Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Kukuričná siláž významná objemová krmovina

14-08-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Kukuričná siláž je najvýznamnejšie energetické objemové krmivo, ktoré zohráva dôležitú stabilizačnú úlohu v kŕmnej dávke dobytka. Skrmuje sa celoročne a často tvorí až 50% podiel sušiny. Silážne kukurice patria k ľahko silážovatelným krmivám, pretože obsahuje dostatok vo vode rozpustných sacharidov (cca 15%) a majú nízku pufračnú kapacitu (nízky obsah dusíkatých látok, bázických prvkov a dusičnanov). Preto možno vyrobiť kvalitnú kukuričnú siláž pri dodržaní všetkých technologických podmienok aj bez použitia silážnych aditív. Pri kukuričných silážach sa pH pohybuje v rozmedzí 3,7 - 4,4. V porovnaní so silážou zo zavädnutého krmiva sa kukuričnej siláže vyznačujú vyššou koncentráciou energie (6,2-6,8 MJ NEL.kg-1sušiny) a prijateľnou koncentráciou vlákniny. Kukuričnej siláže sa vyznačujú aj nižším obsahom NL, Ca, vitamínov A a D.

Kukuričná siláž predstavuje v našich najprodukčnejších oblastiach rozhodujúci zdroj energie vo výžive prežúvavcov. Pri celoročnom zastúpení v kŕmnych dávkach je významným stabilizujúcim prvkom bachorovej fermentácie. Kvalitná kukuričná siláž je dobrým zdrojom štrukturálnych ale aj neštrukturálnych sacharidov ako pohotových zdrojov energie pre syntézu bielkovín. Šľachtením nových hybridov kukurice s neskorším dozrievaním vegetatívnej časti rastliny (stay green) resp. rýchlejším dozrievaním zrna (dry down) sa vytvárajú predpoklady aj pre využitie efektu pomalšieho štiepenia škrobu kukuričného zrna v bachore a jeho väčšia pasáž do tenkého čreva v porovnaní s inými zrninami.

Produkcia a využitie živín v kukuričnej siláži pre produkciu mlieka a mäsa vychádza predovšetkým z jej kvality. Táto je daná viacerými biologickými a technologickými faktormi ovplyvňujúcimi kvalitu silážovanej hmoty, výsledok fermentačného procesu, koncentráciu energie, stráviteľnosť a príjem sušiny. V značnej miere je množstvo hmoty silážnej kukurice ovplyvnený stratami, ktoré možno do značnej miery eliminovať správnou technológiou silážovania.

Kukurica siata svojim vysokým obsahom skvasiteľných sacharidov a nízkou tlmivou kapacitou je dobre silážovateľná už od skorých štádií zrelosti. Avšak predčasné silážovanie kukurice s nízkou sušinou 20 – 22 % (mliečna zrelosť zrna) nevyužíva jej potenciálne energetické možnosti a je sprevádzané značnými stratami živín odtokom silážnych štiav. Takéto siláže sa vyznačujú vyšším celkovým obsahom kyselín s vysokým podielom kyseliny octovej a niekedy aj kyseliny maslovej. Príjem sušiny takejto kyslej siláže je značne redukovaný. Pri silážovaní kukurice v rannom vegetačnom štádiu má siláž nižšiu koncentráciu energie o 0,4 – 0,6 MJ v 1 kg sušiny v porovnaní so zberom vo voskovej zrelosti, čo súvisí s absenciou škrobu v nevyplnenom kukuričnom zrne.

Z hľadiska výroby kvalitnej siláže a dosahovania vysokej produkcie využiteľných živín možno odporučiť zber kukurice v nížinných oblastiach pri sušine hmoty 30 – 35 %, v štádiu voskovej zrelosti zrna s obsahom sušiny 55 – 60 %. Siláže vyrobené z takejto hmoty majú spravidla priaznivejší pomer kvasných kyselín, obsahujú viac tuku, BNLV a majú nižšiu koncentráciu vlákniny. Menšie sú tiež fermentačné straty v hlavnom kvasnom procese. S narastajúcou sušinou siláže sa jej príjem zvyšuje až do obsahu 35 %, potom klesá. Príjem sušiny takejto siláže v porovnaní so silážou s nízkym obsahom sušiny (20 %) je vyšší o 2 – 3 kg na kus a deň, čo je ekvivalentné 3 – 6 kg mlieka u dojníc.

Vo vyššie položených výrobných oblastiach je potrebné voliť skoré silážne hybridy s kratšou vegetačnou dobou. Obsah sušiny kukurice na začiatku silážovania býva spravidla 22 % a siláž dosahuje priemerný obsah sušiny cca 25 %. Realizáciou nových ranných odrôd sa v priaznivých rokoch darí posúvať obsah sušiny siláže vyššie. Pre zabezpečenie zberu silážnej kukurice v požadovanej zrelosti je potrebné pri veľkých pestovateľských plochách najmä v nížinných oblastiach realizovať sejbu viacerých rôzne skorých hybridov, čím možno rozložiť čas silážnej zrelosti v rozpätí 7-14 dní.

Čím viac obsah sušiny silážnej hmoty kukurice prekračuje hranicu 40 % tým výraznejšie sa zhoršujú podmienky pre úspešnú fermentáciu. Hmota je ťažko stlačiteľná a v sile sa uzatvorí veľa vzduchu, čo podporuje rozvoj aerobnej mikroflóry. Siláž sa zahrieva, hnedne a často zaplesnivie. Veľký predpoklad pre neúspešnú fermentáciu dáva aj silážovanie porastu postihnutého mrazom. Účinok mrazu závisí od štádia zrelosti kukurice, pričom škody sú nižšie pri zrelších porastoch s vyššou sušinou. Aby boli straty čo najnižšie je potrebné porast postihnutý prvým mrazom čo najskôr zasilážovať. V takejto siláži treba však počítať s narušenou štruktúrou, vôňou a chuťou, čo sa samozrejme prejaví v príjme krmiva.
        

Ak chceme zberať silážnu kukuricu v čase najvyššej výživnej hodnoty, rýchlo naskladniť a uzavrieť silážne sklady je potrebné dobre zorganizovať všetky operácie ale najmä správne zostaviť a kapacitne zladiť zberovú linku. Vychádza sa pritom z výmery silážnej kukurice, predpokladanej úrody, dennej výkonnosti zberacej rezačky, kapacity veľkoobjemových vozov, ale aj kapacity silážnych skladov. Pri výrobe klasickej siláže z celej rastliny kukurice sa výška strniska volí podľa terénu tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu silážnej hmoty zeminou, ktorá je zdrojom nežiadúcej epifytnej mikroflóry. Výškou kosby kukurice možno vo vyššom štádiu zrelosti ovplyvniť výživnú hodnotu silážnej kukurice. Zvyšovaním výšky kosby porastu sa zvyšuje podiel sušiny výživnejších klasov v sušine celej rastliny kukurice. Táto metóda sa nazýva “vysoké kosenie” (hi-chop) alebo “super siláž” (super silage), kedy výška strniska je cca 50 cm. Takáto siláž má vyšší obsah energie v dôsledku vyššieho obsahu škrobu, nižšieho obsahu vlákniny a vyššej stráviteľnosti organickej hmoty. Logicky sú však dosahované nižšie úrody silážnej hmoty. Výroba siláží s vyššou koncentráciou energie (7-8 MJ NEL), vrátane siláží deleného zberu (LKS), je predovšetkým orientovaná pre vysoko produkčné stáda dojníc s celoročnou úžitkovosťou nad 7000 kg mlieka, kde je nevyhnutné zvyšovať koncentráciu energie v kŕmnych dávkach.

Dĺžku rezanky možno považovať za dôležitý technologický faktor ovplyvňujúci jednak kvalitu siláže ale tiež aj fermentačné procesy v bachore prežúvavca. Možno povedať, že do určitej miery sú tu protichodné záujmy. Z hľadiska silážnej fermentácie je požiadavka na čo najkratšiu rezanku s rozdrveným zrnom a internódiami stonky. Naproti tomu z hľadiska správnej fyziologickej funkcie bachora sú žiadúce častice väčšie ako 8 mm, aby sacharidy vlákniny mohli plniť svoju štrukturálnu funkciu, čo je zvlášť dôležité u vysokoprodukčných dojníc s vysokými dávkami jadrových krmív. Dĺžku rezanky je potrebné regulovať podľa obsahu sušiny celej rastliny, ktorá za normálnych vlahových podmienok koreluje so štádiom zrelosti silážnej kukurice.Vo voskovej zrelosti zrna pri sušine 30-35 % sa odporúča dĺžka rezanky cca 10 mm. Kratšia rezanka sa lepšie utláča, čo urýchľuje vytvorenie požadovaných anaerobných podmienok.

Nevyhnutnou podmienkou výroby kvalitnej kukuričnej siláže zberanej v štádiu voskovej zrelosti je narušenie zrna. Kvalitne nastavená rezačka (s neopotrebovanými súčasťami rezacieho ústrojenstva) musí zabezpečiť rozdrvenie kukuričného zrna nad 90 %. Ak nie je zrno narušené, živiny uzatvorené oplodím zrna odolávajú tráviacim enzýmom a väčšina zŕn prechádza zažívacím traktom neporušených do výkalov. Siláž môže byť pritom kvalitná aj z hľadiska fermentačného procesu aj čo sa týka analyticky zisteného obsahu živín a výživnej hodnoty. Pri napočítaní kŕmnej dávky dochádza tak k započítaniu energie, ktorú zviera nemôže využiť a kŕmna dávka je v podstate nevybilancovaná, energeticky deficitná.

Silážne konzervačné aditíva sú neoddeliteľnou súčasťou technologického postupu pri konzervácii a skladovaní objemových krmív. Prídavkom vhodného konzervačného aditíva sa snažíme dosiahnuť lepšiu koncentráciu živín a zníženie strát kvasným procesom, lepšiu stráviteľnosti a zlepšenie následného príjmu krmiva zvieratami. Je nevyhnutné zdôrazniť, že žiadny, teda ani ten najlepší konzervačný prípravok (biologický ani chemický), nemôže súčasne nahradzovať alebo potláčať nedostatky v technologickom postupe prípravy kukuričnej siláže. Použitie silážnych aditív pri silážovanie kukurice má praktický význam z pohľadu posilnenia a zrýchlenie primárnej fermentácie, zlepšenie aeróbnej stability kukuričných siláží, teda aj lepšieho príjmu sušiny siláže zvieratami. Za týmto účelom sa pri konzervácii kukurice odporúča inokulant, ktoré obsahujú vybrané kmene baktérií mliečneho kvasenia, ktoré vyššou produkciou kyseliny octovej pozitívne ovplyvnia aeróbnu stabilitu siláže. V poslednej dobe sa v širokej miere využívajú pri konzervácii siláže LKS, silážovaného vlhkého kukuričného zrna, alebo silážne kukurice s vysokým obsahom sušiny dvojzložkové biochemické konzervačné prostriedky obsahujúce jednak mikrobiálnu zložku a druhú komponentom je soľ aromatické kyseliny. Táto svojimi inhibičnými účinkami zlepšuje aeróbnu stabilitu siláží po otvorení siláží.

V našich podmienkach sú na skladovanie siláží najčastejšie používané silážne žľaby rôzneho stavebného riešenia s prevahou povrchových žľabov. Možno sa stretnúť aj so silážovaním kukurice na pevnej ploche bez bočných stien. Silážovanie do vakov, vzhľadom na ich cenové relácie, možno odporučiť pri menších objemových množstvách konzervovanej hmoty najmä na skladovanie siláží deleného zberu kukurice ako LKS a CCM. Možno povedať, že každý spôsob uskladnenia umožňuje vyrobiť kvalitnú siláž pri dodržaní technológie silážovania.

Doba naskladňovania sila a efektívnosť utláčania - zhutňovania silážnej hmoty kukurice v značnej miere ovplyvňuje kvalitu fermentácie a výšku strát na živinách ale aj na ich stráviteľnosti. Správnou metódou a dobrou organizáciou naskladňovania sa minimalizuje dĺžka pôsobenia vzdušného kyslíka na silážnu hmotu. Táto sa naskladňuje postupne od zadného čela (neprejazdný žľab) tak, že traktor vybavený radlicou vytláča a rozvrstvuje hmotu asi v 20 cm hrúbke po šikmom nájazde (cca 30o uhol) postupne do konečnej výšky, pričom súčasne aj hmotu utláča. Zavŕšenú sekciu silážneho žľabu je dobré postupne dočasne zakrývať, aby pri zhoršení počasia do hmoty nenapršalo. Pri tomto spôsobe naskladňovania sa zmenšuje styčná plocha povrchu siláže so vzduchom. Je dobré, ak v žlabe pracujú dva mechanizmy, aby stačili dovážanú hmotu dobre utláčať. Aby nedochádzalo k znečisťovaniu (pôda a exkrementy) a tým k infikovaniu silážnej hmoty škodlivou mikroflórou, nemali by vozidlá dovážajúce hmotu zachádzať do žľabu, ale vyklopiť ju na začiatku. To platí aj pre tzv. prejazdné žľaby, kde je možné pri naskladňovaní postupovať rovnako, že sa “čelná stena” vytvorí postupným navŕšením hmoty, prípadne sa vytvorí obojstranne šikmý val uprostred žľabu a ten sa plní z oboch strán. Za optimálne možno považovať nepretržité, kontinuálne naskladňovanie sila, kedy sú pri dokonalom utláčaní a hermetizácii dosiahnuté aj optimálne podmienky pre úspešnú fermentáciu a minimalizáciu strát. Pri prerušovanom naskladňovaní za uspokojivú dobu naskladňovania jedného sila možno považovať tri dni. Ak pri starších veľkorozmerných silách nemožno dodržať požadovanú dobu naskladňovania, treba hľadať riešenie ako ich po dĺžke prehradiť a vytvoriť dve užšie silá. Skráti sa doba naskladňovania a znížia sa tým aj straty sekundárnou fermentáciou pri vyberaní siláže. Pri viacdennom naskladňovaní sila je potrebné za deň naskladniť dostatočne vysokú vrstvu hmoty 60-80 cm, čím sa zamedzí prístup vzduchu do predchádzajúcich vrstiev, kde sa už rozbieha fermentačný proces. Pred prerušením navážania ako aj po naplnení sila je potrebné, aby traktory pracujúce v sile urobili ešte aspoň päť prejazdov a tak z hmoty vytlačili čo najviac vzduchu. Kvalitu utláčania môžeme overiť na druhý deň ráno rukou v hĺbke cca 50 cm. Dobre utlačená siláž má teplotu zrovnateľnú s vonkajšou teplotou vzduchu, zvýšená teplota svedčí o tom, že v silážnej hmote sa uzatvorilo veľa vzduchu.

Silážne dielo ukončujeme tak, aby zrážková voda mohla po fólii odtekať mimo sila. V strede s prevýšením cca 1 m s plynulým spádovaním ku stenám a pozdĺžne ku krajom, tak aby bolo možné kryciu fóliu dobre vzduchotesne založiť. V zastrešených silážnych žľaboch sa naskladňuje hmota s rovným povrchom do výšky bočných stien. Aké sú dôsledky príliš dlhého naskladňovania sila? Pôsobením vzdušného kyslíka na povrchové vrstvy silážnej hmoty alebo aj vo vnútri (v profile silážneho diela) pri nedostatočnom utláčaní, dochádza k aerobnej degradácii živín účinkom rastlinných enzýmov dýchania a proteolýzy. V dôsledku oxidačného rozkladu glukózy vzniká voda, CO2 a uvoľnuje energia, čo spôsobuje zahrievanie silážnej hmoty. Dlhšia expozícia teplôt už nad 35 oC podporuje vznik nevratných väzieb medzi sacharidmi a dusíkatými látkami v dôsledku čoho sa znižuje ich stráviteľnosť. Prítomnosť kyslíka a tepla aktivizuje epifytnú aerobnú mikroflóru, vrátane termofilných baktérií a mikroskopických húb. Metabolizmus tejto mikroflóry môže teplotu v silážnej hmote zvýšiť aj na 60-80 oC. Zahriata silážna hmota získava hnedé sfarbenie. Každé prerušenie silážovania je vizuálne badateľné na profile silážneho diela skaramelizovanou hnedou až tmavohnedou vrstvou. V nedostatočne utlačených vrstvách siláže sa môže uzatvoriť toľko vzduchu, čo stačí na ich splesnivenie. Takéto plesnivé ložiská nachádzajúce sa v profile silážneho diela sa nedajú pri kŕmení prakticky odstrániť a jedovaté mykotoxíny sa takto dostávajú do kŕmnej dávky. Dôsledkom je znížený príjem krmiva a u dojníc zvýšený počet bunkových elementov v mlieku a vznik mastitíd a ďalších ochorení spojených s reprodukciou až po úhyny.

Vzduchotesné uzatvorenie siláže je nevyhnutným technologickým opatrením pre výrobu kvalitnej siláže s dlhodobou skladovateľnosťou a minimálnymi stratami živín. Šetrenie na silážnych plachtách je ešte žiaľ dosť častým javom v praxi. Úspora niekoľkých stovák euro spôsobuje rádovo tisícové škody stratami na hmote, živinách, produkcii a zdraví zvierat. Iné spôsoby tzv. zakrytia (najčastejšie zasiatie obilia) než silážnou plachtou sú nedokonalé, neprofesionálne a svedčia často o nepochopení resp. neznalosti základného princípu konzervácie krmív silážovaním. Nezabezpečujú totiž nevyhnutné anaerobné prostredie pre optimálnu mikrobiálnu fermentáciu a skladovanie cenného energetického krmiva. Nezabraňujú prenikaniu vzduchu a zrážkovej vody do siláže, pričom dochádza k stratám živín oxidačnými procesmi, sekundárnou fermentáciou ako aj k vyplavovaniu živín. V tejto súvislosti treba uviesť, že zastrešenie silážnych žľabov samozrejme nerieši otázku hermetizácie, zabraňuje len prenikaniu zrážkovej vody do hmoty pri naskladňovaní alebo do siláže pri vyberaní. Na kvalite silážnej plachty, najmä ak je silážny žľab otvorený, tiež netreba šetriť. Nestabilizované fólie alebo fólie z recyklovaného materiálu sú síce lacné, ale nie sú vhodné ako krycia plachta, pretože nemajú potrebnú pružnosť, pevnosť a trvácnosť. Pri znížení teploty a nárazoch vetra sa potrhajú a rozpadnú. Možno ich však použiť ako bočné fólie. Kvalitná krycia fólia má mať hrúbku aspoň 0,15 mm, musí byť stabilizovaná voči slnečnému žiareniu, mať pevnosť v ťahu a pružnosť až do teploty -40 oC a dostatočnú odolnosť voči mechanickému poškodeniu. Pri použití takýchto silážnych fólií je predpoklad kvalitného hermetického uzatvorenia sila počas fermentácie a siláž možno bez obáv dlhodobo skladovať. Tieto plachty možno použiť v nasledujúcom roku ako ochrannú plachtu na novú fóliu (v zahraničí sa požíva na ochranu krycej fólie jemná sieťovina). Ak má silážna plachta splniť svoj účel je potrebné dbať na jej správne založenie pri stenách žľabu, aby nedochádzalo k prenikaniu vzduchu a zrážkovej vody do siláže, čo býva častou príčinou strát v okrajových vrstvách. Vzhľadom na značnú opotrebovanosť ( zvetranosť ) betónových stien silážnych žľabov možno rozhodne odporučiť používanie bočných fólií, ktoré umožňujú dokonalú hermetizáciu sila. Okraje vrchnej krycej plachty treba po celom obvode súvisle zaťažiť vreckami s pieskom ( na kraj nestačia pneumatiky vzduch preniká pomedzi ne). Po povrchu silážneho diela možno rozložiť pneumatiky alebo vrecká s pieskom rovnomerne tak, aby nedochádzalo poškodením vetra k vlneniu plachty. Vtedy vzniká „vzduchová pumpa“ (ako membránové čerpadlo), ktorá pri pohybe plachty nasáva vzduch do sila.

Správnym technologickým postupom pripravená siláž je vykvasená a stabilizovaná u kukuričných siláží cca po 4 týždňoch od naskladnenia kedy dosahuje pH 3,8 – 4,2 v závislosti od obsahu sušiny. Spôsob vyberania siláže môže ovplyvniť kvalitu siláže nežiadúcim smerom. Po otvorení siláže dôjde k jej kontaktu so vzdušným kyslíkom, čo môže spôsobiť značné straty sušiny a živín. V kukuričnej siláži, ktorá má ešte pomerne vysoký obsah neprekvasených cukrov, dochádza k ich sekundárnej fermentácii na oxid uhličitý a vodu za značného uvoľňovania tepla, čo spôsobuje jej značné zahrievanie. Straty na hmote a živinách dosahujú až 20 %. Aeróbneho rozkladu sa zúčastňujú najmä kvasinky a plesne, ktoré spotrebovávajú cukry, metabolizujú kyselinu mliečnu, produkujú toxíny a iné zlúčeniny negatívne ovplyvňujúce chuť siláže a jej príjem. Dôsledkom je značná strata na množstve a kvalite produkcie (zníženie zatriedenia až neštandartné mlieko v dôsledku zvýšenia bunečných elementov) a vyššie popísané zdravotné poruchy. Z týchto dôvodov je potrebné pri vyberaní siláže zabezpečiť taký spôsob, aby povrchová styčná plocha so vzduchom bola čo najmenšia. Nevhodné na vyberanie siláže sú rôzne nakladače, ktoré narušujú silážne dielo a prevzdušňujú hmotu . Na vyberanie siláže z veľkokapacitných žľabov sú najvhodnejšie frézy, ktoré zanechajú rovnú kolmú stenu profilu. Pri jednorázovom odbere by sa mala po celom profile odfrézovať vrstva minimálne 40 cm. Šetrnejšie z hľadiska zachovania štruktúry krmiva sú vykrajovače blokov siláže. V kompaktných blokoch siláže nedochádza tak rýchlo k oxidácii a možno sa na určitý krátky čas predzásobiť priamo v maštali alebo prípravovni krmív, čo je vhodné zvlášť pri starších technológiách ustajnenia a kŕmenia alebo v menších farmách. Naskladňovaciu výšku pri silážovaní treba prispôsobiť maximálnemu zdvihu vykrajovača.