WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Slovensko v EÚ – príležitosti a ohrozenia

Integrácia Slovenska do EÚ kladie na podnikové manažmenty úlohy, súvisiace s analýzou externého prostredia, identifikovaním rozhodujúcich silných a slabých stránok a riešením problémov adaptácie na európske štandardy a využitia príležitostí v širšom trhovom priestore.

Úlohy, ktoré vstup do Európskej únie a podnikanie na rozšírenom európskom trhu ako aj samotné predvstupové obdobie kládlo podnikovým manažmentom, možno rozdeliť do dvoch problémových okruhov:

• identifikovať oblasť smerovania povinnej adaptácie podnikateľských subjektov náročným požiadavkám a kritériám európskeho trhu,
• identifikovať perspektívne oblasti zamerania, umiestňovania produktov na trhu, expanzívnej politiky a kvalitatívne ako aj teritoriálne nových podnikateľských príležitostí.

Schéma 1

Príležitosti a hrozby na európskom trhu a úlohy pre podnikový manažment

Kvalita, bezpečnosť potravín a povinná adaptácia

Unifikovaný európsky trh si vyžaduje zvýšené náklady spočívajúce v implementácii smerníc a nariadení EÚ pri výrobe jednotlivých produktov. Znamená to rešpektovanie hygienických predpisov EÚ a zásad správnej výrobnej praxe tak, aby výrobný proces a konečný produkt mal predpoklady byť akceptovaný ako na domácom a regionálnom trhu, tak aj na celkovom trhu EÚ. Táto oblasť súvisí s otázkou povinnej adaptácie a podnikateľské subjekty jej museli venovať pozornosť už v prípravnom období na vstup do EÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva SR uvádza, že od roku 2000 vynaložilo na rekonštrukciu potravinárskeho priemyslu asi 500 miliónov Sk a ďalších 1,4 miliardy Sk bolo uvoľnených z predvstupových fondov. Predpokladalo sa, že až 45 % domácich potravinárskych firiem nad 20 zamestnancov nesplní do stanoveného termínu podmienky EÚ. Podobná situácia bola vo všetkých prístupových krajinách. Napríklad, v januári 2004 skončilo svoju činnosť 320 českých potravinárskych podnikov, ktorým Štátna veterinárna správa zakázala činnosť, pretože nesplnili hygienické normy EÚ.

Nové európske potravinové právo definuje systém bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti potravín ako systém, ktorý začína poľnohospodárskou prvovýrobou a končí na stole spotrebiteľa. Systém zahrňuje všetky fázy výroby, skladovania, distribúcie a ponuky k predaju ako potravín, tak i vstupov do potravinového reťazca, pričom krmivám je venovaná prinajmenšom rovnaká pozornosť ako potravinám. Zohľadnené sú najmä základné princípy systému HACCP, pravidlá správnej výrobnej a hygienickej praxe, sledovateľnosť suroviny až po finálny výrobok pre všetky fázy a stupne potravinového reťazca. Nariadenie 178/2002, ktoré začne platiť od 1. 1. 2005, sa bude týkať nielen výrobcov potravín, ale i výrobcov surovín, ktoré vchádzajú ako vstupy do potravinového reťazca. Podľa tohto princípu budú musieť byť podniky schopné preukázať, u koho nakúpili použité vstupy a komu svoje produkty predali – jednoducho bude platiť pravidlo preukázania “jedného kroku vpred a jedného kroku vzad.” Toto nariadenie môže spôsobiť problémy najmä malým a stredným podnikom, ktoré často takýto systém sledovania nemajú zavedený.

Rozšírený trh EÚ, obchodné podmienky integračného zoskupenia a teritoriálna expanzia

Podľa počtu obyvateľov sa trhový priestor na presadenie výrobkov vstupom do EÚ zväčšil až deväťdesiatnásobne a predstavuje jednotný trh so 450 miliónmi obyvateľov. Vstup do EÚ zároveň znamená, že aj zahraničné výrobky budú mať voľnú cestu na náš trh a domácich výrobcov čaká ostrá konkurencia. Záujem o trhy prístupových krajín sa prejavil aj na medzinárodnom veľtrhu SALIMA v marci 2004 v Brne zvýšeným zastúpením zahraničných firiem. Členstvo v EÚ, ako sme už konštatovali a dokumentovali v minulom čísle, podporuje obchod v rámci integračného zoskupenia, kam aj v súčasnosti smeruje 80 % nášho obchodu.

Hrozba silnej konkurencie na trhu EÚ posunie exportnú orientáciu na ďalšie európske trhy (perspektívne členské krajiny EÚ), trhy bývalých sovietskych republík a tie zahraničné trhy, kde je aktuálne využitie výhod dohôd o voľnom obchode (napr. Mexiko, Chile, menej rozvinuté krajiny). V tabuľke uvádzame objemy zahranično-obchodnej výmeny medzi Slovenskom a perspektívnymi novými členskými krajinami EÚ ako sú Bulharsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Albánsko. V rámci tejto skupiny krajín bola za obdobie rokov 2002 – 2003 najintenzívnejšia obchodná výmena s Rumunskom, Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Slovensko dosahovalo kladné saldo obchodnej bilancie so všetkými z uvedených krajín. Chorvátsko, Macedónsko a EÚ podpísali v roku 2001 Asociačnú dohodu, ktorá umožňuje dovozy chorvátskych a macedónskych produktov na trh EÚ bez cla. Podobné dohody sú pripravované vo vzťahu k Albánsku, Bosne, Hercegovine, Srbsku a Čiernej Hore. S cieľom vytvoriť ekonomickú a politickú stabilitu na Balkáne poskytuje EÚ obchodné preferencie formou nulových colných sadzieb na najobchodovateľnejšie komodity s pôvodom v Albánsku, Bosne a Hercegovine a Srbsku a Čiernej Hore.

Zahraničný obchod Slovenska s perspektívnymi členskými krajinami EÚ

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, 2004 a výpočty autora

Využiť príležitosti na rozšírenom trhu EÚ predpokladá dosahovať vysoké kvalitatívne štandardy, zdôvodniteľnú cenu, flexibilný logistický system a efektívnu marketingovú komunikáciu. Existuje množstvo produktov, ktoré konkurujú na základe cenového a nákladového vodcovstva, ale to nie je jediná cesta, ako konkurovať na európskom či svetovom trhu.

Európsky marketing

Skúsenosti slovenských agropotravinárskych podnikov, aktívne sa zapájajúcich do zahranično-obchodnej činnosti, potvrdzujú praktické uplatňovanie základných príncípov pri tvorbe ponuky orientovanej na zahraničného obchodného partnera a zákazníka tak, aby sa optimálne zosúladila možnosť ponúknutia štandardizovaného balíka ponuky a tiež otázka zohľadnenia špecifických požiadaviek cieľového trhu. Marketing, orientovaný na európske trhy, tzv. európsky marketing znamená praktické využitie troch prístupov:

• globálny prístup – využiteľný v situácii identifikovateľnosti univerzálnych spotrebiteľských charakteristík na jednotlivých národných európskych trhoch (napr. trendy v racionálnom stravovaní),
• lokálny prístup – využiteľný pri identifikácii rozdielnych charakteristík v spotrebiteľskom správaní na lokálnych trhoch, rozdielnej ekonomickej a sociálnej úrovne jednotlivých trhov (napríklad rozdiely v HDP medzi pôvodnými a novými členmi EÚ),
• regionálny prístup – využiteľný pri expanzii na trhy s podobnými ekonomickými, kultúrnymi, historickými alebo geografickými charakteristikami (napríklad nemecky hovoriace krajiny, škandinávske krajiny).

Otázky príležitostí pre ďalší rozvoj života a podnikania v EÚ budú predmetom našich úvah aj v budúcom čísle.

Foto 1: Príležitosť pre rozvoj podnikania poskytuje vidiecky turizmus. Jeho propagácii musí byť preto venovaná dostatočná pozornosť. Pohľad na stánok Agentúry pre rozvoj vidieka, 1.máj 2004 Brusel.

Foto 2: Záujem o pivo Topvar pred slovenským prezentačným stánkom 1. mája 2004 v Bruseli.

Foto autorka

Vystavené 15. 10. 2004