WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Trnavského samosprávneho kraja

Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky - to všetko sú pozitíva, ktoré do vienka dostal Trnavský samosprávny kraj. Na juhozápade hraničí s Bratislavským krajom, na západe s Rakúskom, na juhu s Maďarskom, na východe s Nitrianskym krajom, na severe s Trenčianskym krajom a Českou republikou.

S celkovou rozlohou 4 174,2 km² tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenskej republiky. Toto územie pozostáva zo siedmich okresov (Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava), ktoré spoluvytvárajú tri svojrázne regióny. Na severozápade je to región Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova.

Veľmi dobré klimatické a pôdne podmienky, najmä v centrálnej oblasti, mali priaznivý vplyv na rozvoj tohto regiónu, ktorý bol pomerne husto osídlený už v 13. storočí. Na tomto území prevládali roľnícke alebo vinohradnícke sídla. Vystriedalo sa tu mnoho národov a kultúr. Kelti, Germáni, Slovania a na juhu starí Maďari osídľovali najmä nížinné oblasti. Centrom tohto regiónu je mesto Trnava, ale o jeho slávu sa v nemalej miere zaslúžili aj Piešťany, ktoré už v 19. st. boli svetoznámym kúpeľným mestom.

Trnavský kraj je výnimočný nielen pre svoju históriu, ale pre poľnohospodárov hlavne kvôli jeho kvalitným pôdam. V tomto kraji sa nachádza 13 pôdnych typov, z ktorých najväčšie zastúpenie majú černozeme a čiernice (Tab. 1).

Tab. 1

Černozeme sú hlboké, spravidla bezskeletnaté pôdy s prevažne hlinitou textúrou. Ich vývoj sa začal už v neolite (pred 5-7 tisíc rokmi). Tieto pôdy boli odlesňovaním chránené a stabilizované pred ďalšími pôdotvornými procesmi vyvolávanými zmenami klímy. Pôdotvorným substrátom sú prevažne spraše a príbuzné nespevnené sedimenty a staré karbonátové aluviálne sedimenty. Najvhodnejšie sú pre pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice, ďateliny, strukovín, olejnín a i. Limitujúcim faktorom úrodnosti černozemí je často dostatok vody prístupnej pre rastliny. Černozeme možno považovať za významné kultúrne dedičstvo našej krajiny aj z dôvodu ich dôležitej funkcie pri ochrane kvality podzemných vôd Žitného ostrova.

V nivách riek Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Myjava nachádzame fluvizeme (Mapa 1). Za predpokladu nízkej hladiny podzemnej vody sú tieto pôdy vhodné na pestovanie obilnín, technických plodín ale aj okopanín.

Mapa 1: Pôdne typy

Z poľnohospodárskej pôdy Trnavského kraja majú hnedozeme viac ako 12% zastúpenie. Ak sa dodržiavajú správne zásady obrábania a hnojenia, stávajú sa hnedozeme vhodnou pôdou pre pestovanie širšieho sortimentu rastlín - hlavne obilnín.

Z hľadiska pôdnych druhov majú najväčšie zastúpenie stredne ťažké pôdy (Tab.2). Tieto pôdy sú z najvhodnejšie pre poľnohospodársku výrobu - pestovanie plodín.

Tab. 2

Podľa LPIS (register poľnohospodárskej pôdy) predstavuje zornenie poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja až 96 % (Tab.3).

Tab. 3

Reliéf kraja je prevažne rovinatý s prevahou južných a východných expozícií svahov (Tab. 4.).

Tab. 4

V oblasti Malých Karpát a Považského Inovca nachádzame svahovitejšie územie so sklonom nad 12 stupňov.

Na základe Nariadení vlády SR z roku 2003 boli na území SR vyčlenené zraniteľné oblasti z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v spomínaných územiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady hospodárenia. "Nitrátová direktíva" je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych a hospodárskych hnojív, a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované. Vzhľadom na stupeň obmedzenia sú vyčlenené kategórie A,B,C, pričom kategória A sú oblasti s najnižším stupňom obmedzenia a kategória C znamená najvyššie obmedzenie. Zaradenie poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja do kategórií nitrátovej smernice je uvedené v tabuľke 5 a priestorovo znázornené na mape 2.

Tab. 5

Mapa 2: Nitrátová direktíva

Erózia pôdy ako fyzikálny proces je v posledných desaťročiach výrazne akcelerovaný neuváženým obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy. Negatívum erózie spočíva v strate najúrodnejšej vrstvy pôdy spolu s organickou hmotou a živinami.

V širšom kontexte môžeme konštatovať, že v dôsledku prítomnosti intenzívnej erózie na poľnohospodárskej pôde dochádza k zhoršovaniu celkového potenciálu územia a kvality života v ňom.

Svahovitosť územia resp. jeho členitosť (tab. 4) patrí k významným faktorom vplývajúcim na intenzitu erózie a jej plošnú distribúciu. Územie s prevahou výraznejších svahov má vyššie riziko k vzniku a priebehu pôdnej erózie. Prevažne rovinatý reliéf Trnavského kraja pozitívne vplýva na relatívne nízky výskyt potenciálnej erózie pôdy (Mapa 3).

Mapa 3: Potenciálna vodná erózia

Len 13,4% výmery poľnohospodárskej pôdy je ovplyvnené eróziou rôznej intenzity (od strednej až po extrémnu) (Tab. 6).

Tab. 6

Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. sa poľnohospodárska pôda na základe bonity zaraďuje do 9 skupín kvality pôdy (Mapa 4).

Mapa 4: Skupiny kvality pôdy

Chránené pôdy, čo je 1 - 4 skupina kvality, tvoria 64,8% (Tab.7). Nemožno ich použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie.

Tab. 7

Vysokú kvalitu poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja dokazuje aj fakt, že takmer 90 % nespadá do poľnohospodársky znevýhodnených oblastí LFA (Mapa 5).

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Zamokrené, extrémne suché, skeletovité alebo málo produkčné pôdy sú zaradené do oblastí so špecifickými nevýhodami. V Trnavskom kraji ich evidujeme iba na 10% výmery poľnohospodárskej pôdy (Tab.8).

Tab. 8

Vystavené: 12.7. 2010