WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Žilinského samosprávneho kraja

V poradí tretím najväčším krajom Slovenskej republiky, s rozlohou 6788 km², je Žilinský samosprávny kraj, nachádzajúci sa na severe stredného Slovenska. Na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským, na juhu s Banskobystrickým a na juhozápade s Trenčianským krajom.

Na jeho území, ktoré tvorí 11 okresov (Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovký Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina) žije 697 502 obyvateľov ( stav k 31. decembru 2009). Z pohľadu historických oblastí do tohto kraja patria Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.

Územie je pomerne hornaté a z geomorfologického hľadiska spadá do Západných Karpát. Rieka Váh ho rozdeľuje na severozápadné Slovensko-moravské Karpaty (Javorníky, Biele Karpaty) a juhovýchodnú Fatransko-tatranskú oblasť (Malá Fatra, Strážovské vrchy). Tieto horské masívy sú pomerne mladé, pretože sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Pôvodné morské sedimenty, boli pohybmi príkrovov vyzdvihnuté a neskôr sa z nich vytvorili impozantné údolia.

Hornatému charakteru územia zodpovedá nižšia kvalita pôd, o čom svedčí aj percentuálne zastúpenie pôdnych typov (Mapa 1).

Mapa 1: Pôdne typy

Na tomto území percentuálne vysoko prevládajú kambizeme, ktoré tvoria viac ako 60 % výmery poľnohospodárskej pôdy tohto kraja (Tab.1).

Tab. 1

Zároveň sú aj najčastejšie sa vyskytujúcim pôdnym typom celej SR. Za nimi s výrazne nižším podielom nasledujú pseudogleje a rendziny, ktoré z pohľadu produkčného poteniálu patria medzi menej úrodné pôdne typy. Rendziny sú obyčajne plytké pôdy s vyšším obsahom skeletu, ktoré sú práve z tohto dôvodu pomerne náročné na obhospodarovanie a z veľkej časti sú využívané ako horské pasienky. Sú to pôdy vyvinuté na karbonátových substrátoch a preto sa ich pôdna reakcia na rozdiel od pseudogleje pohybuje v oblasti neutrálnej až mierne zásaditej. Hospodárenie na pôdnom type pseudoglej nesie so sebou zase problémy súvisiace s nadmernou vlhkosťou pôdneho profilu. Sú to pôdy vyvinuté na nepriepustných vrstvách, ktoré zabraňujú odtoku perkolujúcej vody.

Z pohľadu zrnitostného zloženia pôd v tomto kraji prevladajú stredne ťažké pôdy s percentuálnym podielom 52 % (Tab. 2).

Tab. 2

Viac ako 70% týchto pôd sa nachádza na svahoch nad 7°, s tým, že až 20% pôd sa nachádza na zrázoch (svahovitosť nad 25°) (Tab.3).

Tab. 3

Z týchto charakteristík je zrejmé, že v tomto kraji sa vyskytujú pôdy s nižším produkčným poteniálom, čomu zodpovedá aj zloženie druhov pozemkov (LPIS), z ktorých trvalé trávne porasty zaberajú takmer 70% (Tab. 4).

Tab. 4

Tieto zistenia dopĺňajú aj výsledky hodnotenia kvalitatívnych skupín pôdy. V tomto kraji je iba 0,1% zákonom chránených pôd, ktoré patria do skupín 1-4. Takmer všetka pôda poľnohospodárskeho pôdneho fondu Žilinského kraja patrí do skupín 5-9, pričom až viac ako 40% sa nachádza v skupinách najnižšej kvality 8 a 9 (Tab. 5, Mapa 2).

Tab. 5

Mapa 2: Skupiny kvality pôdy

Z hľadiska hodnotenia produkčného potenciálu až 90 % pôd nepresahuje v rámci 100-bodovej stupnice hranicu 50 bodov (Tab. 6, Mapa 3).

Tab. 6

Mapa 3: Produkčný potenciál

Poľnohospodári hospodáriaci v tomto kraji navyše na 26,5 % výmery poľnohospodárskej pôdy (Mapa 4) musia dodržiavať obmedzenia vyplývajúce z nitrátovej smernice, pričom 65% tejto výmery spadá do kategórie A (Tab. 7).

Mapa 4: Nitrátová direktíva

Tab. 7

Môžu si však požiadať o kompenzačné vyrovnávacie platby za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach (LFA), keďže celá výmera poľnohospodárskej pôdy tohto kraja spadá do niektorej z týchto oblastí (Mapa 5, Tab. 8).

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Tab. 8

Až 90,2 % týchto pôd patrí do horských oblastí. Ak tento údaj spojíme s údajmi o svahovitosti z Tab. 3 je zrejmé, že v tomto kraji na veľkej ploche poľnohospodárskej pôdy je zvýšené riziko erózie (Mapa 6).

Mapa 6: Potenciálna vodná erózia

V súčasnej dobe sa erózia pôdy zaraďuje k vážnym degradačným rizikám priamo vplývajúcim na znižovanie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd. Pri eróznom procese dochádza k stratám najúrodnejšej (biologicky aktívnej) vrstvy pôdy, čo má za následok výrazné znižovanie obsahu prístupných živín a organickej hmoty.

Na intenzitu erózie a jej plošné rozšírenie významne vplývajú predovšetkým pôdne charakteristiky, klimatické podmienky a charakter reliéfu záujmového regiónu. Z tohto pohľadu členitý reliéf Žilinského kraja, prevládajúce zastúpenie stredne ťažkých pôd kambizemného typu zaraďujú tento región medzi regióny, ktoré sú náchylnejšie na vznik a priebeh procesov erózie pôdy.

Potenciálne ohrozenejšie sú pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch horských a podhorských oblastí. Potvrdzuje to aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej vodnej erózie, ktorá predstavuje až 57,6 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy Žilinského kraja (tab.9). V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie degradačného vplyvu erózie na pôdu využívaním vhodných protieróznych opatrení a postupov.

Tab. 9

Vystavené: 14.12.2010