|
Dôležitým ukazovateľom pri zvyšovaní efektívnosti produkčného procesu poľných plodín je determinovanie vzájomných vzťahov medzi vstupmi a výstupmi energie. Vysoká produktivita rastlinnej výroby sa musí udržiavať za cenu vysokých vstupov energie, ktorá je zahrnutá do obrábania pôdy, hnojenia, ochrany proti škodlivým činiteľom a do šľachtenia.
Všetky životné pochody sú podmienené zmenami látkových a energetických tokov a ich úroveň je možné v danom okamihu na príslušnej produkčno - ekologickej úrovni kvantitatívne a kvalitatívne hodnotiť prostredníctvom bilancií. Energetickú bilanciu možno považovať za všeobecne porovnateľnú základňu všetkých dejov v krajinnom priestore. Poznanie všeobecných zákonitostí na základe vypočítaných bilancií umožňuje reguláciu vstupov a výstupov energie v zhode s prírodným potenciálom záujmového územia.
Vzhľadom na to, že v osevnom postupe ide o súbor rozdielnych plodín s rôznym charakterom produkcie (tritikale, pšenica - zrno, kukurica na siláž - zelená hmota, repka - semeno) treba urobiť prepočet na syntetické ukazovatele. Pestované plody majú aj rôzny obsah sušiny, preto treba urobiť prepočet produkcie hlavného produktu na porovnateľný ukazovateľ (obilné jednotky, sušinu resp. škrobové jednotky).
Pokus bol založený v poľných podmienkach na VÚRV Piešťany - Výskumné pracovisko Borovce. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,2 °C, priemerný úhrn zrážok 625 mm a nadmorská výška 167 m.n.m.
Faktory pokusu:
- faktor a (plodina): a1 - tritikale f. ozimná; a2 - kukurica
siata na siláž; a3 - pšenice letná f. ozimná; a4 - kapusta repková
pravá f. ozimná
- faktor b (spracovanie pôdy): b1 - bezorbová technológia
(priama sejba;) b2 - minimalizačná technológia (diskovanie); b3
- konvenčná technológia (orba)
- faktor c (hnojenie dusíkom): N1 - bez dusíka; N2 - vyššia
dávka dusíka 120 kg.ha-1N pri každej plodine
Tabuľka 1: Agrotechnické termíny kapusty repkovej
pravej f. ozimnej a kukurice na siláž
| |
Kapusta repková pravá f. ozimná
|
Kukurica na siláž
|
|
Rok
|
2006/2007
|
2007/2008
|
2008/2009
|
2007
|
2008
|
2009
|
|
Termín sejby
|
24.08.2006
|
27.08.2007
|
26.08.2008
|
19.04.2007
|
25.04.2008
|
27.04.2009
|
|
Termín vzchádzania
|
04.09.2006
|
09.09.2007
|
06.09.2008
|
07.05.2007
|
09.05.2008
|
16.05.2009
|
|
Termín kvitnutia
|
16.04.2007
|
29.04.2008
|
21.04.2009
|
27.06.2007
|
03.07.2008
|
15.07.2009
|
|
Termín zberu
|
05.07.2007
|
11.07.2008
|
09.07.2009
|
20.08.2007
|
03.09.2008
|
17.08.2009
|
|
Sejba - zber
|
Dĺžka vegetačnej doby (dni)
|
316
|
320
|
318
|
124
|
132
|
112
|
|
Suma zrážok (mm)
|
349,8
|
470,0
|
454,8
|
225,8
|
265,1
|
212,5
|
|
Suma teplôt (°C)
|
3367,00
|
2755,75
|
3016,50
|
2331,00
|
2580,25
|
2204,25
|
|
Tabuľka 2: Agrotechnické termíny tritikale f. ozimnej a pšenice letnej f. ozimnej
| |
Tritikale f. ozimná
|
Pšenica letná f. ozimná
|
|
Rok
|
2006/2007
|
2007/2008
|
2008/2009
|
2006/2007
|
2007/2008
|
2008/2009
|
|
Termín sejby
|
29.09.2006
|
25.09.2007
|
30.09.2008
|
06.10.2006
|
09.10.2007
|
08.10.2008
|
|
Termín vzchádzania
|
26.10.2006
|
03.10.2007
|
10.10.2008
|
18.11.2006
|
27.10.2007
|
20.10.2008
|
|
Termín odnožovania
|
16.12.2006
|
16.11.2007
|
15.11.2008
|
18.12.2006
|
26.11.2007
|
19.11.2008
|
|
Termín steblovania
|
16.04.2007
|
09.04.2008
|
20.04.2009
|
19.04.2007
|
21.04.2008
|
21.04.2009
|
|
Termín klasenia
|
09.05.2007
|
14.05.2007
|
12.05.2009
|
14.05.2007
|
20.05.2008
|
15.05.2009
|
|
Termín kvitnutia
|
17.05.2007
|
22.05.2008
|
18.05.2009
|
20.05.2007
|
25.05.2008
|
20.05.2009
|
|
Termín zberu
|
07.07.2007
|
20.07.2008
|
14.07.2009
|
07.07.2007
|
12.07.2008
|
14.07.2009
|
|
Sejba - zber
|
Dĺžka vegetačnej doby (dni)
|
282
|
300
|
289
|
274
|
277
|
280
|
|
Suma zrážok (mm)
|
360,3
|
417,3
|
404,3
|
360,3
|
357,5
|
397,3
|
|
Suma teplôt (°C)
|
2768,00
|
2581,00
|
2524,75
|
2664,50
|
2216,25
|
2422,50
|
|
V tabuľkách 1 a 2 sú uvedené agrotechnické termíny pestovaných plodín ako aj dĺžka vegetačnej doby, suma zrážok a suma teplôt.
Pri tritikale sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 282 (2006/2007) do 300 dní (2007/2008). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2007/2008, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007. Naopak najnižšia suma zrážok bola v roku 2006/2007, najnižšia suma teplôt v roku 2008/2009.
Pri kukurici na siláž sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 112 (2009) do 132 dní (2008). Najvyššia suma zrážok aj najvyššia suma teplôt bola v roku 2008, naopak najnižšia suma zrážok aj najnižšia suma teplôt bola v roku 2009.
Pri pšenici sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 274 (2006/2007) do 280 dní (2008/2009). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2008/2009, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007 a naopak najnižšia suma zrážok aj teplôt bola v roku 2007/2008.
Pri repke sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 316 (2006/2007) do 320 dní (2007/2008). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2007/2008, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007. Naopak najnižšia suma zrážok bola v roku 2006/2007, najnižšia suma teplôt v roku 2007/2008.
O porovnanie výkonnosti osevného postupu sme sa pokúsili
pomocou obilných jednotiek (OJ). Ide o dohodnuté jednotky
vyjadrujúce naturálne hodnoty osevného postupu. Množstvo obilných
jednotiek sme vypočítali z úrody zrna, semena resp. zelenej hmoty,
keď sme použili na prepočet pri pšenici a tritikale koeficient 1,00,
pri repke 2,00 a pri kukurici na siláž 0,15. V rokoch 2007-2009
sme dosiahli v priemere pokusu 5,87 OJ. Medzi rokmi boli vysoko
preukazné rozdiely. Najviac obilných jednotiek sme zistili pri kukurici
na siláž 9,01 OJ, nasledovala pšenica 5,21 OJ, tritikale 4,70 OJ
a repka 4,55 OJ. Kukurica na siláž bola vysoko preukazne výkonnejšia
ako ostatné plodiny, pšenica bola vysoko preukazne výkonnejšia ako
tritikale aj ako repka, ale množstvo obilných jednotiek repky a
tritikale bolo na rovnakej úrovni.
Najviac obilných jednotiek sme zistili pri použití
konvenčnej technológie spracovania pôdy (KT) 6,43 OJ, nasledovala
minimalizačná technológia (MT) 5,84 OJ a najmenej obilných jednotiek
sme zistili pri bezorbovej technológii (BT) 5,33 OJ, takže použitie
KT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití
MT aj BT a použitie MT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek
ako pri použití BT. Vyššia úroveň hnojenia dusíkom zabezpečila vysoko
preukazne viac obilných jednotiek. Vysoko preukazné boli interakcie
roky x technológie spracovania pôdy a plodiny
x technológie spracovania pôdy a preukazná
bola interakcia roky x plodiny x
technológie spracovania pôdy (tab. 3 a 4).
Tabuľka 3: Hodnoty obilných jednotiek plodín v technológiách spracovania pôdy
|
|
repka
|
tritikale
|
kukurica
|
pšenica
|
Priemer
|
|
BT
|
4,59
|
4,24
|
7,78
|
4,69
|
5,33
|
|
MT
|
4,12
|
4,48
|
9,39
|
5,37
|
5,84
|
|
KT
|
4,95
|
5,38
|
9,85
|
5,56
|
6,43
|
|
Priemer
|
4,55
|
4,70
|
9,01
|
5,21
|
5,87
|
|
BT - bezorbová technológia
MT - minimalizačná technológia
KT - konvenčná technológia
Tabuľka 4: Hodnoty obilných jednotiek plodín a technológií spracovania pôdy v úrovniach hnojenia
|
|
N1
|
N2
|
Priemer
|
|
N1
|
N2
|
Priemer
|
|
Repka
|
4,33
|
4,78
|
4,55
|
BT
|
4,90
|
5,75
|
5,33
|
|
Tritikale
|
4,35
|
5,04
|
4,70
|
MT
|
5,45
|
6,24
|
5,84
|
|
Kukurica
|
8,60
|
9,42
|
9,01
|
KT
|
6,11
|
6,76
|
6,43
|
|
Pšenica
|
4,65
|
5,76
|
5,21
|
Priemer
|
5,48
|
6,25
|
5,87
|
|
Priemer
|
5,48
|
6,25
|
5,87
|
|
|
|
|
|
N1 - nižšia úroveň hnojenia
N2 - vyššia úroveň hnojenia
BT - bezorbová technológia
MT - minimalizačná technológia
KT - konvenčná technológia
Záver
Z dosiahnutých výsledkov vyplynuli nasledovné závery pre prax:
- medzi hodnotenými rokmi boli vysoko preukazné rozdiely
- kukurica na siláž bola vysoko preukazne výkonnejšia ako ostatné plodiny, pšenica bola vysoko preukazne výkonnejšia ako tritikale aj ako repka, ale množstvo obilných jednotiek repky a tritikale bolo na rovnakej úrovni
- použitie KT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití MT aj BT a použitie MT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití BT
- vyššia úroveň hnojenia dusíkom zabezpečila vysoko preukazne viac obilných jednotiek
Vystavené 13.10.2011
|
