WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Obrábanie pôdy versus choroby a škodcovia

Obrábaním pôdy rozumieme súbor operácií, ktorými je možné mechanickým spôsobom meniť vlastnosti pôdy, regulovať termodynamické podmienky v ornici, vytvárať vhodné podmienky pre založenie porastu a sprístupňovanie živín využiteľných v procese tvorby úrody, regulovať zaburinenosť a v nemalej miere aj výskyt patogénnych organizmov a škodcov.

Pri obrábaní pôdy rozlišujeme základné spracovanie (podmietka, orba), predsejbovú prípravu, prípravu osivového lôžka, sejbu a úpravu povrchu pôdy po sejbe (valcovanie, bránenie) a obrábanie pôdy počas vegetácie (bránenie, plečkovanie). Okrem konvenčného spracovania pôdy, pri ktorom používame pluh a pôdu obraciame a premiešavame, sa využívajú aj bezorbové a rôzne minimalizačné technológie spracovania pôdy, kedy pôdu iba miesime, prípadne sejeme do neobrobenej pôdy. Princípom minimalizačných technológií je i zníženie hĺbky základného obrábania pôdy a redukcia počtu mechanických zásahov, kedy sa využíva spájanie operácií.

Hoci bezorbové metódy spracovania pôdy sú považované za pôdoochranné systémy pestovania poľnohospodárskych plodín a šetria nemalé finančné prostriedky nie je možné ich využívať paušálne čo si mnohí pestovatelia v súčasnosti stále viac uvedomujú a od bezorbového systému upúšťajú. V niektorých prípadoch ak pestovateľ ušetril na príprave pôdy, mal by si pripraviť viac financií na chemickú ochranu počas vegetácie. Vážnym problémom minimalizačných technológií môže byť vyšší výskyt škodlivých činiteľov - chorôb, škodcov i burín. Taktiež pri minimalizačnom obrábaní pôdy poľnohospodári obyčajne dosahujú nižšie úrody ako pri použití orby.

Orba znižuje riziko výskytu chorôb najmä znížením množstva inokula patogéna zničením infikovaných rastlinných zvyškov. Dokonalým zaoraním zvyškov rastlín do hlbších vrstiev pôdy sa urýchli ich rozklad a patogén stráca zdroj potravy a energie. Samostatne, bez hostiteľskej rastliny, je patogén redukovaný aj priamo antagonistickými pôdnymi organizmami. Na povrchu pôdy rozklad rastlinného materiálu trvá dlhšiu dobu a aj patogénne organizmy v nezaoraných rastlinných zvyškoch prežívajú dlhšie. Preto nedokonalé zaoranie pozberových zvyškov, kedy ostáva veľké množstvo rastlinného materiálu na povrchu pôdy, nezaručuje redukciu patogénov. Klasická jesenná orba je oveľa efektívnejšia ako orba prevedená na jar, lebo zvyšky rastlín sa môžu rozkladať dlhšie obdobie pred ďalším pestovaním rastlín v ďalšom vegetačnom roku. Prežívanie patogénov je obyčajne kratšie ak sú zvyšky rastlín rýchlo úplne rozložené. Orba pôsobí nepriaznivo aj na škodcov, ktorých vývoj je viazaný na pôdu. Pri orbe sa veľa škodcov dostáva na povrch pôdy kde sa stávajú korisťou vtákov a iných predátorov. Veľké množstvo škodcov sa tiež zničí priamo, mechanicky pri obrábaní pôdy. Vyvíjajúce sa larvy a kukly bývajú rozdrvené, vajíčka ktoré sa dostanú na povrch pôdy sa rýchlo vysušia. Orbou sa menia pre škodcov ekologické podmienky v pôde. Zaorávaním škodcov do hlbších vrstiev sa zhoršujú existenčné podmienky a zvyšuje sa ich mortalita.

Z patogénnych organizmov, ktoré infikujú obilniny, sú orbou najviac ovplyvňované Pyrenophora tritici-repentis (spôsobuje helmintospóriovú škvrnitosť pšenice), Pyrenophora graminea (hnedá prúžkovitosť jačmeňa), Pyrenophora teres (hnedá škvrnitosť jačmeňa), Gaeumannomyces graminis (černanie bázy stebla), Tapesia yallundae (steblolam) a niektoré druhy z rodu Fusarium spp. (fuzariózy koreňov a spodnej časti stebla). Hlboká orba výrazne obmedzuje aj výskyt kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea), spôsobujúca námeľ najmä na raži. Pri výskyte námeľu sa odporúča napadnuté rastliny raže skosiť a hlboko zaorať, aby sa zabránilo vyklíčeniu sklerócií, ktoré sú hlavným zdrojom infekcie.

Významnú úlohu pri pestovaní obilnín má podmietka. Skorá a kvalitne urobená podmietka po zbere obilnín patrí k dôležitým fytosanitárnym opatreniam, ktorou je možné zničiť vyklíčené buriny a odstrániť výdrv rastúci po zbere obilnín na strniskách. Rovnako týmto opatrením je možné výrazne zredukovať populácie mnohých škodcov. Na týchto miestach sa počas letných mesiacov môžu rozmnožiť aj listové vošky a cikády, ktoré na začiatku jesene migrujú na novozaložené porasty ozimín. Cicavý hmyz nielen poškodzuje tieto porasty, ale škodí aj nepriamo ako prenášač vírusových ochorení. Ničenie výdrvu je tiež významným ochranným opatrením proti hrbáčovi obilnému a niektorým druhom siatic. Silne zaburinené polia lákajú samičky týchto škodcov, ktoré najmä do zaburinených porastov kladú vajíčka. Preto v prípade pestovania obilnín po obilninách na tom istom mieste je potrebné udržiavať pozemky v nezaburinenom stave. Aj v prípade, že buriny budú zničené po nakladení vajíčok, vyliahnuté larvy zahynú v dôsledku nedostatku potravy. Likvidácia výdrvu je nevyhnutná aj pre zabránenie rozšírenia múčnatky trávovej. Práve výdrv môže byť jedným z dôležitých stanovíšť, ktoré umožňuje múčnatke prežívať obdobie od zberu obilnín po vzídení porastov ozimín vysiatych na jeseň.

K dôležitým kultivačným prácam pri pestovaní obilnín patrí aj bránenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka škodcov. Bránením rovnako môžeme upraviť hustotu porastov obilnín a tým znížiť riziko výskytu steblolamu a fuzarióz.

K ďalším významným chorobám, ktorých výskyt je možné veľmi výrazne obmedziť hlbokou orbou patria cerkospóriová a ramuláriová škvrnitosť listov repy. Tieto choroby listov repy spôsobujú huby Cercospora beticola a Ramularia beticola. Oba patogénne organizmy prežívajú mycéliom v nerozložených zvyškoch rastlín na povrchu pôdy. Zaoraním infikovaných zvyškov repy sa urýchli ich rozklad a tým aj odumieranie uvedených patogénov. Orba po zbere cukrovej repy výrazne obmedzuje nielen výskyt patogénov, ale aj škodcov repy, najmä mory kapustovej a psoty repovej.

Hlboká orba je dôležitým preventívnym ochranným opatrením, ktorým sa výrazne znižuje riziko výskytu sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi) v ďalších rokoch. Zdrojom infekcie sú nerozložené zvyšky rastlín, ktoré ostávajú nezaorané na povrchu pôdy. Na nich sa na jar a začiatkom leta vytvárajú plodničky patogéna uvoľňujúce spóry infikujúce rastliny slnečnice. Zapravenie rastlinných zvyškov len 5 cm hlboko výrazne znižuje riziko výskytu choroby v ďalšom roku. Preto sa po zbere slnečnice odporúča rozdrvenie stoniek a ich hlboké zaoranie.

Vystavené 30.11.2011