|
Vstup Slovenska do EÚ zastihol poľnohospodárov aj potravinárov
nie dostatočne pripravených na členstvo v EÚ. Tesne pred vstupom
potravinári finišovali s certifikovaním podnikov a v štátnej
správe meškala akreditácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Najväčším hendikepom však bola nízka informovanosť širokej verejnosti
o Spoločnej agrárnej politike a rozdieloch v spôsobe jej
uplatňovania v EÚ – 15 a v nových členských krajinách.
Mnohí ľudia si neuvedomujú pozície, že poľnohospodárska a potravinárska
produkcia Slovenska v rámci rozšírenej EÚ nedosahuje pri väčšine
komodít ani 1 % z celkovej produkcie EÚ-25. Pri súčasných globalizačných
trendoch je trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi
komoditami pod výrazným vplyvom silnejších susedov. Absolútne padla
ochrana pred dovozmi z ostatných členských krajín, s ktorými
sa uskutočňoval najväčší objem Slovenského agropotravinárskeho zahraničného
obchodu. Za rok 2003 zahraničný obchodný obrat s agrokomoditami
s krajinami súčasnej EÚ 25 dosiahol 84 %. Turbulencie na svetových
trhoch, ktoré majú dopad na bývalé krajiny EÚ 15 sa s nepatrným
oneskorením premietajú aj na našom trhu.
Hodnotenie dopadov vstupu SR do EÚ v čase písania tohto článku
je zatiaľ predčasné pretože od 1.5.2004 sa zmenil spôsob evidencie
zahraničného obchodu SR a prvé oficiálne výsledky budú k dispozícii
až v júli. Z vývoja cien a situácie na trhu so základnými
komoditami sa môžeme pokúsiť o krátkodobú prognózu vývoja základných
poľnohospodárskych komodít.
Obilia by mal byť dostatok
Prvé odhady úrody obilovín v roku 2004 hovoria o prebytku
300 až 400 tis. ton. No každý poľnohospodár pred žatvou upiera denne
oči k oblohe a sleduje správy o počasí. Po dvoch
suchých rokoch prišiel rok výdatný na zrážky, čo sa môže prejaviť
na kvalite, ktorá výrazne ovplyvní realizačnú cenu, ktorú pestovatelia
môžu utŕžiť za celoročnú prácu. V prípade, že kvalita dorobeného
zrna zodpovedá minimálnym parametrom pre intervenčný nákup by nemali
podľahnúť tlaku priekupníkov, ktorí im ponúknu nižšiu cenu než je
intervenčná. Pre hospodársky rok 2004/2005 je v EÚ stanovená
intervenčná cena na úrovni 101,31 €/t, čo je v závislosti od výmenného
kurzu slovenskej koruny približne 4 000 Sk/t.
Do intervencie môžu pestovatelia ponúknuť iba pšenicu, jačmeň,
kukuricu a cirok. Vysoké zásoby raže v EÚ viedli k obmedzeniu
možnosti predaja tejto obilniny do intervencie. Realizácia ponuky
obilovín do intervencie je však iba záchrannou sieťou, ktorú poľnohospodári
využijú len v prípade značnej nadúrody, aj to až od novembra.
Na európskych trhoch sa po žatve očakáva cena potravinárskej pšenice
na úrovni 116 – 117 €/t, čo sa pravdepodobne prejaví aj na našom
domácom trhu znížením ceny potravinárskej pšenice z májového
priemeru 5 876 Sk/t na očakávaných 4 500 Sk/t tesne po
žatve. Ak by sa zníženie ceny premietlo v celej odbytovej vertikále,
tak by o pätinu mali klesnúť ceny chleba a múky.
Ceny mäsa sa vrátia na normálnu úroveň
Už začiatkom júna sa v médiách objavili správy o zvyšovaní
cien mäsa. Nikto však neupozornil, že pred dvoma rokmi dosahovali
chovatelia ošípaných realizačné ceny 45 – 48 Sk/kg živej hmotnosti.
V dôsledku odbytovej krízy vyvolanej obmedzením dovozu mäsa
do Ruska, viac ako jeden a pol roka chovatelia ošípaných predávali
svoju produkciu so stratou 500 až 1000 Sk za každú predanú ošípanú.
V dôsledku nízkych cien dosiahli chovatelia ošípaných tržby
asi o 1,3 mld. korún nižšie. Celkovú stratu v poľnohospodárstve
za rok 2003 odhadoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva
a potravinárstva na úrovni približne 2,2 až 2,5 mld. korún,
teda polovica z tejto straty ide práve na vrub nízkych realizačných
cien za ošípané. Po vstupe Slovenska do EÚ sme mali pri prepočte
cien na € najnižšie nákupné ceny ošípaných.
Situácia sa začala prudko meniť začiatkom júna po tom, ako Rusko
rozhodlo o dočasnom zrušení požiadavky na jednotný európsky
vývozný certifikát. Ak Únia do 1. 10. 2004 nezavedie jednotný exportný
certifikát, hrozí opäť obmedzenie vývozu bravčového mäsa z EÚ.
Únia do Ruska vyvážala približne polovicu svojej nadprodukcie bravčového
mäsa.
Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim rast cien bravčového mäsa
je, že sa približne o 10 % znížili počty prasníc a následne
aj produkcia bravčového mäsa. Z domáceho trhu vypadli najmä
producenti s nízkou úžitkovosťou a vysokými nákladmi.
Pre spotrebiteľa bude šokom prudké zvyšovanie ceny z týždňa
na týždeň. Je síce tlmené zmluvami s odbytovými reťazcami,
ale v prípade vážneho nedostatku ani tieto nebudú môcť jednať
z pozície “ak nám nedodáte, tak si dovezieme”. Naskladnené
zásoby 93 tis. ton bravčového mäsa z I. štvrťroku, kedy únia
podporovala súkromné skladovanie sa rýchlo minú a v júli už budú
bitúnky čakať až ošípané “dorastú”.
Za rok 2003 a I. Q. 2004 sa žiadne ošípané a bravčové
mäso zo Slovenska nevyviezli, naopak, boli sme čistým dovozcom bravčového
mäsa a ošípaných. Situácia sa po vstupe do únie výrazne zmenila.
Nedostatok, nízka cena a možnosť voľného pohybu tovarov spôsobili,
že o slovenské ošípané bol odrazu záujem aj v okolitých
krajinách.
Médiá problém cenových výkyvov na trhu s bravčovým mäsom
niekedy interpretujú ako dohodu spracovateľov a inokedy chovateľov,
ale práve na príklade bravčového mäsa je vidieť vplyv trhu na cenový
vývoj a jeho efekt na substitučné hydinové mäso.
Z dlhodobého hľadiska sa v rozšírenej EÚ očakáva, že
časť nadprodukcie sa umiestni v nových členských krajinách.
Prebytok 1,1 mil. ton by týmto mal klesnúť na 0,8 až 0,9 mil. ton.
Spotrebiteľ sa nemusí obávať nedostatku bravčového mäsa na trhu,
iba si bude musieť zvyknúť na to, že Oravská slanina sa bude vyrábať
z dánskych alebo nemeckých ošípaných.
Na trhu s hovädzím mäsom môžu ceny tiež posilňovať
Oddelenie podpory podnikania v poľnohospodárstve od dosahovanej
produkcie povedie pravdepodobne k znižovaniu záujmu o chov
hovädzieho dobytka (HD). Počty HD ku koncu roka 2003 klesli v porovnaní
s rokom 2002 o 2,4 % na 593,2 tis. ks a počty dojníc
sa v porovnaní s rovnaným obdobím znížili až o 6,3
% na 211,9 tis. ks. Zvyšovanie úžitkovosti dojníc pri stanovenej
kvóte na výrobu kravského mlieka vyvoláva tlak na znižovanie počtu
dojníc. Rovnakým tempom však nepribúdajú kravy bez trhovej produkcie
mlieka a tak sa z pozície netto exportéra hovädzieho dobytka
a mäsa staneme v krátkom čase netto importérom podobne
ako EÚ v roku 2003, kedy prvýkrát dovozy hovädzieho mäsa do
únie prevýšili vývozy asi o 400 tis. ton. Vzhľadom na nižšie
ceny mäsa z kráv je práve o toto mäso vyšší záujem a očakávame,
že postupne, aj keď pomalšie ako pri bravčovom mäse sa bude jeho
cena zvyšovať. Záujem o kvalitné hovädzie mäso z mladých
býkov bude mať najmä finančne silnejšia vrstva obyvateľstva a tak
sa nedá očakávať významný nárast spotreby hovädzieho mäsa na 1 obyvateľa,
skôr naopak spotreba hovädzieho mäsa bude ešte mierne klesať. Chýba
tu výraznejšia podpora odbytu hovädzieho mäsa a samozrejme
jeho cenová dostupnosť pre domácnosti s nižšími príjmami. Dôkazom
toho je Kanada, kde ako v jedinej krajine sa po zistení choroby
BSE v minulom roku zvýšila spotreba hovädzieho mäsa. Cena hovädzieho
mäsa výrazne klesla, ale spotrebitelia ovplyvnení mediálnou kampaňou
sa neobávali lacnejšieho mäsa, ktoré malo navyše lepšiu úroveň veterinárnej
kontroly ako pred prvým výskytom tejto choroby v krajine.
Cena mlieka sa na Slovensku bude zvyšovať
V rámci Spoločnej agrárnej politiky EÚ by sa mala cena surového
kravského mlieka pohybovať na úrovni 12 až 12,50 Sk/l. Rozšírením
únie sa aj producenti mlieka v krajinách susediacich s pristupujúcimi
krajinami, najmä Nemecko, dostali do cenového tlaku. Sú vydieraní
spracovateľmi s tým, že si dovezú lacnejšie mlieko z ČR,
kde sa cena pohybuje v priemere na úrovni 9,95 Sk/l. Na Slovensku
máme však ešte nižšiu nákupnú cenu surového kravského mlieka a tak
očakávame, bez ohľadu na to či bude rásť kúpyschopnosť obyvateľstva,
zvyšovanie nákupnej ceny surového kravského mlieka. V opačnom
prípade budú mlieko nakupovať mliekarne zo susedných krajín ako
ČR a Maďarsko a Slovensko sa stane dovozcom mliečnych výrobkov
napriek tomu, že v minulosti práve mliečne výrobky boli významným
exportným artiklom. Trh s mliečnymi výrobkami bude tiež pod
výrazným tlakom poľských producentov mliečnych výrobkov, nakoľko
ich nákupná cena mlieka od chovateľov je o tretinu nižšia ako u nás.
Zvyšovanie ceny mlieka sa premietne do ceny mliekarenských výrobkov.
Ak spracovatelia nedokážu celú výrobu zrealizovať na európskom trhu,
budú mať možnosť ponúknuť časť nadprodukcie do intervencie (maslo
a sušené mlieko) alebo na export. Trh s mliekarenskými
výrobkami patrí medzi najviac medzinárodne prepojené odvetvia spracovateľského
priemyslu. Dá sa očakávať, že v rámci boja o surovinu
s cieľom odstaviť konkurenciu budú mliekarne zvyšovať nákupné
ceny aj na domácom trhu.
Zo strednodobého pohľadu budú priemerné ceny surového kravského
mlieka v EÚ klesať následkom znižovania intervenčných cien
masla a sušeného mlieka naplánovaného do roku 2007. Od polovice
roka 2007 by sa cena za mlieko platená producentom mohla ustáliť
na úrovni približne 10 Sk/l. Je však možné, že vstup nových členov
do EÚ tento proces urýchli. Mliečne výrobky sú však komoditou, ktorej
spotreba je výrazne závislá od kúpyschopnosti obyvateľstva. S priemernou
ročnou spotrebou 165 litrov mlieka na obyvateľa výrazne zaostávame
za spotrebou v okolitých krajinách, ako aj odporúčanou ročnou
spotrebou mlieka, ktorá je aspoň 220 litrov na obyvateľa.
Ovocie a zelenina bude pod tlakom silnejších susedov
Trh s ovocím a zeleninou v EÚ bude pod výrazným
tlakom. Zjednodušenie dodávok tovaru, odpadnutie čakacích dôb na
hraniciach zvýši možnosti presunu prebytkov produkcie medzi členskými
krajinami, s ktorými sme v minulosti realizovali viac
ako 80 % zahraničného obchodu s týmito komoditami. Silní producenti
jabĺk ako Poľsko zaplavia svojimi jablkami trh nielen v Nemecku,
ale aj v Čechách a na Slovensku. Paradajky a papriky
sa budú tiež bez väčších problémov dovážať z južnejších krajín,
kde skôr dozrievajú. Pri týchto komoditách je nesmierne dôležité
mať včas správne informácie o situácii na trhu. V porovnaní
s predchádzajúcimi rokmi neočakávame výrazne odlišný vývoj
cien ovocia a zeleniny. Profitovať budú najmä tí producenti,
ktorým sa podarí prísť na trh medzi prvými. So zvyšovaním ponuky
v sezóne budú ceny pravdepodobne klesať rýchlejšie, než sme
boli doteraz zvyknutí.
Slovenský výber 7-8/04
Vystavené 31. 8. 2004
|
