne najväčšou skupinou siláže. Ich výživná hodnota je ovplyvnená najmä kvalitou krmoviny, ktorá sa konzervuje a fenofázou v čase zberu, ale aj konzervačnou technológiou, prípadne použitím aditív. Najčastejším nedostatkom pri silážovaní objemových krmovín je neskorý termín zberu, ktorý sa pri vysokom obsahu sušiny (nad 50 %) a vlákniny prejaví na nízkej kvalite siláže.

Seno s vysokou kvalitou plne zodpovedá fyziologickým požiadavkám trávenia, je významným zdrojom viacerých minerálnych látok (najmä vápnika) a vitamínov (vitamínu E, D a karoténov). Jeho výživná hodnota je ovplyvnená predovšetkým botanickým zložením porastu, vegetačnou fázou v čase zberu, zvolenou technológiou výroby, ako aj klimatickými podmienkami. Dieteticky najhodnotnejšie je seno lúčne. V praktickom kŕmení sa dobre uplatňuje seno vyrobené z miešaniek pre vzájomnú kompenzáciu nedostatkov.

Výživná hodnotu krmiva určuje biologický účinok krmiva, ktorý je vyvolaný skŕmením jednotky krmiva a jeho využitím v organizme zvierat. Biologický účinok krmiva sa prejavuje krytím potrieb na chov a krytím potrieb na produkciu (rast, mlieko, vajcia, vlna, reprodukcia, práca). S energiou súvisia všetky životné pochody v organizme zvierat, jej zdrojom sú všetky organické látky nachádzajúce sa v krmivách.

Kvalitné vlastné objemové krmivá sú základom efektívnej výroby. Výsledky dosahované v najvyspelejších chovoch to jednoznačne potvrdzujú. Snaha kompenzovať nedostatky v oblasti kvality objemových krmív cez nakúpené krmivá (objemové, jadrové alebo rôzne doplnky a špeciality) má jednoznačne negatívny dopad na ekonomiku produkcie, a veľmi často aj na zdravie zvierat. Táto skutočnosť prináša len dodatkové zvýšenie nákladov na liečbu a stratu produkcie.

Kvalita objemových krmív spolu s chovateľskými podmienkami a šľachtiteľskými zásadami rozhodujú o úžitkovosti hospodárskych zvierat a ich zdraví. Kvalitne vypestované, zobrané a uskladnené krmivá obsahujú výživné a špecificky účinné látky, ktoré sú pre zvieratá nevyhnutné z hľadiska zachovania života a dosiahnutie určitej produkcie.